Ako ste ho nadobudli? Je tu niekto kto mal sebavedomie nízke a potom si začal veriť? Čo má človek robiť aby pripadal sebe samému pekný? A sprosté poznámky si neodpúšťajte, oni len vypovedajú o vašej inteligencii
ja som mala kedysi veľmi nízke sebavedomie.. asi aj preto, lebo som väčšinou len doma sedela, bola som taká utiahnutá a tak.. a keď som začala trocha von chodiť, tak som si všímala záujem chalanov, tak asi tým nejak postupne sa mi zvýšilo.. asi
Ja som sebavedomie tuším ani nemala. V škôlke sa mi smiali, na základnej som si poplakala ajajaj, s príchodom na gympel sa toho moc nezmenilo.
Ale najviac som u seba pocítila takú zmenu, keď som bola v Anglicku, v cudzom prostredí, v cudzej rodine s cudzími ľuďmi. Neviem prečo, ale vtedy som mala sebavedomia dosť, cítila som sa tak a aj som sa tak správala a bola som s tým spokojná. Myslela som si že už ostanem taká navždy ale prišla som do školy a znovu to isté.
Najviac ma zrážajú dole ľudia v mojej triede a všeobecne v škole, ich pohŕdavými pohľadmi a tým, že proste nemám rada spôsob akým sa správajú. Tak povrchne, že keď mám byť s nimi v triede mám chuť sa prepadnúť pod zem. A o spájaní s inými triedami ani nevravím.
Ale neobviňujem z toho ich, ale seba, lebo ja by som si mala urovnať veci vo svojej hlave. A vedieť na čo mám a čo je na mne fajn.
A myslím si, že som na dobrej ceste. Vždy mi vraveli, keď išlo o toto, že si len niekoho treba nájsť. Ja som vždy nadávala, že ako, dopekla, ale teraz vidím že je to pravda. Niekedy len treba mať okolo seba ľudí, alebo len toho jedného človeka, čo ti to budú pripomínať
práveže ja nie som utiahnutá, je ma vždy všade počuť, mám kamarátov, mám priatela, ktorý mi opakuje dookola aká som pekná, no ked sa pozriem do zrkadla chce sa mi plakať aké je nespravodlivé že niektoré baby nemusia robiť nič a su pekne, a ja musím hodinu a pol sa chystať aby sa dalo dívať na mňa..
nikdy som nemala dobré sebavedomie. bola som skôr takým tým typom namysleného človeka s nízkym sebavedomím (také to: nikto ma nechápe a nikto nevidí, aká som dobrá v tomto a v tomto. proste ľútostné zameriavanie sa na seba a na to, ako nikto nevidí, že som super).
sebavedomie mi zdvihol @mayo . úplne vážne naozaj. treba mať kamarátov na to, aby človek zistil, že veci, ktoré robí, nerobí nadarmo. treba mať ľudí, ktorí pochvália aj skritizujú. pretože sebavedomie je uvedomenie si seba s plusmi, ale aj s chybami. vnímanie sa tak, ako som a pracovať s tým.
takže akonáhle sa zjavil niekto, kto mi dal úprimne najavo, že som v niečom dobrá a povedal to aj iným, tak som sa tým prestala ja sama obsedantne zaoberať. vypustila som sa z hlavy, prestala som rozoberať seba a to, ako ma nikto neocení a len som pracovala na tom, čo mi šlo. lebo som konečne vedela, že mi to naozaj ide.
tak, že som schudla asi 10 kilo a prestala si všímať čo si o mne myslia ostatní, ale sebavedomím by som to nenazvala, lebo ja zo sebou nikdy nebudem spokojná, ale určite je to lepšie než kedysi
ale nemôžem klamať samú seba...ved sa vidím...prídem na facebook čo na mňa vyskočí? ženské zadky, výstrihy po pupok a všetky tie nadržané komentáre..potom sa pozriem na seba ako vyzerám ja, a už mi je zase do revu
@candy36 ja schudnúť nemôžem, lebo schudnem vždy z hrudníka a to by už bol koniec, lebo ja som bola sprostá a mala som depresiu za plochý hrudník donedávna, antikoncepciou sa to napravilo len...
1.sprosté poznámky, keď sú na úrovni, naozaj vypovedajú o inteligencii. V mnohých prípadoch aj dosť vysokej.
2. ako malá som sa hanbila ísť kúpiť do stánku noviny. Robilo mi veľký problém osloviť cudzieho človeka či už rovesníka alebo staršieho. Všetko to prichádzalo na 2.stupni ZŠ. Stávala som sa priebojnejšiou, ukecanejšou... a vzniklo z toho toto
A ako si pripadať pekným? Nerozoberať sa. Nájsť si záľuby, prestať sa sledovať.
ako dieťa som ho mal nízke - hanblivý, utiahnutý introvert, potom mi ho zadupali v škole spolužiaci a doma rodičia, takže sa mi ešte znížilo
a teraz by som povedal, že mám minimálne, ak vôbec nejaké, ale ľudí si nevšímam, nech si každý myslí, čo chce a sám sebe pripadať pekný, alebo aspoň normálny, to potrvá dlhé roky, ak sa taký stav niekedy dostaví, ale mám na to celý život, tak možno raz
@denafilth na prsia kašli, ja mám obvod hrudníka 95cm a mám depresiu zase z toho, že nemôžem poriadne behať ani nič, lebo ma to dusí. a nemôžem spať na bruchu.
