Občas sa na ulici dopočujem, že mám dobrý swag, a potom si náhodný okoloidúci pokračuje po svojom
To je príjemné, ale akákoľvek iná konverzácia, pozvania na kávu, pohladenie po líci alebo inej časti tela od cudzích je mi vrcholne nepríjemné a jebala bych ich lopatou po hlavách a paprčiach -,-
Raz sme boli s priateľom na káve, keď si k nám prisadol taký starý pán a začal nám rozprávať, že nemá nikoho, že je sám a že si nedávno zlomil nohu... A neviem, čo ešte. No bolo z neho jasne cítiť, že nebol triezvy...
No posedeli sme si tam s ním, dopili sme kávu a odišli...
Alebo raz po nás začal nejaký ujo vykrikovať, či poznáme Iron Maiden Keď sme odpovedali, že samozrejme, zakričal, že neverí a potom sa tam rozčuľoval
na zastávke, v nákupnom centre, keď sa potrebujú opýtať na smer atď...
a na dovolenke, tam ma zvyknú oslovovať len neznámi ľudia, a to nielen keď mám animátorské tričo a potrebujú sa niečo dozvedieť, ale aj tak spontánne...a tak odpovedať odpoviem, odbíjať ich nebudem, len ak by boli príliš otravní
Hyhyhy a teraz som si spomelnula na takého jedného super uja s nafarbenou bradou a rádiom s nejakou hudbou z pekiel, čo sa nám v Trenčíne pri Tescu prihováral kým sme čakali na taxík .....ale....bála som sa ho :/
Akurat vcera ma napr oslovila taka pekna mlada Ceska, ktora bola prvykrat v Ba a som jej vysvetloval, ako si ma kupit listok na MHD... Nakoniec som ju bol vykopnut az na letisko
ano .. a pomerne nedavno a bolo to podla mna hrozne mile taky zlaty chalan s babou sa ma spytal ci je nejaky sviatok ked som tak pekne oblecena a ze mi to sekne
jediné čo mi napadá, sú nejakí starší ľudia v autobuse, potom keď som vonku u nás ne dedine, tak ľudia čo sa pýtajú na cestu (čo sa mi bohužiaľ stáva dosť často) a už mi napadá len jeden chlap, ktorý na mňa v tescu z 5 metrov kričal "na zdravie" keď som si kýchla ale inak sa mi ľudia neprihovárajú, našťastie
strašne veľa krát, ale najmä v zahraničí, na slovensku veľmi málo krát.
vlastne, už som sa aj sama prihovárala náhodným okoloidúcim, ale na to nespomínam radšej
najviac sa mi však zapísal do pamäte jeden chalan, sedela som v takej kaviarni v Salzburgu a prezerala si fotky v zrkadlovke a on prišiel za mnou, že čo som fotila, či sa môže pozrieť a pýtal sa, že či som na dovolenke ako dlho atď milé od neho.
Jedine keď som bola na Kréte, tak sa mi prihovoril jeden asi 60 ročný dedko v takej malej reštaurácií že pozná Slovensko a tak...mám na to super spomienky
Čas od času... moja reakcia závisí od oslovujúcej osoby... keď má v električke oslovil starší pán a chcel aby som s ním niekam išla, tak som ani nereagovala a z bezpečnostných príčin vystúpila o zastávku skôr, než som mala v pláne. Ale pokiaľ by ten človek pôsobil normálne, netáral dve na tri (pani upratovačka v práci mi dnes rozprávala, ako by všetci mali mať oholené hlavy a nosiť umelé parochne, ktoré by sa dali vyprať, aby ona nemusela upratovať vlasy... tvárila som sa, že ju nepočujem...) a nebol príliš vlezlý, tak prečo nie?
Pri venčení psa sa mi zvyknú prihovárať ľudia a vtedy ma to poteší a ešte sa mi občas prihovoria dôchodcovia v MHD. No a slizké pozvania na kávu ma nepotešia.
Ja neviem, či vyzerám tak dôveryhodne, ale každý cudzinec sa ma pýta, či neviem cestu, hoci aj v cudzom meste. Často sa mi to stáva. A mám to rada. Raz som sa dokonca takto zoznámila s bývalou spolužiačkou mojej mamy, lebo sa na ňu podobám...vždy sa snažím pomôcť, keď viem. Keď neviem, tak sa nesnažím nadobudnúť novú vedomosť kvôli nemu, pokiaľ nezistíme, že máme niečo spoločné, ako napr v prípade tej maminej známej...aj ja sa prihováram cudzím, ak neviem cestu napr alebo či šla už mhd.
