Rodičia ma držia na krátko a nič mi nedovolia

No chcela by som od vás radu, pretože už neviem ako s kade kam. Moji rodičia mi všetko zakazujú. Síce nie som na 100% zdravá(epilepsia a skleróza multiplex a nie nie som na tom tak zle, nie nehrozí mi vozík...a cítim sa viacmenej ako normálny zdravý človek, výsledky mám ok a aj keď tie choroby neznejú práve najlahšie nemám až tak zlý stav celkovo to bolo podchytené na začiatku a tam to je) a neschopná a nesvojprávna tiež nie som. Aj keď nie som úplne zdravá tak ani neumieram a dokážem sa o seba postarať ako každý zdravý človek. Napíšem len časť alebo skorej povedané v skratke pretože celé sa to nedá. To by bolo príliš na dlho.

Možno to niektorým príde trápne/blbé ale neviem už ako. Moji rodičia ma držia neuveritelne na krátko nič mi nedovolia, musím im všetko hlásiť kde som s kým som nikde ma nepustia samú lebo citujem "niekde ma vystrie ľudia sa na mňa vykašlu a ja tam umriem" ani doktori zo mňa nerobia tak chorého človeka ako oni. Chcela som ísť sama do TN nie nepôjdeš niekto musí ísť s tebou lebo teba "vystrie a umrieš...". Vzhľadom k tomu že som bola dlho na PN(potom čo som odišla zo školy som išla na PN kvôli invalidnému dôchodku) tak keď mi prišlo rozhodnutie z SP napísané tam bolo že práca v administratíve(nemôžem robiť fyzickú a nejako extra namáhavú prácu a tiež nemôžem robiť na smeny) a v administratíve by chcel robiť každý takže sa robota hľadá ťažšie(ale to teraz nie je tak podstatné) Mňa nepustia ani k doktorovi samú lebo po ceste odpadneš a umrieš. To mi stále hovoria a hlavne ocino ten pri každej príležitosti mi to hovorí že keď niekde budem sama tak že umriem. On sám je na inv. dôchodku a je nesmierne rád že si neviem nájsť robotu lebo on ani nechce aby som robila. Lebo že keď budem niekde robiť že keď náhodou dostanem záchvat tak sa na mňa každý vykašle a že umriem(stále ma "zabíja") No moja kondička je biedna takmer žiadna tak som chcela chodiť do fitka, ale keď som to spomenula tak obaja dostali totálny hysterický záchvat s tým že ocino nezabudol dodať a tam by som zdvíhala niečo tažké a dostala by som záchvat a padne to na mňa a zabije ma to. Oni za fitkom vidia iba chudnutie a ja si nemôžem moc zahrávať s váhou ale nechcem vážiť 50kg len som si chcela trocha vyformovať postavu nič viac ale to ich nezaujíma. Do fitka by som musela ísť do mesta keďže bývam na dedine ale to by mi nevadilo ale im to neskutočne vadí a keď to spomeniem tak na mňa hneď začnú vrieskať ako z myslov zbavený. Ale do toho istého miesta ma posielal aby som chodila na jogu(ale na jogu sa mi nechce chodiť) mne nedovolia ani behávať nič ani doma cvičiť jednoducho nič sú nervózny z toho. Niekedy koncom júna začiatkom júla som prestala jesť sladké(každý deň som si niečo sladké dala a to rodičom vyhovovalo že jem sladké a neskoršie večer...atd) ale prestala som jesť sladké a večeriavam len do 19:00 potom už nie max nejeké ovocie pomaranč/banán. A to isté keď potrebujem nejaký cukor tak si dám ovocie ale nie keksíky/čokolády atd. A toto moju mamu neuvertelne vytáča stále do mňa hučí kvôli jedlu. (v septembri ideme na svadbu a to mi ocino povedal do svadby to nechá tak ok nech nejem sladké ale že nech si ho neprajem ak po svadbe nezačnem jedávať zase normálne sladké) Lenže som doma nevivíjam nejakú extra námahú a tak mi až toľko moc nechutí jesť ale aj tak stále jem 3x za deň. Ale to jej nestačí chcela som sa začať nejako zdravšie stravovať ale to neprichádza do úvahy a hneď začala do mňa hučať že nič nejem. Podľa mňa jem celkom dosť(taký ten stred +/-) ale jej to nestačí. Stále do mňa hučí kvôli jedlu aj keď nechcem musím nasilu jesť lebo inak neprestane mať psychické stavy. A ocino sa tiež pridáva a znova s tým že ak nebudem dostatočne jesť tak ma niekde vyvalí a dojazvím si tvár (keď spadnem). Berieme obedy zo závodnej jedálne a keď niečo nechcem hučí do mňa (ak si jeden deň v týždni nič neobjednám tak ok ale nedajbože ak 2x) zo začiatku pred vyše rokom to bolo v pohode ale teraz mi to už nejako extra vždy nechutí. Chcela som sa stravovať ako sesternica zdravo a aj keď jedla viackrát za deň tak to boli zdravé jedlá a malé porcie a nie vysmažané. Moja matka o tom nechce ani počuť(bola by najradšej keby vážim cca 60kg+ Keď som si povedala že si budem variť tak ani náhodou budeš jesť to čo my. Oni tie obedy zvalujú na mňa že to kvôli mne(aj keď je to hlavne kvôli objemu novej chladničky inak by s tým neprišli) a keby nie su tie obedy tak by to bolo ako pred vyše rokom v piatok/sobotu sa navarilo a cca 5 dní sme to museli jesť. Lebo normálne ľudia jedia týždeň aj to isté. Za tie 2 mesiace čo nejem sladké a nenapchávam sa do prasknutia som zhodila 3-4kg(viem nieje to veľa ale ...) pred +/-4 mesiacmi keď som bola u doktorky tak ma vážila a mala som 58kg to sa mame celkom páčilo ale podľa nej som mala vážiť viacej. Teraz keď na váhe uvidí že mám cca 54kg ma zabije a s ňou aj doktori. Nič mi nedovolia rodičia ani jesť ako chcem a keď poviem na to svoj názor tak na mňa hučia že keď je okno alebo balkón otvorený tak to asi aj susedia počujú. Ja už neviem čo mám robiť stále mi mama hovorí že ja nebudem len neurologický pacient ale aj psychiatrický(že kvôli tomut jedlu ma tam nechá zavrieť).
Naozaj neviem či som sa chcela len vyrozprávať alebo chcem nejakú radu. Ale viete mi poradiť niečo ak je to možné ? Čo by som mala robiť ? A to že odsťahovať sa by bolo najlepšie riešenie viem ale to neprichádza do úvahy. A mám 21 rokov som síce dospelá ale to ich nezaujíma. Odjakživa ma držia na krátko a moja psychika so sebavedomím sú na bode mrazu...
Ak to niekto celé prečítal tak ďakujem