@denafilth Ja som sa ešte stále neprinútila veriť samej sebe, ešte stále sa necítim pekná, sebvedomá a ešte stále som stále nervózna, keď niekde idem. A tiež chcem schudnúť a tiež nemám kozy. A teraz aspoň viem, že- juchú, nie som sama. Inak, nenosíš ešte náhodou aj bríle?
@denafilth@17 však ale ty si hádam nepotrebuješ zvyšovať sebavedomie obnaženými fotkami a nadržanými komentármi! ja také fotky ani komentáre nemám a som so sebou aj tak spokojná .. aj keď tiež, keď sa občas pozriem do zrkadla, tak si poviem, že ved vyzerám hrozne. .a keď vidím toľko pekných báb okolo, tak trocha "závidím".. ale to prejde, poviem si, že ani ja nevyzerám predsa zle a niekomu sa páčim a tak.. musíš si to ty dáko do hlavy dostať.. a aj najprv nasilu si hovoriť, že si pekná (čo aj podľa mňa si, keď som si fotky pozrela) a ono to pôjde samo .. ty si k sebe len príliš sebakritická ..
@denafilth ty máš nízke sebavedomie len kvôli tomu, ako vyzeráš? skús jeden deň vyraziť do ulíc nenalíčená a všímaj si reakcie okolia. mne napríklad najviac pomohli stopovacie tripy, keď nenalíčená behám niekoľko týždňov s mastnými vlasmi a ľudia mi povedia, že "si pekné dievča, nebojíš sa, že sa ti niečo stane?". alebo keď som na festivale medzi haldou nalíčených dievčat ako jedna z mála bez make upu a tak či tak sa za mnou pár ľudí otočí.
ak by si sa mala poddávať miliónom obrázkov zadkov a pekných vyretušovaných ksichtov, tak môžeš rovno v depresii skončiť so sáčkom na hlave zatvorená v izbe. svet je rozmanitý a krása nie je určená nejakým pravidlom. pokiaľ vyslovene nemáš nejaký estetický problém, ako napríklad chýbajúci nos, huba krivšia než paragraf alebo chýbajúca polka zubov a k tomu škuľavé oči, tak neviem, čo sa stresuješ.
@kail91 mne mamina vkuse hovorí že mám široké boky, velký zadok, že mám strašne vlasy, že....bla bla bla....ujo mi rád rozpráva o mojom vlekom bruchu a krivých nohách...
noo tak skus sa aj obklopit ludmi ktori premyslaju podobne ako ty a budu ta podporovat a brat aka si...
proste nikto nevyzera dokonalo v realnom svete. Ja to uz mam na haku co si o mne napr baby myslia... ty musis vidiet v prvom rade seba a svoje ciele, chalanov a vsetko okolo toho... proste musis sa naucit bojovat so svojim vnutrom a presviecat ho..
Ja som bola vždy dosť zakomplexovaná a nesebavedomá.
Potom som schudla, začala sa o seba viac starať a jedno s druhým. Sebavedomie sa zvýšilo a potom prišiel jeden vzťah, po ktorom bolo zas niekde na nule
A teraz sa cítim aspoň chvíľami krásna a šťastná v svojom tele, sebavedomie mám kolísavé, ale pracujem na tom
@denafilth ty si sa pýtala ako zdvihnúť sebavedomie...ver mi, že keď ho nadobudneš, tak rozhodne si nebudeš vravieť, že si nepekná, škaredá, tučná a podobne...a k tým tvojím facebookovským zadkom, dokonalým postavám a pod. Môžes začať chodiť do posilky, daj tomu chvíľu času, trpezlivosti a PEVNEJ vôle a aj ty budeš v takej postave .
@hajlander ty si nepochopil ako som to ja myslel, tak sa z toho nesnaž teraz výjsť ako ten kúlovejší. ja som to myslel tak, že to že som to slovo napísal zle, taktiež svedčí o mojej inteligencií
@denafilth tak to máš celkom šťastie, pretože ja ich mám dosť silné, takže keby som ich nenosila, tak si dokaličím ešte aj to, čo je na mne poené- nos. Ale teraz to už začínam riešiť inak, tak dúfam, že mi to vyjde aby som sa mhla zbaviť okuliarov aspoň na verejnosti. A hlavne nepodliehaj panike, keď na facebooku vidíš tie zadky, prsia a neviemčovšetkoešte. Ty by si predsa aj tak nechcela mať takú foto, či? Ale úplne ti rozumiem, dôležité je cítiť sa dobre.
chodievala som, nestlao sa nič, len som bola plochá ako letisko a tuk na bokoch zadku a bruchu mi ostal...radšej budem v ako takej symetrii ako keby mám mať o troška menej na bokoch ale nič na hrudníku
nie, nechcela, ale niekedy mám pocit že chalanov viacej zaujímaju také kurvičky, ved predsa aj tak povahu na ulici nevidno...čiže niekedy ani človek nedostane šancu zaujať inak...A ja chlapa svojho mám, ale aj tak si nahovaram ako vôbec môže so mnou chodiť, bojím sa že si nájde krajšiu, ani sa nechcem ukazovať pred ním nenamalovaná...ani nič...ale nedávam to radšej najavo, len to držím v sebe
viac menej to zalezi na tom ako sa zobudim, niekedy mam pekny den a inokedy zas nie, ale pomohli mi komplimenty od byvaleho priatela, alebo aj tu na B ked ma niekto pochvali..