Raz som isla po ulici a niekto stale isiel vedla mna a rozhadzoval rukami, tak som si vybrala sluchadka a opytala sa ci si nieco zela. Chcel ist na kavu alebo caj alebo na prechadzku. Slusne som povedala, nie dakujem a isla dalej.
stalo sa, nemam s tym problem a rad pokecam aj s niekym, koho nepoznam. Imponuje mi to, pretoze to ukazuje, ze ten clovek nie je zavrety vo svojej hlupej schranke zalubeny sam do seba. A ta konverzacia vobec nemusi byt na intelektualnej urovni. Tiez nemam problem oslovit s robim to.
jasne,že mam dobre vlasy,dobry štyl,ale nejaké staré panie sa mi prihovárajú,alebo jedna taká troska z nášho mesta mi furt niečo hovorí,bud ze vyzeram jak depechačka,alebo že jak johny rotten,alebo že mam super naušnice
Paradoxne raz bola taka situacia,ze na oprotiiduceho bezdomovca som si uz prichystaval voditko na psa (ktorym by som ho uskrtil) a nakoniec z toho bola celkom pekna konverzacia,on ma oslavil prvy. Nenormalne mily clovek.
dnes sa mi v BA na hlavnej prihovorila nejaka korejcanka z ameriky, ze jej mam pomoct a zavolat jej cloveka, s ktorym sa tam mala stretnut, tak sme tam potom, kym on dosiel, prekecali asi hodinu a pol
podľa toho kto a čo chcú...keď mi je to nepríjemné tak im tam začnem po španielsky alebo japonsky ale keď sa nepýtajú na sprostosti tak mi to nevadí...
sem tam na cestu, to vždy poviem že "stále rovno" a raz na dovolenke som si z trajektu fotila čajky a prihovoril sa mi taký starší pán, po grécky, ja som na neho splašene kukla že "don´t understand" a začal sa ma po anglicky vypytovať na funkcie foťáka a podobne, no keby že viem lepšie po anglicky tak mu aj porozprávam ale milý bol ..
hmmm..dôchodcovia sú samozrejmosť a mimo toho ..minule chalan na prechode mi povedal že ,, legínky sú sexy" a napríklad aj včera keď som bola na "turistike" tak šli oproti dvaja muži a pozerali na mňa a jeden že ,, hmmm dobré " a viac sa takých situácií prihodilo vždy poviem že " ja viem" a idem ďalej
niekedy mám ale mega chuť keď cestujem v buse pokecať s kýmkoľvek tak sa aj sama prihovorím aj chalanovi v pohode a inokedy by som zas vraždila aj za otázku ,, máš voľné ? "
raz v nemocnici mala som úplne o ničom náladu keď doskackal za mnou chalan zo zlomenou nohou . Akurát to bola tá vec že on ma poznal a myslel si že aj ja jeho neskor som sa to dozvedela doteraz neviem ako sa volá
Ked sa mi to stane na slovensku, tak sa vzdy snazim nejako vyparit, kedze sa nerad rozpravam s cudzimi ludmi. Vo svete mi to nevadi, tam mi to pride uplne prirodzene a aspon si precvicim eng.
no povacsine naozaj ti dochodcovia, a to tak zo tri vety prehodime a hotovo, vacsinou ma to nejak neotravuje, resp. raz ma jedna tetka nasrala, ked som sla vo vlaku s kamaratkou, rozpravali sme sa, a ona zrazu asi po polhodine nacuvania len vytasila svoj zoznam, ze ktore slova som povedala nespisovne a zacala ma poucat ze ako a preco su spisovne inak...tak to bol koniec, ale inak ani nie, akurat tusim zo tri krat ked som cakala na zastavke pri mne zastavilii auta ze kam ma maju hodit tam sa konverzacia tiez dalej moc neuberala
áno, väčšinou sa pýtajú na cestu, kedy ide autobus, kolko je hodín... dpč čo mám na čele napísané "info" ? ...ale nevadí mi to, odpoviem a ďalej neriešim.
