Boli ste v detstve rozmaznavani? Ak ano, ako to ovplyvnilo vasu povahu?
Resp. poznate nejakych uplne "spoiled" jedinacikov (sice nemusi to byt jedinacik)... ako ich vnimate?
A posledna otazka - myslite ze dopriat decku vsetko co mu vidite na ociach je zly
Teraz si to vynahradzam tym, ze teraz mam detsku fazu a minam svoje poctivo zarobene peniaze na picoviny. Napr som vymenila rok stary uzasne fungujuci mobil, lebo som chcela vacsi displej. Dokial si to ale platim sama, tak ma snad skromni birdzaci neukamenuju.
nebola som, poznám veľa rozmaznaných ľudí, serú ma, nedá sa s nimi koexistovať.
výchova nemá byť o tom, že milujete svoje dieta najviac na svete (hoci ho milujete najviac na svete), ale o tom, urobiť z neho človeka, ktorého budú mať radi aj iní ľudia. a nevidím, ako by to fungovalo v spôsobe, že sa mu podvedome vštepuje, že je stredom vesmíru a všetko sa točí okolo neho a keď niečo chce a zmyslí si, tak to dostane.
Nebol som rozmaznávaný. Akurát rodičia sa o mňa vždy dosť prehnane báli (aj doteraz je to tak). Myslím si že to na mňa malo určitý dopad.
Každé decko má rozdielne potreby a rodičia majú rôzne možnosti ale myslím si že existuje aj stredná cesta kompromisu.
Decku dopriať keď si to zaslúži, nerozmaznávať ho, ale zároveň z neho nerobiť Sparťana
mám brata takže sme dvaja a boli sme dosť rozmaznávaní do určitého veku, potom už pomenej... a nejakým divným spôsobom sa zo mňa stal človek čo to na ňom rozmazanie nezanechalo, týka sa to zodpovednosti aj praktických vecí, môj brat je opak mňa, velký bordelár, nezodpovedný, všetko berie na ľahkú vahu a požaduje všetko na podnose ...
nemyslím si že som rozmaznaný a určite nie som za to aby sa deťom prejavovala prílišná pozornosť, dôležité je nájsť stred v tom ako pristupovať k deťom aby sa z nich nestali idioti v buducnosti
Nebola som nildy pretoze sme dvaja surodenci a mame rodicov zo strednej vrstvy takze odjakziva sme nauceni sa delit a nikdy sme nedostali uplne vsetko na co sme ukazali.. a hlavne ak sme trucovali alebo tak zevraj som sa len raz hodila o zem a hned pochopila ze tudy cesta nevede.
poznam takych jedinacikov zopar.. ale je to velmi individualne. Poznam babu ktora je tak nafukana ze s pre nu skaredymi ludmi sa ani nebavi..
A zas moj frajer je tiez jedinacik, vela veci dostane lebo maju jeho rodicia viac penazi teraz.. ale nie je rozmaznany lebo nie vzdy to bolo take idealne a vazi si cenu penazi aj ludi aj ludi a neni rozmaznane decko vobec. Takze je to o vychove.
a myslim si, ze oboje je rovnako zle, ale ak to mam porovnat deti, ktorich rodicia sa staraju menej skor dospeju a stanu sa samostatnejsimi. Na druhej strane rozmaznane deti to maju tazsie, ked sa zaclenuju do spolocnosti a zistia, ze nedostanu vsetko na co ukazu a netoci sa okolo nich svet..
idealny je taky ten stred samozrejme..
Ja som jedinacik, neviem ci som bol rozmaznany, nekupovali mi nic extra, ale tak pri jednom dietati je prirodzene, ze vsetka pozornost ide na nho. Dopriat decku vsetko je velmi zly sposob vychovy, o nic lepsi sposob vsak nieje zanedbavanie.
No ja som bola ako jedinacik rozmaznavana velmi. Vysledok je ten, ze zle znasam akzdu prehru, kazde odmietnutie, kazde zlyhanie.
Nastastie takych situacii nie je vela, ucim sa ze nemozem mat v zivote vsetko a lusknutim prsta, ale nakoniec sa aj tak dostanem k tomu, co chcem.
Vyhoda je ta, ze nelipnem na materialnych veciach a peniazoch, nevyhoda je ta ze ako egocentrik ma vela ludi nema rado.
Ale nerobi mi problem sa delit, a nezavidim druhym.
Diskusiu zakladam bo ma zaujima kolko je tu mne podobnych
bola som kým sa mi nenarodil brat. a trochu ma to poznačilo ale zase nikdy som nebola nejako mega rozmaznaná alebo čo, len občas som mala nejaké tie mariere a inak nejako velmi rozmaznaných ľudí nepoznám, možno trochu ale veľmi nie je nikto a dokonca ani jedinačikovia ktorých poznam nie su
Nič extra som nemal. Mám takého spolužiaka, ale u neho je to fakt extrém. Až taký, že ho ostatní nemajú radi viac ako mňa. "Ty máš Toshibu? Aj ja, ale moja je výkonnejšia. Bootuje rýchlejšie ako moje 2 gamerské ntb, to bude tým SSD. Čo ti jebe, ja by som na priváte bývať nemohol, naši mi tu kúpili byt. Tie vlaky sú inak strašná blbosť, ale našťastie som na osemnástku dostal nový Passat." Mám ho za kokota, ale vychádzam s ním. Nikdy neviem čo mi bude treba.