@denafilth jasné, že väčšinu chalanov zaujímajú ku*vy, aj keď to možno nepriznajú ,ale radšej sa otočia za takou a skúmajú povrch, ako by mali zájsť hlbšie (na čo je treba viac času). No ale vidíš, že chlapa máš, tak sa prestaň stresovať, veď na takéto fóra majú nárok len 4ever alone Čo ti má čo záležať na ostatných, keď máš človkea, tkorý ťa má rád aká si, načo sa máš páčiť všetkým? To sa nedá. A nemala by si to držať v sebe, ak ho miluješ a nie si si ty istá jeho láskou, tak sa o tom porozprávajte, ale bude to podľa mňa skôr len tvoja paranoja. Držím ti palce.
@denafilth ja trpim niecim podobnym ako ty, ale u mna to byva este horsie. prestala som chodit medzi ludi, nemam uz vlastne skoro ziadnych priatelov, dohodnute stretnutia odkladam, prekladam, rusim.. mam sice priatela, no ten uz je zo mna miestami zufaly. a to vsetko len pre to, ze cely zivot som pocuvala/pocuvam o tom, aka som skareda a tiez o mna muzi ani nejavia zaujem. som pre nich vzduch a pritom sa tak snazim - pekne sa obliekam, aj sa pekne namalujem, nie som vulgarna, staram sa o svoju postavu, viem byt mila. ale jednoducho, nic z toho na muzov neplati. som z toho velmi nestastna, ale neviem to zmenit, takze to nechavam tak.
nemam pre teba ziadnu radu, pretoze ziadna z rad, ktore som kedy dostala, nefunguje. jedina vec, ktoru mozes urobit je, ze zacnes na svojom vzhlade pracovat. zacnes skryvat svoje nedostatky a zvyraznovat svoje prednosti (ak samozrejme nejake prednosti na sebe dokazes najst). vela stastia a hlavne sa do toho snaz neupadnut uplne, lebo je to zacarovany kruh, z ktoreho je tazke (miestami az nemozne) sa vymotat.
@atropabelladona taaak teraz sa fakt velmi cudujem tvojmu komentu, lebo som videla tvoje fotky a podla mna si strasne pekna a nechapem ako o teba muzi nemozu javit zaujem
Ja tiež odporúčam športy ale je aj dôležité si nepomýliť sebavedomie s pýchou, lebo väčšina báb, ktorá nadobudne sebavedomie tým, že začne chodiť vonku a majú o ňu záujem chalani sa zmení na pyšnú trtúbku
@salkoo@anitchka taketo komentare ma deprimuju este viac, lebo vidim, ze mi ludia ani neveria zlu situaciu, v ktorej som.
ja som stale chcela nejakych chlapcov, ale oni ma nechceli, stale si nasli nejaku vyhovorku, preco sa nemozeme stretavat a bla bla. a ked uz som s niekym chodila, tak ma podvadzali. ako sa mam este niekedy citit pekna a hodnotna..
dufam, ze zakladatelka tohoto fora nema taketo skusenosti.
poviem ti že to trvá dlho a keď ej človek unavený tak to sebavedomie slabne ale dás a to uplne v pohode
mne pomohlo to že som začala robiť (miesto jednej brigády som mala zrazy tri) a uplne som z toho zpyšnela... že som ochotna sa prekonať a robiť... ) a zmenila som životný štýl, nefajčím, cvičím, čiže robím čosi pre svoje zdravie a navyše som si aj skvelo vylepšila postavu
@denafilth@11 co je vlastne na tebe take zle, ze mas komplexy? lebo ja nic nevidim...a kazda baba, ked sa neupravi, moze vyzerat zle a zase dobre,ked sa o seba stara...neexistuje nieco take, ze clovek nemusi robit nic a vyzera dobre
špicatý nos z profilu, kedže som sa kvôli žuvačke vo vlasoch musela ostrihať, tak ešte aj kostrbato ostrihané vlasy ledva po plecia, široké boky, nie z tuku ale panvovej kosti, hrozne červené líca,...všetko... na mne sa mi páčia jedine tak lýtka nič iné..
najskôr mi povedal že už len tým že som, že existujem...a potom mi povedal že sa mám na seba pozrieť, že ,,sa čudujem že s ami pri tebe vôbec postavil dakedy" a to bol koniec mojeho sebavedomia...
"neuznavam" take to sebavedomie nadobudnute iba vdaka partnerovi, lebo sa mi to zda byt az prilis nestabilne, ludia vedia rychlo odist a sebavedomie je zas na nule.
mne osobne pomohol asi najviac sport, nie vyslovene kvoli nejakemu chudnutiu alebo spevneniu (to je skor prijemny vedlajsi efekt), skor je to pre mna taka osobna denna terapia a je skvely pocit uvedomit si, ze tvoje telo dokaze nieco, co pred dvomi tyzdnami nie. tym padom si zacnes aj viac verit, odzrkadluje sa to aj na nalade a samozrejme na tele a zdravi, ci fyzickom alebo psychickom.
Ja som mala cca do takých 16tich. Považovala som sa za škaredú,menejcennú a tlstú. Bola som neskutočne utiahnutý introvert.
No potom prišiel jeden kamarát, pomohol mi sa začleniť, podporoval ma v tom,aby som začala športovať, aby som sa cítila lepšie a aby som proste prestala brať samú seba za takú,akou som sa považovala.
