môj šarkan bol mrte popiči, strašne dobre lietal a my sme ho furt nadväzovali silónom a bol neskutočne vysoko, len taká bodka na oblohe a my sme počúvali vŕzganie toho silónu a hrali sme sa, že sme chytili mimozemské rádio a potom sa nám odjebal a skončil na streche tribúny
mna napadla jedna spomienka ... ako sme sedeli s rodicmi u niekoho na navsteve v panelaku a ja som sa pozerala von oknom na nejake ihrisko ... mala som nejakych 6 rokov ... a proste mne vtedy slubili, ze mi kupia sarkana v bille ked pojdeme domov ... tak som sa nevedela nacakat, kedy uz odtial pojdeme domov ... ja ubohe dieta proste ... ach
vždy bol veľmi pekný, ale nikdy poriadne nelietal. Tak som vždy v šarkaniáde umiestnila v kategórii najkrajší šarkan, ale za najlepšieho som nevyhrala nikdy nič
Mala som papierových ale tie neboli moc dobré a potom som dostala od krstného takého normálneho z obchodu takého malovaného a toho mám ešte doteraz :´)
Pamätám si, ako sme sa ho na základke učili robiť - takého jednoduchého z papiera a špajdlí a na chvost sme pripevňovali krepové mašličky. A potom neskôr som mala aj takého z obchodu a púšťala som ho pred domom
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
A potom igelitová taška na šnúre. Tá letela.
keď sa hlbšie zamyslím, tak tam je niečo, ako nám ocinko takého veľkého vyrábal a ako som sa vždy bála, aby som sa na tej šnúrke neporezala...
aj ja som tuším dakedy dajakého robila, alebo aspoň v škole na výtvarnej
to samozrejme nelietalo nikdy skoro
a jedného z obchodu máme asi stále tu
ale neviem či som dakedy bola púšťať šarkana sa mi to vždy zdalo príliš zložité a ešte aj trepať sa kvôli tomu hore na kopec...