ja som doteraz rozmaznávaná (kým ešte študujem, nemusím robiť- za čo som vďačná) ...a to, že som jedináčik ma ovplyvnilo jedine tak, že nie som zvyknutá s niekým "súperiť", čiže "prehru" najmä v partnerskom vzťahu (ako napr to, že bývalý miesto toho aby strávil večer so mnou išiel za kurvou na hotel) znášam fakt veľmi ťažko... preto sa snažím takýmto situáciám vyhýbať (napr keby som zistila, že o chlapca, s ktorým sa stretávam má záujem iné dievča, tak s ním preruším kontakt )
@klaudiqaaa A o tom vravím Pekné na chrbtovej kosti je to, že ju z nás dvoch nemá ani jeden, keď sa na to chceš pozerať takto. Len si spomeň, ako si robila seminárku? Využila si situáciu a to, v čom si dobrá, aby si dosiahla svoje. A to isté robím ja.
do nejakých 7-8 som bola rozmaznaná trocha .) jedináčik a i keď nemanželské beztatkové tak hadam o to viacej sa mi venovali rodinný príslušníci a dary kupúvali a tak .)
ale bolo to super .D koktala som, nevedela som hovoriť r a mylila som si l-r a takto ale bola som ohromne odvážná, sebavedomá a ke´ˇd sa mi chceli posmievať ale hneď som ich všetkých dala slovne "dole" .D
potom sme sa prestahovali a bola som moc sama (myslim ako od tych všetkych rodinnych príslušníkov, kamaratov z okolia a tak, výmenou za cudzich ludze z dediny s ktorymi som si tak hlboko nerozumela...lent ak povrchnejšie) a hvoorí sa tomu že som musela vyspieť alebo tak nejak...
ale rozmaznánkov som poznala..najviac ma iritovali typy " pozri sa čo mám? aj toto mám! a toto mi priniesol tato z Viedňe... PREBOHA NIE NEMOZES SI POZRET TU KNIHU, nechcem aby sa zaspinila" .... nechapala som načo taky človek chce moju spoločnosť ... neskor mi došlo že len na chvastanie .D
a sestr je dosť rozmaznana... nechcem jej čosi dovoliť alebo čosi sa jej nelúbi tak zrazu dráma, slzy ako hrachy a uteká za mamou a tak .D
a ako typ vychovy to nie je dobre, ale zasa ani ignorovanie dieťaťa... mne sa páči ten štýl, že ako čo najviac sa venovať samozrejme, ale niektoré veci si proste zaslúžiť za niečo... maličkosti...
@18 typek čo využíva ľudí k tomu aby z nich niečo mal povie že nemám chrbtovú kosť lebo som si do seminárky skopírovala veci z cudzej bakalárky ............ok :letim:
Bola som rozmaznávaná, ale len do istej mieri, a okrem toho ma rozmaznávali rodičia a bratia práve naopak, Moju povahu to asi ovplyvnilo aj keď neviem vymedziť v akej miere.
Nepoznám takýchto ľudí, Neviem ako by som to vnímala, ale asi by som mu to až tak nemala za zlé.
Áno je to zlý spôsob výchovy a , pokiaľ siahajú hranice mojich vedomostí, myslím si že to môže byť ešte horšie ako keď sa mu venujú málo.
@myschka myslím si o sebe, že som nebola rozmaznaná hádam nikdy, teda do toho veku, do akého mi moja pamäť siaha, možno do tých 2 rokoch, ktoré si nepamätám som aj rozmaznaná bola predsa len, mama ma kojila skoro 2 roky tak to je možno prejav rozmaznanosti?
Moja sestra je podľa mňa rozmaznaná, je najmladšia a občas sa prejavuje ako taký jedináčik... ja inak dosť spoznám, že je niekto jedináčik, alebo má staršieho súrodenca, ktorý je o 10 rokov starší takže svojím spôsobom je to ,,jedináčik".
Spolužiačku na strednej som dosť zaskočila, keď som jej povedala, ,,Veronika, ty si jedináčik, že?" a ona potom, že ako to viem? A ja, že podľa chovania Nebola zvyknutá, aby sa o niečo delila ( školský materiál na tvorbu napr), aby myslela na druhých, nejaké kompromisy či obeta voči niekomu.