Trvalo mi to rok kým som konečne nadobudla aspoň nejaké sebavedomie a dokázala sa s niekým iným baviť bez toho,že by som sa mu od pocitu menejcennosti stála kukala na zem, či zakoktávala.
Som rada,že mi on a pár ďalších ľudí ďalej pomohli v tom, aby som si uvedomila,že mám kopu chýb,ale tiež veľa dobrých vlastností a predností...
Mala som nízke sebavedomie a dlho, ale to všetko je len o ľuďoch s ktorými tráviš čas. Keď sa s pomocou niekoho dokážeš socializovať, nájsť si záľuby a občas si povedať:"Vyzerám dosť dobre" namiesto vytýkania si chýb na sebe samotnej,tak človek automaticky to sebavedomie nadobudne- minimálne do tej úrovne,aby sa považoval za rovnocenného voči ostatným
ja mám vcelku nízke sebavedomie ale dokážem to nejak kontrolovať v určitých situáciach a premôcť sa aj keď sa hanbím alebo čo, no keď to prekusnem tak potom si to už ani nevšimnem, len keď potom som niekde sám a rozmýšľam nad tým tak si hovorím "preboha som musel byť dosť trápny" ale našťastie je už potom, skrátka asi mať nejak okolie na háku aj keď sa to asi hovorí ľahko ale ťažšie vykoná
keď robíš veci ktoré ťa bavia a ktoré ti idú, tak sa ti v tom odbore zvýši sebavedomie a keď máš k tomu priateľov, ktorí ťa poženú a pochvália, tak máš vyhraté... ale zase na druhej strane, nejde len o to. Na svete je veľa ľudí, ktorí ti to neocenia ani za nič a budú čakať na chvíľu, kedy ťa môžu skritizovať. Podľa mňa si pekná baba, ktorá to zbytočne komplikuje
musis sa dostat do ckylu sebavedomia - ak si sebavedoma, tak si atraktivnejsia pre opacne pohlavie, ak si atraktivnejsia pre opacne pohlavie, tak si pripadas pekna, a preto sa citis sebavedomo, a tak dookola.......
@denafilth možno ti to bude znieť ako urážlivý koment alebo neviem čo, ale myslím to len v dobrom...
dievča preber sa....hovoríš, že máš kamarátov, priateľa, všetko, nemáš žiaden problém a jediný problém so sebavedomím máš kvôli vzhľadu a to kvôli tomu, že ti raz kokotko vynadal (ani to neznelo, že by to myslel vážne)? veď podľa fotiek si pekná a už vôbec nemáš problém s nadváhou... fakt sa preber...
podľa mňa by si sa mala o tom porozprávať s niekým, komu dôveruješ a ak ťa tí ľudia majú fakt radí, tak ti poriadne vynadajú a preberú ťa do reality... prepáč, že to hovorím takto, ale fakt ti chcem len otvoriť oči
@81 a ďalšia vec... asi nevieš, čo sa naozaj chlapom páči... niekedy skús menej makeupu. a už vôbec sa neriaď názormi štrnástky na birdzi na to, čo chlapi chcú ešte raz ti hovorím... ty nemáš absolútne žiaden problém a vôbec nemá prečo mať nízke sebavedomie... zobuď sa... viem, že ti je jedno, čo ti hovorím... ale toto isté by ti mal povedať dakto v reálnom živote, komu dôveruješ
@denafilth Myslim si ze nikto sa nenarodi so sebavedomim ale musi si ho postupne budovat. Mne pomohla hlavne mamka, aj ked mam 20 stale mi hovori aka som krasna, inteligentna a uzasna a ze si zasluzim len to najlepsie....mozno sa ti to bude zdat vtipne, no.
Sebavedomie si ale musis vybudovat sama, nesies cakat ze niekto iny ti ho zvysis, a ak zvysi tak iba docasne.
keď som začala chodiť na recitačné a literárne súťaže, kde som získala aj nejaké ocenenia - to ma vedelo dosť povzbudiť alebo keď som hrala čo i len v školskom prestavení a spolužiaci,kamaráti mi tlieskali to bolo/je pekné.. ale u mňa to ide s vekom..ani si neuvedomujem ako, ale jedného dňa si proste trúfnem na niečo, na čo by som pred rokom ani nepomyslela..
začala som klamať. mala som nízke a potom som to nejak prestala vnímať. potom som prišla na to aká som uzasna a odvtedy som super.alenie proste si treba na seba sameho zvyknut,to je prva vec. a odpoved aj na všetky otázky.
tak asi pred rokom som nemala sebavedomie skoro žiadne, vtedy som bola vyslovene také guľaté, škaredé, okuliarnaté stvornie, potom som sa o seba začala viac starať, či ako sa mám vyjadriť.. no proste, schudla som skoro na polovicu svojej vtedajšej váhy, pridala trochu mejkapu a žehličky na vlasy a ono sa to akosi spravilo. fajn, vôbec netvrdím že by som teraz bola krásna, nie som taká zmaľovaná ako moje drahé rovesníčky ani ktovieako populárna, ale začala som mať rada samu seba a ľudia si ma tiež obľúbili. *koniec môjho srdcervúceho príbehu*
Skús sa možno skamarátiť s človekom, ktorý má niečo také, čo ty na sebe považuješ za hnusné. Ja neviem, ale všimla som si, aké boli šťastné dve baby s veľkým nosom, keď sa spolu začali kamarátiť.
