pamätám si to len letmo: keď som bol na zastávke, tak sa ma pani pýtala na autobus a potom sme sa nejako dostali k téme o vínnej ceste, ale boli aj situácie, kedy sa jedna začala baviť a ja som ju chcel ignorovať a vždy som len nejakú stručnú poznámku povedal
keď sa mi niekto prihovoril s tým, že potreboval nejakú pomoc alebo niečo sa ma pýtal, tak sa to párkrát natiahlo tak, že sme kecali dlhšie.
raz si pamätám, že to bolo skôr otravné ako príjemné a trvalo to asi hodinu inak ja nezvyknem len tak niekoho oslovovať ani nadväzovať takto kontakty, pýtam sa len ak niečo potrebujem zistiť a potom odchádzam kade ľahšie
možno tak v prípade že ten človek osloví mňa, ale väčšinou je mi to nepríjemné a snažím sa rozhovor rýchlo ukončiť... a sama od seba by som na ulici oslovila cudzieho človeka jedine v prípade že by som potrebovala s niečím pomôcť alebo poradiť
parkrat, ked som bola mladsia, tak ma nejaki weirdovia zastavili a sorpravali sa so mnou a isli so mnou az domov :´( som sa tak bala, ze ma chcu uniest alebo co :´( pedaci hnusni :´(
zastavuju stále, banálne veci sa pýtaju koľko je hodín, kde je autobusová zastávka, bankomat, aupark, dokonca jedna mlada mamička chcela podržať babatko, ale hneď ma napadla jedna scéna z filmu, kde ona potom začala vrešťat "chce mi uniesť dieťa"....
ja som nikoho len tak neoslovila, nemám dôvod. ale so mnou sa ľudia až moc radi púšťajú do reči... keď mám dobrú náladu, aj pokecám... a ak nie, slušne ich niekam pošlem
miliónkrát. minule som sa dokonca tak zakecala s jedným pánom, až sme išli na večeru ešte (ale to len tak ako kamarátsky, na polhoďku so šalátom a potom som zdrhala dom)
Ja som ten rozhovor nezacala, takze to nepocitam a predstavujem si taky rozhovor mimo pytania sa cestu a pod. Dnes sa so mnou jedna dochodkyna zacala rozpravat tym stylom, ktorym ja nezvyknem s neznamymi...mala v ruke zbytok vianocky zo stanku a hovorila ze to cesto je nedopecene a vela to stalo, potom kritizovala ciganov a ja som prikyvovala, az kym jej nesiel bus.
ale inak teraz mi napadlo,že aj ked nie ulica,ale vcera v bare som si prisadla k jednemu velmidivnooblečenemu dievcatu,ci si mozem vyskusat jej prilbu. bola som kruto odmietnutá :/ asi mala pre nu nejaky vyznam alebo co. a ptm este dlho okolo nas kruzila bicyklom,ale to uz som sa na nu ani nepozrela! pche!
robím to vždy vždy sa rada prihovorím, buĎ pochválim šaty,topánky alebo sa prihovorím mamičke s dieťatkom, spýtam sa, koľko má mesiacov a tak..alebo starému deduškovi zalichotím ako mlado v tom obleku vyzerá a tak.. vraví sa o mne že som drzá..ale rada sa prihováram cudzím ľuďom
na slovensku si pamätám len jedného típka, čo chcel vedieť, ako sa dostane na koncert Zuzany Smatanovej, tak sme išli chvíľu spolu, lebo som to aj tak mala po ceste.