Bývalý bol jedináčik, na ňom to bolo tiež dosť vidieť, ani som nezisťovala či má súrodencov, bolo to hneď jasné... osobne by som jedináčika nechcela, ok, neplatí to na všetkých, ale niektorí sa nevedia prispôsobovať nikomu a deliť sa o niečo s niekým
Podľa mňa nie je dobre, keď má dieťa všetko čo chce, nenaučí sa, že nemôže mať všetko na svete, dať si s prepáčením do huby 10 čokolád napr, nevie sa naučiť prehrávať, postaviť za seba, ak je decko fakt rozmaznané a dovolí sa mu všetko a všetky prekážky sa mu odstraňujú z cesty
Inak neporovnávala by som takto, čo je horšie, či keď sa dieťatu nevenuješ alebo kupuješ všetko, ani jedno neni dobré, ale povedať, čo je horšie? Neviem
ja som jedináčik a rozmaznávaná som nebola..moji rodičia veľa peňazí nemali..pracovala len mama a otec mi nikdy nič nedovolil lebo sa o mna až chorobne bál a strašne prísny bol vždy (aj stále je)...vadilo mu aj keď som z okna pozerala alebo vkuse pila vodu..väčšinou veci riešil krikom alebo bitkou...mama mi zas viac dovolovala ..potom už keď som začala chodiť do školy tak otec si našiel robotu mimo mesta a domov chodil tak raz za pár týždňov a iba na víkendy čo trvá doteraz a vôbec mi to nevadí inak sa vraj správam rozmaznane (už mi to pár ľudí naznačilo) lebo mám v podstate všetko čo chcem (dokážem si našetriť a nemôžem za to že iní nie -.- ) inak sa k ľuďom správam veľmi úctivo a môžem povedať že som vychovaná slušne..a moje sebavedomie je tak nízko že keby z neho spadnem tak by som nespadla ale spravila krok dopredu...
Nikdy som nebola rozmaznávaná, brat sa narodil 2 roky po mne, do sestrinho narodenia bol neskutočne rozmaznávaný on. Naši mu dopriavali to,čo mne nie,lebo vraj na to neboli pre mňa peniaze(pre neho stále). Ako, teraz mi to je jedno, zarábam si sama na seba a som tak šťastná ale v tej dobe nebolo, proste som mu závidela no ja som si na všetko musela poctivo šetriť a brigádovať,pomáhať a on to dostal čo sa treskol na zem/spravil cirkus čo všetko mám ja a on nemá(ale to,že som si to kúpila za vlastné vždy nejako pozabudol)
A rozmaznaných ľudí nemám rada, robím v obchodnom centre a tie násťročné decká čo sa tam rozčuľujú,že tatko im nekúpil iPhone 6,ale iba 5ťkový, o tých si myslím svoje
@klaudiqaaa fuu ale to je trochu prisne, voci tomu chalanovi, ved aj kvoli tebe. Mohlo by sa stat ze mate zaujem obe a on si vyberie teba, urcite by ta to potesilo a dodalo aj kopec sebavedomia.
bola mi venovana velka pozornost kedze som najmladsi, ale prave vdaka tomu si na mne vybijali surodenci zlost. cize som pochopil, ze to nie je vobec dobre. rozmaznany som bol v uplnom detstve inak som rovny.
Tak rodičia väčšinou kúpili vždy čo som chcel ale ja som chcel máločo.. dookola som totiž pozeral tie isté rozprávky a hral demo hry na Playstation cele detstvo
moja sestra hovorievala, že som bola rozmaznaná, keď sme boli malé... neviem, prečo si to myslela, ale ja ten pocit nemám... možno sa mi venovali viac, keďže som od nej o 7 rokov mladšia, ale vôbec to nebolo také, že by som mala dovolených viac vecí, ako ona
a myslím, že netreba dávať deťom všetko, čo vidia a chcú... potom si na to zvyknú, a keď to nedostanú to, čo budú chcieť, budú agresívni
nespominam si ze by som bola rozmaznavana kym som bola jedinacik (do 10tich rokov). ale vzdy do mna vkladali neskutocne ocakavania a musela som byt vo vsetkom najlepsia, skor to na mne zanechalo stopy. a je mi luto to povedat, ale v rodine mame u nas dost rozmaznanych deti - spolocny menovatel - bohaty otec.
jedináčikovia sú často v detstve mimo normy, ale v dospelosti sa to poväčšine napraví. zistia, že svet už nie je len o nich, ak si ten priestor nevydobyjú, čo sa ale deje často : )
@method nije. Lebo ona mi vpodstate zmenila zivot, na nu len tak lak lahko nezabudnem .. teda az ked budem mat iste ze ju par veci zaboli rovnako ako mna, minimalne sa jej uz par mesiacov staram o to aby ju vyhodili z prace ktoru miluje 8)
nebol, práve som sa skôr musel sám vychovávať, detstvo je jedna časť života, na ktorú chcem zabudnúť, aspoň mám teraz možnosť vytvoriť si vlastný život
a poznám takých, je to na nich viditeľné, sú mi nesympatickí takí ľudia a nemám si s nimi čo povedať
Zo strany rodičov nie, zo strany starych rodicov jednoznačne ano
Tak ja mam brata, vzdy sme boli vedeni k tomu, aby sme sa podelili a aj ked to nebol u nas problem, rodicia nam NIKDY nedali uplne vsetko co sme si zaziadali a to bolo fajn.
Som rada, ze ma vychovali tak, ako ma vychovali. Alebo aj co sa jedla tyka, u nas bol taky zvyk, ze nedochádzat od stola a nechat prazdny tanier, takze v dnesnych dnoch vždy zjem, co sa nalozi predo mna.
Stari rodicia boli skor taki ze nas rozmazlovali, ale to je vzdy lepsie ako keby to robili rodicia.