Ja som odmalička nemala žiadne sebavedomie, každého som sa hambila a tak, v škole sa to ešte zhoršilo vďaka milým poznámkam na to ako vyzerám (bola som ohyzdné dieťa), potom sa to s výzorom v devine nejako zlepšilo a aj keď bolo tých protivných poznámok menej, sebavedomie sa mi nijako nezvýšilo. A teraz na strednej mi to niekedy priadá akoby som aké takê sebavedomie už nadobudla ale pri niektorých poznámkach, ktoré sú síce zo srandy (dufam), som naspäť tam kde som bola. No a tak teraz vystupujem sebavedomejšie a podľa niektorých som namyslená aj keď sa tak iba tvárim, nezlepšuje sa to, tak neviem čo s tým.
asi 7 rokov som mala ťažkú formu akné a vyzerala som zle. lekárka to nevedela liečiť, nič mi nepomáhalo. ale napokon na odporúčanie známeho, som šla s mamou do iného mesta ,ku inej kožnej . tá ma vyliečila ,pleť sa mi vyčistila a to mi pridalo na sebavedomí.
@denafilth mne pomohlo vyrastenie z puberty A to, že som sa dostala z pomedzi tých pripečených detí, ktoré vedia byť veľmi kruté...Na základke som bola veľmi "zábavná" pre mojich spolužiakov - lebo som mala okuliare a mám hlbší hlas. Od 13tich spievam a svoj hlas vnímam odvtedy úplne inak.
A čo sa týka výzoru - nie som nijaká modelka, a na základke som bola štíhlejšia...ale chýbalo mi sebavedomie, čo sa môjho výzoru týka. Zdravo mi pomohol záujem chlapov už po puberte. Trvalo to dosť dlho, kým som si uvedomila, že som pekná taká, aká som a keď sa niekomu nepáči, nech sa ide vycpať Ale chlapi v tom pomohli, ono, baba si časom uvedomí, že keď vzbudzuje okolo seba takmer pravidelne záujem, nemôže byť až taká špata
@denafilth Nikto není dokonalý. Je to všetko v hlave, sila mysle. Asi je najlepšie ignorovať neprajníkov a otočiť to vo svoj prospech. Napr. ja som štíhly a celý život počúvam nato narážky, ale mňa práveže také reči motivujú a posilujú.
zaleží ako to berieš... velké sebavedomie máš už iba tým, že ignoruješ vačšinu, nepríjmaš názory ludí a ich kritiku, máš akoby svoj svet...vtedy ťa nikto nemože uraziť ani ponížiť lebo mu to proste nedovolíš, neznížiš sa nad jeho úroveň... napr." v škole sa smejú chlapcovi za to, že sa hrbí alebo hovorí po tichu...ako to ten chlapeč riešil? hmm jednoducho: neriešil ... mne osobne so sebavedomím, pevnou volou a výdržou dosť pomáha šport, ale tak neviem ako u iných... inému sa stačí nachlastať a hneď mu stúpne ego, ale nieje to už ten istý človek, je pod vplyvom.. a ešte k tomu aby si si pripadala pekná - cvič, alebo napr. zmeň stravu, ak so sebou niesi spokojná...pokroky síce prídu pomalšie, ale oni prídu
Podľa tohto ja mám obrovské sebavedomie...ale sama si tak nepripadám. Je mnoho vecí, ktoré dokážem urobiť lepšie ako ostatní, ale potom si ľudia myslia, že som chladná a nič ma nerozhádže. Ale jednoducho ja sa len viem tak koncentrovať a je to lepšie ako byť zbrklý. Lenže sú situácie, ktoré si vyžadujú rýchle reakcie. A keď občas spravím niečo takto rýchlo, potom to ľutujem. Ale život je o emóciách. Neboj sa dať najavo svoju osobnosť, skús hovoriť nahlas o svojich pocitoch a tak nadobudneš sebavedomie.
@denafilth ber to tak, že máš aspoň úroveň! Mne je na nič keď vidím tie baby s holými riťami a vstrčenými kozami Alebo keď po mne chlapy(i?) popiskujú, nenávidím to.
Ale k téme. Ja som mala sebavedomie dosť nízke, šikanovali ma už na troch školách, z ktorých som postupne ušla. Teraz som na strednej a je to super Ale tak ja som skôr ten prípad, ktorý na ľudí pôsobí až prehnane sebavedomo a vnútri je zlomený. Ale snažím sa na to nemyslieť, vnímať to pekné na sebe, dokonca svoj strojček som si v mojich očiach zidealizovala. A náhodou, už traja chalani sa mi prihovorili, že ja som tá milá so strojčekom odtiaľ a odtiaľ A proste... snažím sa mať sa rada takú, aká som Aj keď je to ťažké, lebo som vyššia ako väčšina spolužiakov a tým pádom aj ťažšia ako väčšina dievčat, aj keď nemám perfektný úsmev a nosím šošovky. Proste... som to ja, každá vec má svoje chyby A ja sa snažím ukazovať, čo je na mne pekné a čo nie je... ignorujem
Zmena prostredia, názorov a nejaké tie úspechy -školské, mimoškolské, športové, spoločenské, akékoľvek ... ocenená snaha dokáže dlhodobo zvyšovať sebavedomie, ale dôležité je uvedomiť si, že kto si, trochu sa nájsť a tačať sa mať rada
sebavedomie som nadobudla, ked som si uvedomila, ze ak som hambliva, nesebavedoma atd..... tak budem navzdy v totalnom uzadi a to som vazne nechcela.... a preto ....moje nove ja ..je na svete to je asi tak vsetko k navodu na usebavedomenie proste sa zamysliet a uvedomit si, co chcem a co nechcem. A krajsia som si zacala pripadat, ked som sa naucila balit chlapov (a tu uz treba aj vyuzivat stipku sebavedomia) odvtedy uz neriesim...a komu sa nepacim, to mam dost na haku pretoze viem, ze nie pre kazdeho som skareda
@17 sa mi obcas trochu podoba... ale potom ked sa zvyknem spamatat, tak si uvedomim, aka som hlupa, kedze tiez sa mi podoba aj @11 a zrazu zistujem, ze riesim uplne zbytocne kraviny... no ale doba je skazena a ked mi stale pcha niekto pod nos ako vyzera "krasa" (co je tiez diskutabilne) a zacnem sa nebodaj porovnavat a zistovat, ze ja som niekde uplne inde, tak zacnem nad sebou lamentovat, ale potom si zase uvedomim, ze som hlupa a do kola.. u mna je to taky zacarovany kruh
mam s tym trochu problem, ale ovela mensi ako kedysi. hlavne som mala pocit, ze som skareda, nezaujimava a nikomu sa nemozem pacit. potom mi zacalo lichotit, ked sa o mna niekto zacal zaujimat a obzvlast ak slo o niekoho, kto sa pacil mne. okrem toho sa snazim nebrat samu seba tak vazne a mat nadlhad. vzdy to nejde, ale lepsi sa to...