Ale ja nemám problém začať sa rozprávať fakt s hocikým, len sa mi teraz nič nevybavuje
Pustila, ale skôr tak dobrovoľne nasilu, keď sa prihovorili nejakí podivíni. Alebo raz ma zastavili nejakí chalani čo sa predstavili ako Brad Pitt a John Travolta, tak s nimi som poekcala. Ďalej si pamätám, že sa ku mne raz prihovoril jeden strašne milý deduško v buse, pri ktorého som si sadla, veľmi mi pripomínal dedka, ktorý mi zomrel, akoby som sa rozprávala s ním. Bolo to trochu zvláštne, no super sme pokecali.
ja nikomu, ale minule sa mi prihovoril taky typek.. najprv sa pytal, ci nemam cigaretu, tak ja ze nefajcim, potom si ju isiel inde zohnat a potom kecal o tom, ako pojde cez leto na lod zarabat peniaze, lebo vsetko, co mal dal bratovi na kauciu a ze ma vystudovanu VSVU, ukazal mi hrozne pekne portrety johnyho deppa a potom mi povedal, ze vzdy s niekym na zastavke keca, lebo vidi, jak ludia neziju a len prezivaju. cele to povedal tak pekne, ze asi nikdy na neho nezabudnem
často, a nechápem ľudí ktorým to príde trápne že sa ku mne potom hanbia priznať, veď som na verejnom priestranstve, daný človek je na verejnom priestranstve, takže sa obaja dobrovoľne vystavujeme náhodnému kontaktu náhodných okoloidúcich, tak čo?
baba co si ma pamatala zo skoly este v 1.rocniku, ma nahodou stretla ako anstupujem do toho usteho busu a ked sme vystupili v BA, sa mi prihovorila a zistila som, ze chodila s mojimi spoluziakmi zo ZS na gympel
Par krat som niekoho oslovila,ale ja sa vzdy stiahnem,lebo nie som drza, keď sa s niekym neznamym pustim do rozhovoru,mysli si,ze si z neho robim srandu...neviem čím to bude,asi robim zvlastne ksichty pritom
Jedneho chalana na brigade som oslovila a on potom vsetkym rozpraval,že Ona ma chce! A potok mi povedal,zeby ma charakterizoval jednym slovom:Bosorka.
Raz som isla so saxofonom v puzdre na vlak a jeden pam ma oslovil,ze co to mam v tom kufri. A vedla neho sedela aj kamoska,ktorú som dlho mevidela a musela som sa s nim bavit o saxofone,ked som sa chcela zvitat s nou...on ze A to tam ozaj máte saxofon? Ja ze:jasne,mam ho vybalit? Kamoska sa smiala a on si myslel,ze vsetko,co mu hovorim,myslím len zo srandy...lebo sme zistili,ze pozname aj nejakych spolocnych ludi...
Celkovo mam z takychto oslovujucich ludi skor nedobrý pocit...ale zas ak sa chcem zoznamit,tak sa musím prihovorit,no malokedy z toho vzide priatelstvo, lebo mam tendenciu byt potom moc ukecana alebo zas naopak, placha...
popravde ľudí neoslovujem, lebo skoro vždy sa niekam ponáhľam to je moja špecialita. všade chodiť na poslednú chvíľu aj keď nikdy nemeškám ani minútu. ale stalo sa mi naposledy pred 2 týždňami sedel som s basketbalkou na lavičke a došli nejaké 4 krásne slečny sa porozprávať, ktoré sedeli o pár metrov ďalej na inej. takúto prevahu som nečakal hahaha tak sme sa istý čas stretávali až kým ja som neprerušil niť, lebo som mal veľa povinností
Neustale. Skor sa sice prihovaraju mne ale to je hlavne tym co robim a kde robim.
Jeden pamatny vecer som vypadla z klubu (doslova a do pismena) a chalanovi do ktoreho som narazila som oznamila ze ma hnusny zeleny sal. Ten sal je u mna v skrini a povodny majitel obcas u mna v posteli
Áno, síce celkom náhodne....najväčšie nadšenie vo mne nechal starší pán, ktorý si vypýtal oheň na železničnej stanici...pripálil som mu...a kedže sme obaja čakali na ten istý vlak, ktorý meškal, dali sme sa do reči...
Rozprával tak zaujímavo....v takých hádankách...no proste tak zvláštne....