@klaudiqaaa Prečo sa chceš takto mstiť nejakej kurve, keď to bol nejaký cicík, čo ´ťa podviedol? A nevrav mi že ho zviedla a ovplyvňovala, alebo podobnéveci, lebo fakt, ak máš partnera, ktorého teraz musíš celý život strážiť aby si náhodou nezatrtkal za mojím chrbtom s niekým iným kto má papuľu a rád ju používa vo svoj prospech (zjavne rôznymi spôsobmi) tak to sa v tomto svete asi psychicky zrútim a takejto kurve by som bol v konečnom dôsledku len vďační že s takým človekom som nestratil viac času.
Či aj ona ti takto podobne zasahovala do života?
@karlotiskot neboj, ja si to uvedomujem a jemu som sa už pomstila dostatočne keď som sa postarala o to aby ho zavrhla vlastná rodina a musí živoriť v zahraničí lebo na slovensko sa vrátiť nemôže... a ona má na tom všetkom rovnaký podiel viny, pretože dobre vedela v akej situácii je chlapec a využila to...vzala mi niečo čo som milovala a je jedno ako strašný kokot to bol, bol môj, milovala som ho viac než seba a kurva ma to bolelo. možno to nepochopíš, lebo vpodstate sme mali vskutku deštruktívny vzťah. ale nech bol ku mne akýkoľvek, vždy som mala istotu, že sa večer vráti ku mne a ja sa mu schúlim na pleci a budem zaspávať pri tlkote jeho srdca, čo bolo pre mňa to najupokojúcejšie na svete. ale keď vtedy odišiel za ňou a keď sa po mesiaci vrátil.... už to nebolo ono... proste už to nemalo to čaro, ten pocit, že on je moja osudová láska už vyprchal, proste stál tam rovno predomnou a ja som sa cítila úplne prázdna, pretože bol pre mňa niekto cudzí.
Skúšala som mu dať šancu to všetko napraviť a prisahám ti, že som každý deň vstávala s pocitom, že som s človekom, ktorý ma podrazil, keď som sa naňho pozrela a dávala mu pusu nemyslela som na nič iné len na to, že tými perami bozkával inú a každý večer som chodila spať s tým ako veľmi by som chcela o tom všetkom proste nevedieť, ako by som strašne chcela aby zmizla, umrela, aby ma prestali všetky tie myšlienky prenasledovať...... preto jej doprajem pocítiť aké to je keď niekto stratí niečo čo miluje... lebo za to môže rovnako ako on.
nemyslim si, ze som bola rozmaznavana vobec. veci som si vzdy musela vydupat, sice to fungovalo, ale predsa som vzdy musela mat perfektny plan a argumenty, aby mi rodicia nepovedali nie teraz ked sme na tom lepsie financne sa aj mama snazi trosku navyse
asi to vyznie detinsky a ziarlivo, ale brat rozmaznavany bol. poznate 27 rocneho cloveka, ktoreho by mama vozila na urad prace poctivo uz rok a pol? no tak ja ano, byva vo vedlajsej izbe. to si myslim hovori za vsetko... a este samozrejme ja pocuvam kolko islo penazi na moje studium v zahranici a podobne hluposti, pritom jemu staci kyvnut hlavou a rodicia okolo neho skacu. pred polrokom to bol novy notebook... fakt nehovorim ze mne nedaju, nedopraju, tiez som bola nezamestnana, ale aby mi rodicia vyvazali zadok a kupovali veci, ktore nutne nepotrebujem, tak to nie...
No nemyslel som tým zrovna, že teda jemu si sa mala pomstiť Ach jaj...
A nemyslím, že sa dá využiť nejaká situácia tak že ťa kvôli svojej situácii začal podvádzať s niekým iným a ide byť mesiac s ním ešte potom, aby to neznamenalo že je proste kokot ku svojmu partnerovy.
Každopádne je smutné vidieť človeka, ktorý má asi radšej svoje predstavy ako pravdu. Lebo priznajme si, mohla si ho milovať koľko si len chcela, ale on k tebe cítil zjavne niečo iné. Bolí ťa len to, že si chcela udržať niečo podľa svojích predstáv, čo v realite udržať nešlo.
Ako možno len mudrujem do prázdna, ale veľa ľudí má dnes naivné predstavy o láske. Teplá náruč, tlkot srdca... To sú len doplnky našej mysle, nikdy by si v počúvaní jeho srdca nevidela toľko, keby si najprv inde nezazrela, že je v tom toľká romantika...
Nehovorím ale teraz, že treba byť bezcitný. Chápem, že človeku môže chýbať telo, myseľ, alebo len niekoho prítomnosť, ale zaoberať sa potom pomstami za to, že to tak nejak nevyšlo je podľa mňa voči samému sebe arogantné. Takéto veci robíš totiž vždy na úkor seba nech si už čľovek nahovára čokoľvek. Ako do života ti kecať nebudem, ja zastávam názor, že v tomto svete neexistuje zlé rozhodnutie, ale od tak ambiciózne pôsobiacej baby by som čakal, že opomenie ľudí, ktorí by pre ňu mali byť v konečnom dôsledku len míľniky v mysli, ktoré ju donútili zhodnotiť svoje postoje a posunúť sa ďalej a bude radšej pracovať na sebe prípadne si z toho vezme niečo viac, ako len pocit nenávisti a predstavu, ktorá jej po jej vyplnení sa možno urobí dobre.