Neviem či tu pomôže niečo iné ako odísť od nich, nakoľko rozhovor si už skúšala.

co po nas vlastne chce?

ak ste kresťania, potom rodičia majú prehnanú starostlivosť o teba, predsa umrieť musí každý...
mali by vedieť, že ak to bude vôľa Božia umrieš im aj doma priamo pred ich očami a nieto volakde na ulici...
ak su veriaci, potom by mali aj vedieť, že tvoja duša spočinie u Boha v jeho kráľovstve nebeskom...
mali by sa s tým zmieriť, uľahčili by to nielen seba, ale hlavne aj tebe...

Nech ťa náš Pán uzdraví, da ti do života pokoj, lásku a Božie požehnanie.
Amen†

Tvojim rodicom jebe a cim dlhsie tam zostanes, tym horsie to bude, toto je psychicke tyranie, nie starostlivost.

V podstate súhlasím so Škvrnkou i Staphylo
Ale keďže odísť nebude ľahké, možno na začiatok, neexistujú náhodou na toto cvičené asistenčné psy? Viem, že pri niektorých chorobách vedia vycítiť začiatok záchvatu predtým, ako nastane, len neviem, či je to aj v tvojom prípade aplikovateľné
Ale ak áno, ak by si mala takého psa, tak by si mala argument, že s ním budeš i medzi ľuďmi v bezpečí. Možno by to aspoň trochu pomohlo

Povedz im že si tehotná . Marcello tu síce tára trochu ale niečo na ten štýl im skús povedať že ak ta má vystrieť tak to bude aj doma . Alebo choď preč na 2-3 dní nič im nepovedz a potom sa možno spametaju

toto je podla mna velmi tazka tema ... ale ako hovoria ludia pre do mnou, ja by som odisla z domu. nemusis byvat sama, vzdy sa da najst byt, kde budes mat spolubyvajucich a mozes im vysvetlit svoju situaciu (ci by ta mohli obcas checknut, ci zijes a tak), samozrejme po tom, co si najdes pracu. rodicia malokedy zmenia svoje nazory a ked ano, tak az ked naozaj uvidia, ze uz nemaju moc na to svoje dieta. takto s tebou dost zametaju lebo maju paku, ze u nich byvas atd.