Raz sa ma pýtal na mhd jeden pán okolo 50ky, po chvílke z neho vyšlo, že akurát ho pustili z vezenia a ja som bol prvý človek z "vonku", s ktorým sa rozprával a potešilo ho to, ešte mi aj poďakoval za rozhovor.
minule vo vlaku taký divný ujo, nerozumela som mu polku z toho, čo hovoril, lebo to bolo také nezrozumiteľné. potom vystúpil a ja som si vydýchla, ale keďže sme sa tam križovali, stál tam vlak dlho a on sa ešte vrátil, dal mi čokoládu a odišiel. tú čokoládu som nechala tam
jejda ano a raz ked som bola s kamaratkou vecer vonku nam jeden ozraty doslova strkal kluce od svojho auta do ruk, ze nech ho hodime len tuto kusok, ze on nemoze soferovat, a ze aj seba mozme zaviest domov nechcelo ho odbit ani ze sme nemali vodicaky..
jj veľmi, veľmi často, babky ktoré sa rozprávajú o chorobách o škole a tak , uja ktorý rozpráva ako to chodila za komunistov až po párik slovincov ktorý sa bavia o podnebí v určitých štátoch
a nesnažím sa odbiť, i keď mi to niekedy je nepríjemné, ale naopak, už som zažil aj poučné rozhovory
vo vlaku pomerne pravidelne - naposledy jedna babka čo cestovala z Moskvy do Žiliny a po slovensky toho veľa nevedela. napriek tomu som ju počúval hoci hovorila po rusky a rozumel som maximálne každé štvrté slovo
a ľudia čo sa pýtajú na cestu - asi vyzerám dôveryhodne
väčšinou reagujem dobre, hlavne ak človek viac hovorí o sebe než sa pýta
ale minule si ku mne na lavičku prisadla pani okolo 30-40 z očividnou chuťou konverzovať, od čoho ju neodradili ani moje maximálne trojslovné odpovede, tak som po chvíli radšej odišiel
vo vlaku, v posilke a raz sa mi cudzi prihovorili aj ked som isiel autom, opytali odomna vodicak,no priznam sa, sice mi to polichotilo, ale tych 100e by som si radsej nechal
Starší ľudia samozrejme. Ale to ani nevnímam už nejako, a ani mi to nelichotí - prečo by aj malo... Ale polichotí mi, keď ma osloví chlapec/mladý muž (nie dedko). To sa mi ale stalo len dvakrát. Ten prvý bol fešák - sedela som na lavičke, čakala na bus a začal sa ma pýtať, odkiaľ idem, potom sme sa dajako dostali k tomu, čo čítam atď, ale bola som taká unavená, že som mu na všetko odpovedala dvojslovne, tak potom odišiel.
Ten druhý chodí kúsok od môjho domu do školy (to som vtedy ešte nevedela, ale tak či tak som správne usúdila, že nie je moc inteligentný) a navyše ma vyrušil pri počúvaní pesničky. Povedal, že sa mu páčim a vypýtal si číslo, na čo som zareagovala ostrým "NIE!"... Potom mi to bolo ľúto (bolo to asi dosť protivné), ale bola som v tej chvíli taká šoknutá a nahnevaná, že mi zničil atmosféru pesničky takou somarinou, že som len zo seba vyhodila prvé, čo ma napadlo.
áno, najviac starší ľudia, ktorým to možno z mladosti je prirodzené ale dnes sa aspoň podľa mňa nezvykne niekto o niekoho cudzieho len tak zaujímať. A nemám to rada, vždy sa mi prihovorí nejaký čudný typ - naposledy vraj DJ, kt. mi ponúkal spoločný biznis, potom jeden starší chlap a ten mi bol dosť nepríjemný a doterný.
v poslednej dobe dosť často neviem, či tak úboho vyzerám, alebo čo. naposledy predvčerom som sedel na lavičke, čítal som knižku a dovalili sa odrazu 4 veľmi pekné slečny, ktoré sa prihovorili mi porozprávali sme sa asi polhodky a každý išiel svojou cestou. pomerne často sa bavím aj s dôchodcami, neotravuje ma to nejako...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
94 komentov
snažím sa normálne
podľa toho, čo je to za tvár...
mal som dost ked som bol v Írsku na kazdom kroku "how are ya ?"
nech sa kazdy stara o seba ale nastastie na slovensku sa to velmy nestava
To je príjemné, ale akákoľvek iná konverzácia, pozvania na kávu, pohladenie po líci alebo inej časti tela od cudzích je mi vrcholne nepríjemné a jebala bych ich lopatou po hlavách a paprčiach -,-
skôr ja naberiem sem tam odvahu a prihovorím sa
a zatiaľ v pohode reakcie a mne to rozhodne polichotí že ma ten človek zfleku nepošle do preč
No posedeli sme si tam s ním, dopili sme kávu a odišli...