Satisfakcia v realite nefunguje. Jediné čo môžeš nasýtiť pomstou je tvoje vlastné ego, pretože v konečnom dôsledku sa mstíš len za to, čo robíš ty sama a to že sa snažíš napĺňať si svoje predstavy.
Asi som rozmaznaná ale myslím, že to má viac pozitívneho ako negatívneho. Napríklad nedávam nejakú extra hodnotu peniazom a drahým veciam lebo to nie je nič výnimočné. A nemám potrebu mínať peniaze na blbosti len preto, že ich mám. Práveže mám viac spolužiačok čo im rodičia toho moc nedali, teraz ako sú na VŠ začali robiť a zarábať a napríklad sa idú opiť deň pred výplatou lebo im ešte ostalo 50 e tak ich treba minúť a podobne...
Ale zas som rozmaznaná len do tej miery, že viem že všetko dostanem, žiadne psycho.
11 rokov som bola jedináčik, pre celú rodinu tak som bola rozmaznávaná úplne velmi, potom sa narodila sestra a kopec iných faganov tak sa pozornosť stočila na nich.
nikdy som sa ale nemala problém deliť o materiálne veci, nakoľko tých som mala haldy ako hračky, farbičky, oblečenie, sladkosti a tak, viac a to mi ostalo doteraz, mám problém znášať deliť sa o ľudí. vynechala som škôlu, rodičia mi platili pestúnku tak som nejako vynechala základy socializovania a preto som nemala kamarátov, tak keď mám nejakého blízkeho človeka, dosť trpím ak sa o toho človeka musím deliť s inými ľuďmi vo vyššej miere, vzhladom na to, že relatívne ťažko nadväzujem vzťahy do takej miery aby som tomu človeku dôverovala, čo si myslim že je velmi podstatne pre akykolvek vztah.
príklad- prvý krát som mala najlepšiu kamarátku až v 8. ročníku na základke ( sad story ) a ona mala aj iné veľmi dobré kamošky a ja som vyskakovala z kože stále keď trávila čas s nimi a nie so mnou . ja viem je to hrozné, bohužial, už prešlo od tej doby mnoho rokov a zatial som nepostrehla, že by sa taketo žiarlenie vo mne zmenilo.
bol som dosť rozmaznaný (ako jedináčik) a zanechalo to na mne to že sa mi ťažko koexistuje s ostatnými luďmi ktorí tiež neboli rozmaznávaní a stredom vesmíru v detstve .. a keď si chcem niečo kúpiť, tak si to musím okamžite kúpiť, mám nulovú trpezlivosť ... možno to znie čudne ale ja som nikdy nebol zvyknutý na prospôsobovanie sa druhým a len zriedka mi rodičia povedali "nie" takže neskôr v živote som nevedel ako zareagovať keď mi niekto povedal "nie" ... ale poznám ludí ktorí boli tiež dosť rozmaznávaní a s nimi si najlepšie vychádzam.. keď som býval na dome s inými luďmi, bolo to dosť frustrujúce, ale posledné dva roky mám svoj vlastný byt...
ešte čo považujem na svojom rozmáznávaní za zlé je to, že som zvyknutá na istý štandard, na istú životnú úroveň a prisposobovať sa na nižšiu ( napriklad porovnanie - byvať doma a na intraku ) je velmi ukrutne. takisto, ked som mala pracu, radšej som si šetrila na par drahych veci ako otrieskat to za kopu lacnych. toto slektovaniea vyberanie sa tych ako oblečenia, tak pristoru na byvanie a rovnako aj stravovania. ( radšej si ankupim a navarim ako jesť tie sračky z menzy, pripadne sa pojdem najesť niekde inde )
a osobne to neberiem za niečo zle, lebo ked bol raz človke naučeny mať dobre, nie je nič nehorazne aby si to zachovaval ( na vlastne naklady)
Ja som bola hrozne nešťastná, keď som zistila, že sa škôlku sa platí, lebo ja som chcela ostať o rok dlhšie v škôlke, a som si proste uvedomila že som svojim rodičom urobila kvôli tomu výdavky a veľmi ma to dlho trápilo
A nerozmaznávali ma, ani sestru, dosť tvrdá na nás bola hlavne mama
Ako druhorodený syn som mal to šťastie, že môj brat ( kriticky predčasne narodený) je veľmi dobrotivý a už keď ma čakali, veľmi sa s toho tešil a tak povediac ma dovychoval. Dnes môže za veľkú časť mojej NERD stránky. Vďaka tomu že moj otecko a mamička nepracujú v budovách s helipadom sme sa stále delili a keď sme vystrájali tak spoločne aj riadne dostali.Ja ho dodnes ťahám v socialnej-empatickej stránke ,on ma zas upokojuje a prehlbuje tu moju intelektuálnejšiu.