@lukaso121 len som chcela radu alebo vás názor...

@marcello1111 sme kresťania ale nie zase nejak extra pobozny

@mielikki bývame v byte a v zmluve je že tu nemôžeme mať zvieratá

@fekecocacolazero to by nepomohlo povedali mi že ž domu môžem odísť až keď sa vydám a vzhľadom k tomu že teraz nikoho nemám to potrvá

@lela96 dievča, byť tebou si čo najrýchlejšie nájdem nejakého frajera, čo má byt/dom a mažem kadeľahšie, bohužiaľ toto neprestane, keď je raz niekto takto zadumený, tak ho nepresvedčíš ani za Boha, veď odsťahovať sa môžeš, tak v čom je problém? dospelá si,aj do garzonky môžeš isť zatiaľ, zober úver a splácaj ho, všade bude lepšie ako doma, ale zasa na druhej strane chápem rodičov, že sa o teba boja, ale toto je až moc prehnané už

@mnichovcan to by mala doma ešte väčšie peklo a zhoršilo by sa to už úplne keby toto urobila, že by sa im neozvala 2-3 dni aj viac

Ani asistenčné?
A uhrať to na to, že potrebuješ sa odsťahovať, lebo potrebuješ psa, by nešiel?
Alebo ja neviem, dohodni sa s nejakým kamošom, že sa pro forma vezmete, odsťahuješ sa a potom to zrusite
(Ale ako si máš niekoho nájsť, keď nikam nesmieš? Na hlavu toto)

nuž dievča nevychytala si to s rodičmi moc dobre, ja som rovnaký ročník ako ty, ale ja to mám o 180 stupňov ten život a slobodu niekde ako ty a je mi HEJ !

@mnichovcan by bolo so mnou amen
Keď som bola na vš ž ktorej som potom odišla tak sme boli s kamarátmi vonku a boli sme v bare kamarát vylial pivo a tak som si schovala telefón do tašky a keď som šla na wc tak som si pozrela ho a našla 8 zmeskanych hovorov za 15 min keď som im zavolala tak ma skoro zabili a hucali do mňa ako zmyslov zbavený. A po cca roku som zistila že oni v tedy volali aj na intrak že čo je so mnou a či tam som atď či žijem a nech ma idú skontrolovať ale oni ani nevedeli kto som

@mielikki nie moja mama vie vsetko o mojom zdravotnom stave ona pozna moju zdr. kartu lepsie ako ja. A také psy by museli odsúhlasiť doktori a to by neurobili lebo nie som na tom až tak zle

@charlie1 a ako?? Veď ma nikde nepustia...a ak tak musia vedieť s kým a kam a potom. A s tými ktorých som mala na vš už nie som moc v kontakte a s mojimi zo zš tak oni majú už iné záujmy a frajerov a ak niekde ideme tak ich tam baby dopracu a potom to stojí za houby

V jednom majú tvoji rodičia pravdu. Ľudia sú svine a ak by si spadla na ulici, tak ťa tam nechajú.

Vychádza mi z toho, že keďže ťa držia nakrátko, kompenzuješ si to tým, že tvoj príspevok je taký dlhý.

@hnisavica no ono to je celé pravda takže som napísala že ako to v skutočnosti je a nič viac

Fuha, akoze poznam to trochu, tiez mam rodica, ktory ma takto drzi nakratko, nepodporuje v snahe o zlepsenie zdravotneho stavu a potom vyuziva zly zdravotny stav ako jeden z argumentov proti tomu, aby som nieco spravila, co by ma posunulo niekam, teda niekam od neho. Je to dost nechutna podoba lasky a je mi z toho grcno. Najdi si chalana on ta bude lubit, pojdete spolu do podnajmu. Aj ked aby sa zas aj z neho nevyklul nejaky manipulator :/ no neviem, radu ti asi neviem dat, su proste situacie, na ktore existuje vychodisko len teoreticky. Kazdopadne sucitim s tebou a obdivujem ta, ze sa v ramci moznosti o seba staras a snazis. Ak by si si chcela pisat, kludne len pri niekom rozmyslat "nahlas", tak mi kludne napis.