je zaujimave prist do ineho mesta, do noveho prostredia (napriklad na VS), kde su uplne novi ludia a vnimaju ta tak, ako by si sama mozno ani vo sne nepredpokladala
dalsia zmena u mna nastala po prichode na vysku, ked som zacala mat vela skolskych povinnosti, ktore vecne nestiham tak, ako by som chcela a mala. casto sa citim neschopna prave kvoli tomu a moj vzhlad atd. ostava v uzadi.
@denafilth Nemusíš mať nízke sebavedomie a preto sa sama sebe páčiť. Ty sa podľa mňa páčiš aj iným, lebo si veľmi pekná. Tak len hlavu hore a všetko bude dobre.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
119 komentov
Začala som chodiť s kamoškou po vonku a ono sa to akosi upravilo...
Určite to odporúčam...
Ale najviac som u seba pocítila takú zmenu, keď som bola v Anglicku, v cudzom prostredí, v cudzej rodine s cudzími ľuďmi. Neviem prečo, ale vtedy som mala sebavedomia dosť, cítila som sa tak a aj som sa tak správala a bola som s tým spokojná. Myslela som si že už ostanem taká navždy ale prišla som do školy a znovu to isté.
Najviac ma zrážajú dole ľudia v mojej triede a všeobecne v škole, ich pohŕdavými pohľadmi a tým, že proste nemám rada spôsob akým sa správajú. Tak povrchne, že keď mám byť s nimi v triede mám chuť sa prepadnúť pod zem. A o spájaní s inými triedami ani nevravím.
Ale neobviňujem z toho ich, ale seba, lebo ja by som si mala urovnať veci vo svojej hlave. A vedieť na čo mám a čo je na mne fajn.
A myslím si, že som na dobrej ceste. Vždy mi vraveli, keď išlo o toto, že si len niekoho treba nájsť. Ja som vždy nadávala, že ako, dopekla, ale teraz vidím že je to pravda. Niekedy len treba mať okolo seba ľudí, alebo len toho jedného človeka, čo ti to budú pripomínať
@flysser inteligencii*
práveže ja nie som utiahnutá, je ma vždy všade počuť, mám kamarátov, mám priatela, ktorý mi opakuje dookola aká som pekná, no ked sa pozriem do zrkadla chce sa mi plakať aké je nespravodlivé že niektoré baby nemusia robiť nič a su pekne, a ja musím hodinu a pol sa chystať aby sa dalo dívať na mňa..
sebavedomie mi zdvihol @mayo . úplne vážne naozaj. treba mať kamarátov na to, aby človek zistil, že veci, ktoré robí, nerobí nadarmo. treba mať ľudí, ktorí pochvália aj skritizujú. pretože sebavedomie je uvedomenie si seba s plusmi, ale aj s chybami. vnímanie sa tak, ako som a pracovať s tým.
takže akonáhle sa zjavil niekto, kto mi dal úprimne najavo, že som v niečom dobrá a povedal to aj iným, tak som sa tým prestala ja sama obsedantne zaoberať. vypustila som sa z hlavy, prestala som rozoberať seba a to, ako ma nikto neocení a len som pracovala na tom, čo mi šlo. lebo som konečne vedela, že mi to naozaj ide.
ale nemôžem klamať samú seba...ved sa vidím...prídem na facebook čo na mňa vyskočí? ženské zadky, výstrihy po pupok a všetky tie nadržané komentáre..potom sa pozriem na seba ako vyzerám ja, a už mi je zase do revu
» www.birdz.sk/webka/zuzuliq12...
myslím si že šport mi tvár neupraví, a ja schudnem vždy z miest z ktorých nechcem
ale nemôžem povedať že som tým nadobudol sebavedomie, ja som bol od mála priveľmi sebavedomý, možno aj preto, lebo som vždy dosiahol čo som chcel...