Rozmaznaný vôbec. Aj keď obaja sme svojim spôsobom vyberavý,v duši sme skoôr do blata ako do koča.
mám staršieho brata neboli sme rozmaznávaný, a od skorého veku som bol vedený k tomu aby som sa vedel postarať sám o seba za čo som aj vďačný.
Poznám rozmaznaných ľudí s ktorými sa dá vychádzať, no aj takých pri ktorých sa mi nožík vo vrecku otvára.
No poniektoré čítania sú dobré psycho
nie nie som v dectve rozmaznávaná čiže to neovplyvnilo moju povahu
moja veľmi dobrá kamarátka bola od malička rozmaznávaná a som asi jediný človek (kamarátka) čo to s nou vydrží kedže musí mať všetko rýchlo komfortne, drahé darčeky, je nespokojná ak jej niekto dá malý alebo darček čo pre nu nie je vhodný, sedí furt na riti, chce všetkých dirigovať aj svoju mamku, s celého svojho životu je nervozna A ona ma vlastne nemá rada lebo jej to poviem do očí potom sa urazí za chvílu na to zabudne a opäť ma má rada na chvílu
Vlatne ma to na nej vôbec nesere Mne len vadí, že si neuvedomuje že keby nemala rodičou ktorý ju 5x do roka zoberu do hádam každej časti zeme a nekupujú jej drahé lístky na koncerty, festivaly atd kde vlastne nemá s kým chodí a tak sa o nu stará brat - že by vlastne mala úplne o hovne život...nemá kamarátov, brata to raz omrzí, mama a otec zostárnu a ona zostane sama teda ja budem pri nej ...vlastne mi jej je ľúto
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
60 komentov
Teraz si to vynahradzam tym, ze teraz mam detsku fazu a minam svoje poctivo zarobene peniaze na picoviny. Napr som vymenila rok stary uzasne fungujuci mobil, lebo som chcela vacsi displej. Dokial si to ale platim sama, tak ma snad skromni birdzaci neukamenuju.
Poznám ich dosť veľa a ich názory beriem s rezervou, prípadne ich vôbec neberiem vážne.
Áno, samozrejme.
výchova nemá byť o tom, že milujete svoje dieta najviac na svete (hoci ho milujete najviac na svete), ale o tom, urobiť z neho človeka, ktorého budú mať radi aj iní ľudia. a nevidím, ako by to fungovalo v spôsobe, že sa mu podvedome vštepuje, že je stredom vesmíru a všetko sa točí okolo neho a keď niečo chce a zmyslí si, tak to dostane.
Každé decko má rozdielne potreby a rodičia majú rôzne možnosti ale myslím si že existuje aj stredná cesta kompromisu.
Decku dopriať keď si to zaslúži, nerozmaznávať ho, ale zároveň z neho nerobiť Sparťana
nemyslím si že som rozmaznaný a určite nie som za to aby sa deťom prejavovala prílišná pozornosť, dôležité je nájsť stred v tom ako pristupovať k deťom aby sa z nich nestali idioti v buducnosti
poznam takych jedinacikov zopar.. ale je to velmi individualne. Poznam babu ktora je tak nafukana ze s pre nu skaredymi ludmi sa ani nebavi..
A zas moj frajer je tiez jedinacik, vela veci dostane lebo maju jeho rodicia viac penazi teraz.. ale nie je rozmaznany lebo nie vzdy to bolo take idealne a vazi si cenu penazi aj ludi aj ludi a neni rozmaznane decko vobec. Takze je to o vychove.
a myslim si, ze oboje je rovnako zle, ale ak to mam porovnat deti, ktorich rodicia sa staraju menej skor dospeju a stanu sa samostatnejsimi. Na druhej strane rozmaznane deti to maju tazsie, ked sa zaclenuju do spolocnosti a zistia, ze nedostanu vsetko na co ukazu a netoci sa okolo nich svet..
idealny je taky ten stred samozrejme..
Nastastie takych situacii nie je vela, ucim sa ze nemozem mat v zivote vsetko a lusknutim prsta, ale nakoniec sa aj tak dostanem k tomu, co chcem.
Vyhoda je ta, ze nelipnem na materialnych veciach a peniazoch, nevyhoda je ta ze ako egocentrik ma vela ludi nema rado.
Ale nerobi mi problem sa delit, a nezavidim druhym.
Diskusiu zakladam bo ma zaujima kolko je tu mne podobnych
ale bolo to super .D koktala som, nevedela som hovoriť r a mylila som si l-r a takto ale bola som ohromne odvážná, sebavedomá a ke´ˇd sa mi chceli posmievať ale hneď som ich všetkých dala slovne "dole" .D
potom sme sa prestahovali a bola som moc sama (myslim ako od tych všetkych rodinnych príslušníkov, kamaratov z okolia a tak, výmenou za cudzich ludze z dediny s ktorymi som si tak hlboko nerozumela...lent ak povrchnejšie) a hvoorí sa tomu že som musela vyspieť alebo tak nejak...
ale rozmaznánkov som poznala..najviac ma iritovali typy " pozri sa čo mám? aj toto mám! a toto mi priniesol tato z Viedňe... PREBOHA NIE NEMOZES SI POZRET TU KNIHU, nechcem aby sa zaspinila" .... nechapala som načo taky človek chce moju spoločnosť ... neskor mi došlo že len na chvastanie .D
a sestr je dosť rozmaznana... nechcem jej čosi dovoliť alebo čosi sa jej nelúbi tak zrazu dráma, slzy ako hrachy a uteká za mamou a tak .D
a ako typ vychovy to nie je dobre, ale zasa ani ignorovanie dieťaťa... mne sa páči ten štýl, že ako čo najviac sa venovať samozrejme, ale niektoré veci si proste zaslúžiť za niečo... maličkosti...