Proste choď preč na chvíľu. Stále píšeš že bude s tebou amen a že ťa zabijú. Tak potom keď sa vrátiš a začnú do teba kričať tak povedz že niesi žiadny pes a že tak nechceš žiť nech ťa radšej teda zabijú môžeš nieco stratiť ? Z domu ťa asi nevyhodia keď ťa ani pustiť von nechcu.

Wtf

Najviac ma zaráža že na jednej strane sa o teba až chorobne boja a na druhej ťa nútia jesť sladké, čo veľmi zdravé nie je a celkovo v podstate robia presný opak pre to, aby si bola zdravá wtf

podobné som zažila, hoci som relatívne zdravá, stačili niekedy kriminoviny a ten fakt, že som jedináčik...a celkovo si myslím, že ked sa cítiš zdravá, tak je to fajn, prehnaný stres to môže ešte zhoršiť a inak spomínaš intrák, to znamená, že istú slobodu si mala v minulosti, ked si šla na školu, pričom si už mala choroby diagnostikované...čo sa teda zmenilo?

@mariquittka no začala som chodiť na informatiku môj oco o ničom inom nesníval len aby som išla tam a ja tupá som sa nechala prehovoriť na to a išla tam....zlý nápad viem... Ale nebavilo ma to tak som odišla odtiaľ ale síce som "slobodu" mala musela som poslušne zdvíhať telefóny a kontrolovali ma dosť často ak som to nezdvihla tak už volali každé 2-3 min(doslovne) ako som vyššie písala. Ak som im 15min neustáleho zvonenia nezdvihla volali aj na internát ale tam to neriešili nejako A keď som si to všimla a zavolala späť tak na mňa na ziapali A napr. telefón som si nebrala do sprch a po podobnom incidente keď som bola v sprchách a telefón mala na izbe to bolo to isté potom som im už volávala že idem do sprchy... chceli číslo aj na moju spolubývajúcu na intráku ...ale to som im nedala

@nats veď toto ja som sa chcela zdravšie stravovať ale oni z toho robia totálny cirkus, lebo že keď sa budem tak stravovať tak do tela nedostanem žiadne potrebné látky lebo by som nejadla mäso čo by som jedla lebo ja mám mäso rada ale nie zase nejako extra moc vyprážané na nejakom oleji (raz za čas nepoviem ale aj 4x-5x do týždňa) a cukor dostávam z ovocia ktoré jem každý deň ale to nie je také ako zo sladkého. Keď som jedla sladké tak som moc nejedla ovocie a keď jem ovocie teraz a nie sladké tak aj tak je problém :/ A pritom som si už v pohode zvykla na to že nejem sladké a už mi to ani nechýba....a to ich štve

@mnichovcan ktovie ako by reagovali oni si myslia že nič zlé nerobia a keď som im povedala že nemám žiadne súkromie a slobodu ešte sa urazili a povedali že jej mám dosť :/

Neviem ako si na tom zdravotne, lebo epilepsia a skleróza multiplex sú dosť závažné ochorenia... každopádne mi to príde ako dosť prehnané, ale zase nemôžme ti radiť odíď, urob hento tamto... pretože pokiaľ sa môže stať niečo také ako to do teba stále hustia rodičia, tak by som to rozhodne nerobil. Tam by išlo o to si vybrať buď chcem riskovať a "baviť sa" alebo budem počúvať čo mi hovoria... Každopádne ja by som sa takto nenechal kontrolovať, ale napríklad by som určite chodil s niekym kamkoľvek by som išiel. Lebo ľudia pokiaľ sa ti niečo také stane niekde obyč na chodníku, kde nechodí práve najviac ľudí, tak ti nikto nepomôže ak pôjdeš sama... Ak niekde v obchodnom centre, námestí stanici tak ešte áno. Takže z tohto pohľadu by som to čo ti hovoria nebral na ľahkú váhu.