Alebo raz po nás začal nejaký ujo vykrikovať, či poznáme Iron Maiden Keď sme odpovedali, že samozrejme, zakričal, že neverí a potom sa tam rozčuľoval
a na dovolenke, tam ma zvyknú oslovovať len neznámi ľudia, a to nielen keď mám animátorské tričo a potrebujú sa niečo dozvedieť, ale aj tak spontánne...a tak odpovedať odpoviem, odbíjať ich nebudem, len ak by boli príliš otravní
Ale okrem dôchodcov sa mi to stáva aj s mladými ľuďmi, povedzme plus mínus 5 rokov od môjho veku tiež, ale potom aj vyššie, no ale dôchodcovia vedú
hej hej,dobre vidíš som tu
vlastne, už som sa aj sama prihovárala náhodným okoloidúcim, ale na to nespomínam radšej
najviac sa mi však zapísal do pamäte jeden chalan, sedela som v takej kaviarni v Salzburgu a prezerala si fotky v zrkadlovke a on prišiel za mnou, že čo som fotila, či sa môže pozrieť a pýtal sa, že či som na dovolenke ako dlho atď milé od neho.
-Are you from France?
-No...
-Germany?
-No...
-Russia? Serbia?
-No, Slovakia...
-Aaah, okay..
a hlavneže som mala v ruke Slovenskú vlajku
tu - mimo dôchodcov len veľmi málo krát na koncertoch či masových udalostiach
a je to rozhodne príjemné
a to som väčšinou najebaná a ja sa vtedy hrozne rada bavím s cudzími ľuďmi
najviac to neznášam v preplnenom vlaku. tam niet úniku. (ak sa jedná o otravné prihováranie sa)
a odbíjam len ak je to muž čo mi môže byť otcom a myslí si že za to že sedí v audine tak mu budem ležať pri nohách jak košické pičky...
Paradoxne raz bola taka situacia,ze na oprotiiduceho bezdomovca som si uz prichystaval voditko na psa (ktorym by som ho uskrtil) a nakoniec z toho bola celkom pekna konverzacia,on ma oslavil prvy. Nenormalne mily clovek.
Ja uz cakam, kedy blond bude zasa in, lebo teraz je to uz skoro katastrofa.... vsade sa tlaci cierna
2. máme v zelovoci pri dome nového týpka a ten furt a furt hustí
a ako to dopadlo? tvárim sa ako ľadová kráľovná a keby pohľad zabíjal sú už mŕtvi....jednoducho odbijem a neriešim
napr jeden ujo čo býva pri nas sa mi včera prihovoril a cely rozhovor viedol v takých trápnych dvoojzmysloch že sa mi s nim velmi komunikovat nechcelo
niekedy mám ale mega chuť keď cestujem v buse pokecať s kýmkoľvek tak sa aj sama prihovorím aj chalanovi v pohode a inokedy by som zas vraždila aj za otázku ,, máš voľné ? "
"aaaaah"
nič
"aaaaaaaaaaaaaah"
nič
"aaaaah to je ale teplo/ale prší/sneží..."
nič
"no nie je to hrozné?????"
a už musim odpovedať aspon že "ale ano..."
ale inak nezvyknú... netvarím sa moc privetivo
...ale párkrát som si dobre pokecala vo vlaku, v diaľkovom buse, na zastávke a je to fajn
Raz sa ma pýtal na mhd jeden pán okolo 50ky, po chvílke z neho vyšlo, že akurát ho pustili z vezenia a ja som bol prvý človek z "vonku", s ktorým sa rozprával a potešilo ho to, ešte mi aj poďakoval za rozhovor.
"Aká ste pekná, slečna." a hneď na to na manželku: "Nie jak tie hnusné, krpaté maďarky!" slováčisko od kosti
je to strasne
nemam to rada
od detstva sa mi to stava
a nesnažím sa odbiť, i keď mi to niekedy je nepríjemné, ale naopak, už som zažil aj poučné rozhovory
a ľudia čo sa pýtajú na cestu - asi vyzerám dôveryhodne
väčšinou reagujem dobre, hlavne ak človek viac hovorí o sebe než sa pýta
ale minule si ku mne na lavičku prisadla pani okolo 30-40 z očividnou chuťou konverzovať, od čoho ju neodradili ani moje maximálne trojslovné odpovede, tak som po chvíli radšej odišiel
Ten druhý chodí kúsok od môjho domu do školy (to som vtedy ešte nevedela, ale tak či tak som správne usúdila, že nie je moc inteligentný) a navyše ma vyrušil pri počúvaní pesničky. Povedal, že sa mu páčim a vypýtal si číslo, na čo som zareagovala ostrým "NIE!"... Potom mi to bolo ľúto (bolo to asi dosť protivné), ale bola som v tej chvíli taká šoknutá a nahnevaná, že mi zničil atmosféru pesničky takou somarinou, že som len zo seba vyhodila prvé, čo ma napadlo.
ale väčšinou mi to je nepríjemné
...