Priznám sa, že ja som pár krát mala pocit, že mi nikto nerozumie, nikto ma nechápe, ale že by som mala pocit, že som sama, alebo sa nemám o koho oprieť tak to nie, vedela som a viem, že vždy tu je ten najlepší človek...mamina, ktorá ma vždy podrží, vždy stojí pri mne a môžem sa na ňu spolahnúť...určite máš aj ty niekoho takého, ak nie aj maminu...nerozmýšlaj nad tým, teda...ani na také niečo nemysli, že si sám, určite to je len pocit
...ale aby bolo jasné nie je to nič smutné. Proste to tak je. A keď sa s tým človek zmieri a prestane sa snažiť vytvoriť dojem, že je súčasťou niečoho čo neexistuje tak si začne skutočne užívať prítomnosť ostatných
mam niekedy pocit že mi ktosi rozumie aj keď v istych oblastiach nei v plnej miere, viem že sa mam o koho opriet (aj ked a pri svojje povahe bojim že ich stratim) a viem že mi ma kto poradiť...
aj tak sa citim (a viem že som) kinda napriek všetkej mojej excentričnosti) ako forever alone...
@georg21 Mám veľa priateľov, aj rodinu okolo seba, ale aj tak mi niekedy čosi chýba, ale to sú len také chvíľkové pocity našťastie. A urobiť s tým niečo ? To závisí na druhých ako sa správajú, ja ich neovplyvním, možno od nich chcem príliš veľa...
Občas mávam pocit,že ma nikto nechápe alebo skôr nechce ale viem, že vždy sa nájde niekto, o koho sa môžem oprieť aj keď nie je tu nablízku. Ale tento pocit zažívam naozaj málokedy. A čo sa týka ľudí... buď ich budeme brať, takých akí sú alebo sa zmeníme my.
@moccacino nemyslím si, že to čo si napísala je v tvojom prípade pravdou.
Ja sa cítim celý život sám. Som síce obklopení ľuďmi no aj tak som bol vždy sám. Vždy som sa musel spoliehať sám na seba, nikdy mi nikto nepomohol, nikdy ma nikto nepodržal - jednoducho som si na to, že som sám musel zvyknúť. Bohužiaľ teraz už to nedokážem zmeniť. Ľudia ma aj tak vždy po čase opustia a všetko je opäť na p....
Prečo by som sa mal zaradiť do spoločnosti, keď mnou spoločnosť opovrhuje a skôr či neskôr ma aj tak zo svojich radov vylúči? Nie je lepšie aby človek ostal sám? Nie je, ale aspoň sa nebude tak veľmi trápiť a nebude mu už viackrát nikto ubližovať.
musíš sa naučiť byť sám so sebou a užívať si to...v najťažších okamihoch života aj tak zostaneš sám a musíš si pomôcť sám... preto je to tvoj život a nie niekoho iného, aby si ho do toho zaťahoval, do svojich problémov a podobne a prosil o rady, o pomocnú ruku,...
v podstate je to tak ... z fyzikálneho hladiska sú všetky častice na seba ponadpájané a ovplyvňujú sa navzájom takže na teoretickej úrovni sme nikdy neni sami ... ale je to zrejme myslené na ľudskej hladine ... a áno samozrejme veľmi často mám tento pocit ... ale čo nieje samota? samota nie je keď sa možem na niekoho spolahnúť ? absolutne mu veriť a oprieť sa o neho? fungujeme na egoistickej báze, všetko robíme pre seba a pre vnútorné pocity naplnenia ... takže nám nezostáva nič iné len dúfať, že ten človek do ktorého vkladáme nádeje a spoliehame sa naňho, na vás nezmení názor a le nevpadne do nejakeho nedorozumenie a stále mu budete poskytovať to, čo on od vás potrebuje aby vám tým pádom dával to čo odneho žiadaťe ... je to celé neistá sieť emócií a okolností ... je ale pekné veriť tomu že to naozaj funguje spôsobom ( mám ťa rád a som tu pre teba ) - nevravím že to nieje aj takto, ale ... všetko je závislé na okolnostiach ...
no a hej aby som neodbiehal zase ako vždy hh cítim sa sám dosť často ... na mentálnej úrovni len velmi velmi mierne ... na fyzickej dosť ... ale myslím si že je to prirodzené z času na čas niečo také cítiť, potom zase upadnúť do pocitu že nieste sami ...a potom zase dookola ... deje sa to kvoli zravému kolobehu v našom tele, prirodzene ...
niekedy.. ale nedavno mi povedala segra.. Majka nerozumiem ti, niekedy si zvlastna ..ale aj tak ta mam rada-to sa mi fakt ze ratalo.. takze su ludia, ktori tu vzdy pri mne su aj ked mi nie vzdy rozumeju
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
A nevadi mi to, ludia mi nerozumeju aj ked par sa najde a nikdy som sa nemal o koho opriet a ani som to nepotreboval lebo vydrzim vela
aj tak sa citim (a viem že som) kinda napriek všetkej mojej excentričnosti) ako forever alone...
nie
Ja sa cítim celý život sám. Som síce obklopení ľuďmi no aj tak som bol vždy sám. Vždy som sa musel spoliehať sám na seba, nikdy mi nikto nepomohol, nikdy ma nikto nepodržal - jednoducho som si na to, že som sám musel zvyknúť. Bohužiaľ teraz už to nedokážem zmeniť. Ľudia ma aj tak vždy po čase opustia a všetko je opäť na p....
Prečo by som sa mal zaradiť do spoločnosti, keď mnou spoločnosť opovrhuje a skôr či neskôr ma aj tak zo svojich radov vylúči? Nie je lepšie aby človek ostal sám? Nie je, ale aspoň sa nebude tak veľmi trápiť a nebude mu už viackrát nikto ubližovať.
no a hej aby som neodbiehal zase ako vždy hh cítim sa sám dosť často ... na mentálnej úrovni len velmi velmi mierne ... na fyzickej dosť ... ale myslím si že je to prirodzené z času na čas niečo také cítiť, potom zase upadnúť do pocitu že nieste sami ...a potom zase dookola ... deje sa to kvoli zravému kolobehu v našom tele, prirodzene ...
je zdravé cítiť sa občas sám
@12 s takym fejsom sa ani nedivim