Ťažko tu radiť... možno nájsť si za frajera budúceho lekára alebo lekára To by ťa sním aj von pustili keď by vedeli, že je lekár

@lela96 no mala si asi pokračovať v tej informatike keď tak povedz otcovi že si dostala ponuku v IT sektore možno ta pusti potom pracovať .oni berú asi ako slobodu to že sa môžeš voľne pohybovať po dome to im tiež musíš asi zvlášť vysvetliť

@wistingher pravda sú to závažné ochorenia ale strašne individuálne v mojom prípade to nie je nejako vážne(v daka bohu snáď to tak ostane) v mojom prípade keď som v minulosti dostala záchvat ale za celý čas by som ich vedela zrátať na rukách tak to bolo keď na niečo rozrusilo až príliš(napr. Keď mamina išla na operáciu ale v čase keď som bola na vš ale vtedy som bola doma ale za to môže jeden "idiot" ale inak ak ide o sklerozu tak ju nepociťujem chvála bohu.
Hmmm na lekárov som vždy mala slabosť ......

@mnichovcan po tom dome to sedí a aj to že môžem ísť sama k starkej býva v tej istej dedine

Ako, nehovorím, že robia dobré veci, ale na druhej strane ich aj chápem. Predsa len si ich dieťa a ľudia sú hovadá, ak sa ti niečo stane, budú si myslieť že ležíš ožratá na zemi a nepomôžu ti. Mala by si im nejako vysvetliť, že oni tu celý život nebudú a ty sa musíš vedieť o seba postarať sama a postaviť sa na vlastné nohy. A možno im ukáž túto tému.

Obaja majú očividne pokročilé psychózy... V prvom rade si zriaď účet, kde ti bude chodiť invalidný dochodok, aby ta nemohli odstrihnut od vlastnych financii. Nemozu ti prikazovat kedy sa mas odstahovat a ak ta budu skusat poslat na liecenie, povedz im ze velice rada sa podrobis psychologickemu vysetreniu ak nan pojdu s tebou a podrobia sa mu tiez. Mozno by si si ale mola pre istotu v nejakom centre pre pravnu pomoc zaistit nejaku tu odbornu radu, lebo pri tychto maniakoch ta ocividne raz bude cakat pokus o to zbavit ta svojpravnosti. Odstahovat sa budes musiet bohuzial a nezavidim ti tu situaciu, ale mozes ist napriklad do spolocneho podnajmu, zorientuj sa v tom ake prispevky ti prinalezia a aktivne hladaj robotu. Myslim ze na pokladni mozes kludne robit a na pokladnu hladaju furt dakoho. Nie je to bohvieco, ale je to zaciatok. Spoj sily so znamimy alebo rodinou u ktorej mas podporu a snaz sa z tohoto kruhu co najskor vyjst co nebude vobec, ale vobec lahke a je mozne ze pri tom jeden dva zachvaty naozaj dostanes, ale takto ti privodia smrt rodicia. To co potrebuje clovek ako ty je najst si stabilitu a moct sa sama prejavit. Mysel ktora je presvedcena ze sama nic nedokaze skor ci neskor nezvladne drzat tak chore telo pokope. Zdravi ludia zdravotne doplatili na takto stresujuce prostredie nie to este ty.

@alex458 to som im povedala že tu nebudú pre mňa stále ale to im je jedno
@karlotiskot svoj účet mám zriadený, s tou psychiatriou to ide mamina mi stále hovorí že ma dá na psychiatriu(kvôli tomu jedlu :/ ). Centrum pre právnu pomoc :/ znie zaujímavo ale mama musí vedieť o všetkom ale že úplne o všetkom a aj keď nechcem musela by som jej povedať kde idem či chcem alebo nie nemala by som na výber Ja nemám žiadne súkromie ona vie o všetkom v mojej izbe keď si niečo položím inak tak to vráti späť tak ako sa to jej páči. ona vie ako čo je takže keď to prehodím alebo trochu napr. niečo pootočím tak to vráti späť Kamarátom som nepovedala o svojích chorobách mám ich síce rada ale v tomto im neverím že by si to nechali pre seba. Z rodiny aj keď vedia čo mi je tak mi to nepripomínajú stále a nerobia so mňa chorú viac než som To iba rodičia a hlavne ocino S tými záchvatmi by som sa nečudovala v tejto situácií :/ vzhľadom k tomu že keď sa to stalo tak som bola vždy pod nejakým tlakom väčším alebo stresom. To s tou mysľou je fakt nedovolia mi takmer nič aspoň z vecí ktoré by mi nejako pomohli alebo zdvihli sebavedomie. Ja si neverím už v ničom viacmenej a doktorka mi už povedala aj že či som stále svojprávna keď ma videla s maminou u nej. Vždy keď idem k doktorovi tak po veľmi dlhej hádke ktorú aj tak nikdy nevyhrám ide mamina vždy so mnou. Skoro ku všetkým doktorom chodí so mnou ja to síce nechcem lebo si pripadám ako idiot ale ona tých doktorov pozná vždy sa porozprávajú atd..... Takže si niekedy ako nesvojprávny človek pripadám(podľa nej nie je dôvod aby som chodila k doktorom sama a zbytočne sa s ňou budem hádať že chcem ísť sama je to úplne k ničomu)