Nepoznám takýchto ľudí, Neviem ako by som to vnímala, ale asi by som mu to až tak nemala za zlé.
Áno je to zlý spôsob výchovy a , pokiaľ siahajú hranice mojich vedomostí, myslím si že to môže byť ešte horšie ako keď sa mu venujú málo.
Nepokladám tieto otázky za hlúpe, práve naopak.
Moja sestra je podľa mňa rozmaznaná, je najmladšia a občas sa prejavuje ako taký jedináčik... ja inak dosť spoznám, že je niekto jedináčik, alebo má staršieho súrodenca, ktorý je o 10 rokov starší takže svojím spôsobom je to ,,jedináčik".
Spolužiačku na strednej som dosť zaskočila, keď som jej povedala, ,,Veronika, ty si jedináčik, že?" a ona potom, že ako to viem? A ja, že podľa chovania Nebola zvyknutá, aby sa o niečo delila ( školský materiál na tvorbu napr), aby myslela na druhých, nejaké kompromisy či obeta voči niekomu.
Bývalý bol jedináčik, na ňom to bolo tiež dosť vidieť, ani som nezisťovala či má súrodencov, bolo to hneď jasné... osobne by som jedináčika nechcela, ok, neplatí to na všetkých, ale niektorí sa nevedia prispôsobovať nikomu a deliť sa o niečo s niekým
Podľa mňa nie je dobre, keď má dieťa všetko čo chce, nenaučí sa, že nemôže mať všetko na svete, dať si s prepáčením do huby 10 čokolád napr, nevie sa naučiť prehrávať, postaviť za seba, ak je decko fakt rozmaznané a dovolí sa mu všetko a všetky prekážky sa mu odstraňujú z cesty
Inak neporovnávala by som takto, čo je horšie, či keď sa dieťatu nevenuješ alebo kupuješ všetko, ani jedno neni dobré, ale povedať, čo je horšie? Neviem
a poznám dosť veľa takýchto ľudí a väčšinou to nie je nič dobré, potom už nevedia čo so sebou od radosti a robia si problémy
A rozmaznaných ľudí nemám rada, robím v obchodnom centre a tie násťročné decká čo sa tam rozčuľujú,že tatko im nekúpil iPhone 6,ale iba 5ťkový, o tých si myslím svoje
a myslím, že netreba dávať deťom všetko, čo vidia a chcú... potom si na to zvyknú, a keď to nedostanú to, čo budú chcieť, budú agresívni
opakujeme a žijeme také správanie, aké poznáme.
a poznám takých, je to na nich viditeľné, sú mi nesympatickí takí ľudia a nemám si s nimi čo povedať
Tak ja mam brata, vzdy sme boli vedeni k tomu, aby sme sa podelili a aj ked to nebol u nas problem, rodicia nam NIKDY nedali uplne vsetko co sme si zaziadali a to bolo fajn.
Som rada, ze ma vychovali tak, ako ma vychovali. Alebo aj co sa jedla tyka, u nas bol taky zvyk, ze nedochádzat od stola a nechat prazdny tanier, takze v dnesnych dnoch vždy zjem, co sa nalozi predo mna.
Stari rodicia boli skor taki ze nas rozmazlovali, ale to je vzdy lepsie ako keby to robili rodicia.
Či aj ona ti takto podobne zasahovala do života?
Skúšala som mu dať šancu to všetko napraviť a prisahám ti, že som každý deň vstávala s pocitom, že som s človekom, ktorý ma podrazil, keď som sa naňho pozrela a dávala mu pusu nemyslela som na nič iné len na to, že tými perami bozkával inú a každý večer som chodila spať s tým ako veľmi by som chcela o tom všetkom proste nevedieť, ako by som strašne chcela aby zmizla, umrela, aby ma prestali všetky tie myšlienky prenasledovať...... preto jej doprajem pocítiť aké to je keď niekto stratí niečo čo miluje... lebo za to môže rovnako ako on.
asi to vyznie detinsky a ziarlivo, ale brat rozmaznavany bol. poznate 27 rocneho cloveka, ktoreho by mama vozila na urad prace poctivo uz rok a pol? no tak ja ano, byva vo vedlajsej izbe. to si myslim hovori za vsetko... a este samozrejme ja pocuvam kolko islo penazi na moje studium v zahranici a podobne hluposti, pritom jemu staci kyvnut hlavou a rodicia okolo neho skacu. pred polrokom to bol novy notebook... fakt nehovorim ze mne nedaju, nedopraju, tiez som bola nezamestnana, ale aby mi rodicia vyvazali zadok a kupovali veci, ktore nutne nepotrebujem, tak to nie...