2. ako malá som sa hanbila ísť kúpiť do stánku noviny. Robilo mi veľký problém osloviť cudzieho človeka či už rovesníka alebo staršieho. Všetko to prichádzalo na 2.stupni ZŠ. Stávala som sa priebojnejšiou, ukecanejšou... a vzniklo z toho toto
A ako si pripadať pekným? Nerozoberať sa. Nájsť si záľuby, prestať sa sledovať.
a teraz by som povedal, že mám minimálne, ak vôbec nejaké, ale ľudí si nevšímam, nech si každý myslí, čo chce a sám sebe pripadať pekný, alebo aspoň normálny, to potrvá dlhé roky, ak sa taký stav niekedy dostaví, ale mám na to celý život, tak možno raz
ak by si sa mala poddávať miliónom obrázkov zadkov a pekných vyretušovaných ksichtov, tak môžeš rovno v depresii skončiť so sáčkom na hlave zatvorená v izbe. svet je rozmanitý a krása nie je určená nejakým pravidlom. pokiaľ vyslovene nemáš nejaký estetický problém, ako napríklad chýbajúci nos, huba krivšia než paragraf alebo chýbajúca polka zubov a k tomu škuľavé oči, tak neviem, čo sa stresuješ.
mám nosiť ale ich nenosím
@kail91 mne mamina vkuse hovorí že mám široké boky, velký zadok, že mám strašne vlasy, že....bla bla bla....ujo mi rád rozpráva o mojom vlekom bruchu a krivých nohách...
noo tak skus sa aj obklopit ludmi ktori premyslaju podobne ako ty a budu ta podporovat a brat aka si...
proste nikto nevyzera dokonalo v realnom svete. Ja to uz mam na haku co si o mne napr baby myslia... ty musis vidiet v prvom rade seba a svoje ciele, chalanov a vsetko okolo toho... proste musis sa naucit bojovat so svojim vnutrom a presviecat ho..
Potom som schudla, začala sa o seba viac starať a jedno s druhým. Sebavedomie sa zvýšilo a potom prišiel jeden vzťah, po ktorom bolo zas niekde na nule
A teraz sa cítim aspoň chvíľami krásna a šťastná v svojom tele, sebavedomie mám kolísavé, ale pracujem na tom
A hlavne ma drží môj úžasný chlap
chodievala som, nestlao sa nič, len som bola plochá ako letisko a tuk na bokoch zadku a bruchu mi ostal...radšej budem v ako takej symetrii ako keby mám mať o troška menej na bokoch ale nič na hrudníku
nie, nechcela, ale niekedy mám pocit že chalanov viacej zaujímaju také kurvičky, ved predsa aj tak povahu na ulici nevidno...čiže niekedy ani človek nedostane šancu zaujať inak...A ja chlapa svojho mám, ale aj tak si nahovaram ako vôbec môže so mnou chodiť, bojím sa že si nájde krajšiu, ani sa nechcem ukazovať pred ním nenamalovaná...ani nič...ale nedávam to radšej najavo, len to držím v sebe
Proste si povedz ze si pekna a hotovo.
A vobec nevyzeras zle.
čiže to mám brať že môj chalan sa nado mnou tak trocha zľutoval?
nemam pre teba ziadnu radu, pretoze ziadna z rad, ktore som kedy dostala, nefunguje. jedina vec, ktoru mozes urobit je, ze zacnes na svojom vzhlade pracovat. zacnes skryvat svoje nedostatky a zvyraznovat svoje prednosti (ak samozrejme nejake prednosti na sebe dokazes najst). vela stastia a hlavne sa do toho snaz neupadnut uplne, lebo je to zacarovany kruh, z ktoreho je tazke (miestami az nemozne) sa vymotat.
ale ja mám to isté ako v @12 to,že nemám sebavedomie ale som namyslená a myslím si že ostatní nevidia mojú dokonalosť
a @denafilth vždy keď uvidíš nejaké pekné dievča a tak kus závidíš tak si povedz ,že aj od nej sa určite nájde krajšia alebo s lepšiou postavou
a hlavne neveim čo ty riešiš lebo vyzeráš fakt dobre
inak povedané prestal som sa brať tak hrozne vážne.
ja som stale chcela nejakych chlapcov, ale oni ma nechceli, stale si nasli nejaku vyhovorku, preco sa nemozeme stretavat a bla bla. a ked uz som s niekym chodila, tak ma podvadzali. ako sa mam este niekedy citit pekna a hodnotna..
dufam, ze zakladatelka tohoto fora nema taketo skusenosti.
mne pomohlo to že som začala robiť (miesto jednej brigády som mala zrazy tri) a uplne som z toho zpyšnela... že som ochotna sa prekonať a robiť... ) a zmenila som životný štýl, nefajčím, cvičím, čiže robím čosi pre svoje zdravie a navyše som si aj skvelo vylepšila postavu
a je to tu
teraz mám ľudí, ktorí ma berú za rovnocennú a ja si hneď žijem lepšie
mna chlap podviedol na výročie roku a pol, ked som nečakane prišla k nemu a bol v posteli s inou a ešte aj povedal že si sama za to môžem..
špicatý nos z profilu, kedže som sa kvôli žuvačke vo vlasoch musela ostrihať, tak ešte aj kostrbato ostrihané vlasy ledva po plecia, široké boky, nie z tuku ale panvovej kosti, hrozne červené líca,...všetko... na mne sa mi páčia jedine tak lýtka nič iné..
najskôr mi povedal že už len tým že som, že existujem...a potom mi povedal že sa mám na seba pozrieť, že ,,sa čudujem že s ami pri tebe vôbec postavil dakedy" a to bol koniec mojeho sebavedomia...
mne osobne pomohol asi najviac sport, nie vyslovene kvoli nejakemu chudnutiu alebo spevneniu (to je skor prijemny vedlajsi efekt), skor je to pre mna taka osobna denna terapia a je skvely pocit uvedomit si, ze tvoje telo dokaze nieco, co pred dvomi tyzdnami nie. tym padom si zacnes aj viac verit, odzrkadluje sa to aj na nalade a samozrejme na tele a zdravi, ci fyzickom alebo psychickom.