Skus hladat pomoc v tej rodine, napis trebars tej sesternici alebo niekomu kto vie ako to u vas funguje a uplne priamo pis co sa u vas deje a co by si rada zmenila. Ak ta niekto niekam nepusta mas pravo zavolat policiu kvoli obmedzovaniu slobody, nehovoriac o tom ze toto je psychicke tyranie a tvoja mama ma zrejme OKB. Je to velmi tazke... Pretoze ked sa uz raz zacnes vyhrazat policiou a pravnikmi zostanes v tom mozno sama a rodicia maju trochu navrch v tom ze u nich byvas, ale mam kruty pocit ze u teba to nepojde inak ako zozbierat sily a urobit jeden velky vzdor ktorym to cele zlomis. V prvom rade skus sa vyjadrit v sirsej rodine ci by ti nevedeli pomoct, ubytovat ta u seba, ze im budes aj platit a podobne. Mas vyhodu ze ta nemozu odstrihnut od financii za ID. Opis im situaciu bez prikraslenia a ak to budu zlahcovat ako to v rodine byva zvykom jasne daj najavo ze je to pre teba peklo... Ak sa bude dat okamzite odid. Hladaj tu pracu, a trebars to centrum pomoci dava info urcite aj po nete, myslim ze v tvojom pripade sa zjavne stretnes s nazorom ze ide naozaj o tyranie a obmedzovanie osobnej slobody. Prinajhorsom mozes vasich zazalovat a ziadat financnu kompenzaciu s tym ze ju potrebujes hlavne na odputanie sa od nich do 25 na teba maju este vyzivovaciu povinnost a da sa dokonca vybavit sudny zakaz... Je to beh na velmi velmi dlhu trat a silnym zdravim ludom sa nedari odputat v podobnych pripadoch, ale ak si to niekto zaumieni vzdy je to mozne. Je aj viacej moznosti kde sa obatit o pomoc, myslim ze dokonca centrum pre tyrane zeny by v tvojom pripade tiez dokazalo zasiahnut ale je potrebne aby tvoj vzdor dokazal vyjst najavo aj pred rodicmi. Ak dostanes raz zachvat z toho a verim ze ano hlavne nepodliehat tej situacii a nestratit vieru v svoje sily. Podla mna to urcite dokazes aj ked to nebude lahke, ale da sa to a musis len vydrzat. SU inak este krajne moznosti ak to zajde niekam kam to nikdy zajst nemalo , ako trebars v zachvate tvojej mamky alebo tatka zavolat policiu a psychiatricku ambulanciu. Ale ako hovorim toto je legitimne psychicke tyranie a keby nie sme medzi nickmy posielam k vam policiu a socialku na prešetrenie a informujem o tvojej situacii nablizsie centrum pre tyrane osoby... A ty by si mala zvazit tuto moznost tiez. Je najtvrdsia, ale najefektivnejsia....

*OKP

asi maju potomka vo svojej mysli ako nieco neschopnejsie nez su oni a ich ego nechce prijat, ze by si mohla uspiet a byt ich novou lepsiu verziou. stale len nasa chuderka a k tomu ta viazu, aby si nevynikla vobec v nicom, nemala ziadnu prednost, len byt na nich kompletne zavisla. nedajboze by si sa niekomu zapacila, este len to by bol teror asik. ved co si ty (podla nich)

@lawr podľa nich ? dokonalé dieťa(čo je riadna blbosť ale oni si to myslia) slušné dieťa ktoré nerobí problémy, nepije lebo to by ma zabilo podľa nich a že nefajčím Vďaka bodu keď oni fajčia dosť... . Áno chovajú sa ku mne ako k 5 ročnému decku Ale keď sa im to hodí tak zrazu mám 21 rokov a som dospelá :/ podľa nich mám veľa predností :/ ale ja doteraz neviem aké :/ stále mi hovoria že tu večne nebudú nech sa o seba starám ale ako príde na niečo "rada" tak zrazu to neviem alebo robím to zle alebo ako sa im hodí