A nemyslím, že sa dá využiť nejaká situácia tak že ťa kvôli svojej situácii začal podvádzať s niekým iným a ide byť mesiac s ním ešte potom, aby to neznamenalo že je proste kokot ku svojmu partnerovy.
Každopádne je smutné vidieť človeka, ktorý má asi radšej svoje predstavy ako pravdu. Lebo priznajme si, mohla si ho milovať koľko si len chcela, ale on k tebe cítil zjavne niečo iné. Bolí ťa len to, že si chcela udržať niečo podľa svojích predstáv, čo v realite udržať nešlo.
Ako možno len mudrujem do prázdna, ale veľa ľudí má dnes naivné predstavy o láske. Teplá náruč, tlkot srdca... To sú len doplnky našej mysle, nikdy by si v počúvaní jeho srdca nevidela toľko, keby si najprv inde nezazrela, že je v tom toľká romantika...
Nehovorím ale teraz, že treba byť bezcitný. Chápem, že človeku môže chýbať telo, myseľ, alebo len niekoho prítomnosť, ale zaoberať sa potom pomstami za to, že to tak nejak nevyšlo je podľa mňa voči samému sebe arogantné. Takéto veci robíš totiž vždy na úkor seba nech si už čľovek nahovára čokoľvek. Ako do života ti kecať nebudem, ja zastávam názor, že v tomto svete neexistuje zlé rozhodnutie, ale od tak ambiciózne pôsobiacej baby by som čakal, že opomenie ľudí, ktorí by pre ňu mali byť v konečnom dôsledku len míľniky v mysli, ktoré ju donútili zhodnotiť svoje postoje a posunúť sa ďalej a bude radšej pracovať na sebe prípadne si z toho vezme niečo viac, ako len pocit nenávisti a predstavu, ktorá jej po jej vyplnení sa možno urobí dobre.
Satisfakcia v realite nefunguje. Jediné čo môžeš nasýtiť pomstou je tvoje vlastné ego, pretože v konečnom dôsledku sa mstíš len za to, čo robíš ty sama a to že sa snažíš napĺňať si svoje predstavy.
Ale zas som rozmaznaná len do tej miery, že viem že všetko dostanem, žiadne psycho.
nikdy som sa ale nemala problém deliť o materiálne veci, nakoľko tých som mala haldy ako hračky, farbičky, oblečenie, sladkosti a tak, viac a to mi ostalo doteraz, mám problém znášať deliť sa o ľudí. vynechala som škôlu, rodičia mi platili pestúnku tak som nejako vynechala základy socializovania a preto som nemala kamarátov, tak keď mám nejakého blízkeho človeka, dosť trpím ak sa o toho človeka musím deliť s inými ľuďmi vo vyššej miere, vzhladom na to, že relatívne ťažko nadväzujem vzťahy do takej miery aby som tomu človeku dôverovala, čo si myslim že je velmi podstatne pre akykolvek vztah.
príklad- prvý krát som mala najlepšiu kamarátku až v 8. ročníku na základke ( sad story ) a ona mala aj iné veľmi dobré kamošky a ja som vyskakovala z kože stále keď trávila čas s nimi a nie so mnou . ja viem je to hrozné, bohužial, už prešlo od tej doby mnoho rokov a zatial som nepostrehla, že by sa taketo žiarlenie vo mne zmenilo.
áno, jedináčikovia sú psychopati
a osobne to neberiem za niečo zle, lebo ked bol raz človke naučeny mať dobre, nie je nič nehorazne aby si to zachovaval ( na vlastne naklady)
A nerozmaznávali ma, ani sestru, dosť tvrdá na nás bola hlavne mama
Rozmaznaný vôbec. Aj keď obaja sme svojim spôsobom vyberavý,v duši sme skoôr do blata ako do koča.
Poznám rozmaznaných ľudí s ktorými sa dá vychádzať, no aj takých pri ktorých sa mi nožík vo vrecku otvára.
No poniektoré čítania sú dobré psycho
moja veľmi dobrá kamarátka bola od malička rozmaznávaná a som asi jediný človek (kamarátka) čo to s nou vydrží kedže musí mať všetko rýchlo komfortne, drahé darčeky, je nespokojná ak jej niekto dá malý alebo darček čo pre nu nie je vhodný, sedí furt na riti, chce všetkých dirigovať aj svoju mamku, s celého svojho životu je nervozna A ona ma vlastne nemá rada lebo jej to poviem do očí potom sa urazí za chvílu na to zabudne a opäť ma má rada na chvílu
Vlatne ma to na nej vôbec nesere Mne len vadí, že si neuvedomuje že keby nemala rodičou ktorý ju 5x do roka zoberu do hádam každej časti zeme a nekupujú jej drahé lístky na koncerty, festivaly atd kde vlastne nemá s kým chodí a tak sa o nu stará brat - že by vlastne mala úplne o hovne život...nemá kamarátov, brata to raz omrzí, mama a otec zostárnu a ona zostane sama teda ja budem pri nej ...vlastne mi jej je ľúto