No potom prišiel jeden kamarát, pomohol mi sa začleniť, podporoval ma v tom,aby som začala športovať, aby som sa cítila lepšie a aby som proste prestala brať samú seba za takú,akou som sa považovala.
Trvalo mi to rok kým som konečne nadobudla aspoň nejaké sebavedomie a dokázala sa s niekým iným baviť bez toho,že by som sa mu od pocitu menejcennosti stála kukala na zem, či zakoktávala.
Som rada,že mi on a pár ďalších ľudí ďalej pomohli v tom, aby som si uvedomila,že mám kopu chýb,ale tiež veľa dobrých vlastností a predností...
Mala som nízke sebavedomie a dlho, ale to všetko je len o ľuďoch s ktorými tráviš čas. Keď sa s pomocou niekoho dokážeš socializovať, nájsť si záľuby a občas si povedať:"Vyzerám dosť dobre" namiesto vytýkania si chýb na sebe samotnej,tak človek automaticky to sebavedomie nadobudne- minimálne do tej úrovne,aby sa považoval za rovnocenného voči ostatným
keď robíš veci ktoré ťa bavia a ktoré ti idú, tak sa ti v tom odbore zvýši sebavedomie a keď máš k tomu priateľov, ktorí ťa poženú a pochvália, tak máš vyhraté... ale zase na druhej strane, nejde len o to. Na svete je veľa ľudí, ktorí ti to neocenia ani za nič a budú čakať na chvíľu, kedy ťa môžu skritizovať. Podľa mňa si pekná baba, ktorá to zbytočne komplikuje
dievča preber sa....hovoríš, že máš kamarátov, priateľa, všetko, nemáš žiaden problém a jediný problém so sebavedomím máš kvôli vzhľadu a to kvôli tomu, že ti raz kokotko vynadal (ani to neznelo, že by to myslel vážne)? veď podľa fotiek si pekná a už vôbec nemáš problém s nadváhou... fakt sa preber...
podľa mňa by si sa mala o tom porozprávať s niekým, komu dôveruješ a ak ťa tí ľudia majú fakt radí, tak ti poriadne vynadajú a preberú ťa do reality... prepáč, že to hovorím takto, ale fakt ti chcem len otvoriť oči
Sebavedomie si ale musis vybudovat sama, nesies cakat ze niekto iny ti ho zvysis, a ak zvysi tak iba docasne.
už som tu písala o tom čo mi hovorí mamka a určite na tom nieje ani trocha dobrého...
A čo sa týka výzoru - nie som nijaká modelka, a na základke som bola štíhlejšia...ale chýbalo mi sebavedomie, čo sa môjho výzoru týka. Zdravo mi pomohol záujem chlapov už po puberte. Trvalo to dosť dlho, kým som si uvedomila, že som pekná taká, aká som a keď sa niekomu nepáči, nech sa ide vycpať Ale chlapi v tom pomohli, ono, baba si časom uvedomí, že keď vzbudzuje okolo seba takmer pravidelne záujem, nemôže byť až taká špata
A náhodou, si pekné dievča Myslím úprimne vážne.
To by aj mňa zaujímalo, keďže postavu mám celkom dobrú, a je aj kopa škaredších báb stále si pripadám nejako.... škaredo
A moje sebavedomie sa rovná nule.
Ale k téme. Ja som mala sebavedomie dosť nízke, šikanovali ma už na troch školách, z ktorých som postupne ušla. Teraz som na strednej a je to super Ale tak ja som skôr ten prípad, ktorý na ľudí pôsobí až prehnane sebavedomo a vnútri je zlomený. Ale snažím sa na to nemyslieť, vnímať to pekné na sebe, dokonca svoj strojček som si v mojich očiach zidealizovala. A náhodou, už traja chalani sa mi prihovorili, že ja som tá milá so strojčekom odtiaľ a odtiaľ A proste... snažím sa mať sa rada takú, aká som Aj keď je to ťažké, lebo som vyššia ako väčšina spolužiakov a tým pádom aj ťažšia ako väčšina dievčat, aj keď nemám perfektný úsmev a nosím šošovky. Proste... som to ja, každá vec má svoje chyby A ja sa snažím ukazovať, čo je na mne pekné a čo nie je... ignorujem
Ale proste keď som denodenne v prostredí s ludmi čo su odo mna uplne odlišný všetci ma len odsudzuju za to že počúvam hudbu ktoru oni nepoznaju a pod.
Ale keď som so správnymi ludmi hned sa dvihne C:
je zaujimave prist do ineho mesta, do noveho prostredia (napriklad na VS), kde su uplne novi ludia a vnimaju ta tak, ako by si sama mozno ani vo sne nepredpokladala
dalsia zmena u mna nastala po prichode na vysku, ked som zacala mat vela skolskych povinnosti, ktore vecne nestiham tak, ako by som chcela a mala. casto sa citim neschopna prave kvoli tomu a moj vzhlad atd. ostava v uzadi.