Nič nepovedal konkrétne, len tak všeobecne, a nechal ma...aby som si z toho zobral to čo chcem
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
75 komentov
raz si pamätám, že to bolo skôr otravné ako príjemné a trvalo to asi hodinu inak ja nezvyknem len tak niekoho oslovovať ani nadväzovať takto kontakty, pýtam sa len ak niečo potrebujem zistiť a potom odchádzam kade ľahšie
-na zastavke alebo v autobuse ale to malokedy.
parkrat, ked som bola mladsia, tak ma nejaki weirdovia zastavili a sorpravali sa so mnou a isli so mnou az domov :´( som sa tak bala, ze ma chcu uniest alebo co :´( pedaci hnusni :´(
tak som radšej povedal, že nie....
filip
ale keď som sa napr. pýtal na cestu, alebo som sa rozprával pol hodinu s cudzím 40tnikom o komunizme xD vačšinou sú to starší ľudia
ale veľakrát takto už
ale inak teraz mi napadlo,že aj ked nie ulica,ale vcera v bare som si prisadla k jednemu velmidivnooblečenemu dievcatu,ci si mozem vyskusat jej prilbu. bola som kruto odmietnutá :/ asi mala pre nu nejaky vyznam alebo co. a ptm este dlho okolo nas kruzila bicyklom,ale to uz som sa na nu ani nepozrela! pche!
na slovensku si pamätám len jedného típka, čo chcel vedieť, ako sa dostane na koncert Zuzany Smatanovej, tak sme išli chvíľu spolu, lebo som to aj tak mala po ceste.
Ale ja nemám problém začať sa rozprávať fakt s hocikým, len sa mi teraz nič nevybavuje
proste ja nemam problem niekoho len tak oslovit, alebo ked niekto oslovi mna, porozpravat sa s nim, som praveze rada.
ale tak ked som šla s vlaku tak tam boli taki robotnici čo sa ma vypytovali nejake veci,ale tak zas s nimi som sa moc do rozhovoru nezapojila.
z balkóna som sa pozdravila dvoch chlapcom a dostala som sa do ich partie, jedným z partie som ostala v kontakte keď prídem do toho mesta
išla som sa chalanom či s ním môžem zahrať basketbal a doteraz sme v kontakte keď prídem do toho mesta
prihovorila som sa k jednému keď sme čakali pred knižnicou, potom ma bombardoval rp-čkami na pokeci
na jednej dedine som sa k jednému prihovorila či tiež nemá signál a tiež sme sa tam dostali do partie ale len na 2 dni lebo každý sme boli od inakade
neviem ale teraz to už nerobím keď som mala 16-17 som bola odvážnejšia
Jedneho chalana na brigade som oslovila a on potom vsetkym rozpraval,že Ona ma chce! A potok mi povedal,zeby ma charakterizoval jednym slovom:Bosorka.
Raz som isla so saxofonom v puzdre na vlak a jeden pam ma oslovil,ze co to mam v tom kufri. A vedla neho sedela aj kamoska,ktorú som dlho mevidela a musela som sa s nim bavit o saxofone,ked som sa chcela zvitat s nou...on ze A to tam ozaj máte saxofon? Ja ze:jasne,mam ho vybalit? Kamoska sa smiala a on si myslel,ze vsetko,co mu hovorim,myslím len zo srandy...lebo sme zistili,ze pozname aj nejakych spolocnych ludi...
Celkovo mam z takychto oslovujucich ludi skor nedobrý pocit...ale zas ak sa chcem zoznamit,tak sa musím prihovorit,no malokedy z toho vzide priatelstvo, lebo mam tendenciu byt potom moc ukecana alebo zas naopak, placha...
A stalo sa tak asi 1000krát že som niekoho oslovil.
Jeden pamatny vecer som vypadla z klubu (doslova a do pismena) a chalanovi do ktoreho som narazila som oznamila ze ma hnusny zeleny sal. Ten sal je u mna v skrini a povodny majitel obcas u mna v posteli
Rozprával tak zaujímavo....v takých hádankách...no proste tak zvláštne....
Nič nepovedal konkrétne, len tak všeobecne, a nechal ma...aby som si z toho zobral to čo chcem
...zaujímavý človek
inak sa celkom casto pustam do rozhovorov vzdy v piatok/sobotu v nocnych busoch, ked idem domov