Chodili ste už s niekým, koho rodičia (teda aj partner) boli výrazne bohatší od vás/vašej rodiny, alebo naopak, výrazne chudobnejší?
Aké to bolo? Predstavovalo to problém?
výrazne bohatšieho by som fakt nechcela, stačilo mi raz (až tak výrazne to nebolo, ale predsa, niekto je jedináčik, niekto sa delí s x súrodencami).. človek dostal všetko na zlatom podnose a potom nechápal, že nie každý to tak má a že jednoducho nemôžem ... (bodky nahrádzajú veci/činnosti, ktoré som nemohla kvôli nedostatku a pri ktorých som sa stretla s nepochopením)
v poctate áno ale bolo to skôr také, že to ani veľmi cítiť nebolo, lebo ten chalan si veci doprial len bol extrémne zadĺžený na to, že bol taký mladý a nemal ani byt ani nič. Vo vzťahu by to nebol až taký problém, skôr si myslím že až neskôr by to bol. Jednak úplne iné hodnoty a jednak by sme asi do 50ky bývali u rodičov.
problem? ani neviem. to, ze moji rodicia maju dost, neznamena, ze mam aj ja dost. platila som na zaciatku asi vacsi zlomok veci ale nerobilo mi to problem, casom si uz on nasiel pracu a ani sme tolko nechodili do podnikov ako je cajovna alebo tak.
mal bohtasiu rodinu od tej mojej, na zaciatku mi to privadzalo kadejake pocity, najme ked som pocuvala take tie kecy kam vsade cestuju, za kolko si kupili to a tamto a pod..ale aj tak on nic od nich nedostaval, tak sme vacsinou obaja chodili ako kostolne mysi takze to bolo fajn
my na tom ako rodina nie sme zle, ale priatelova rodina je trochu bohatšia, nedavaju to však najavo, ani on nie je rozmaznany fracek, tak to neriešim. vazne toto pre mna nepredstavuje nejaky problem vo vztahu. ani sa o tom nerozpravame, ani som to nikdy neriešila.
aj tak obaja brigadujeme,takze rodičia nas nemusia dotovať..
fuu...nechodila...jeho rodina nemá toľko ako má on sam...v kuse mi niečo kupuje a rozmaznáva ma nehovorim že mi to je nepríjemne ale ani opak už som mu to vysvetlila a chapeme sa...táá ked ho ľúbim čo narobíš
Stále s ním chodím...
A čo ja viem - miestami ma dosť rozčuľovalo to (a pripadalo mi čudné), že mu mamička zaplatí všetko, pričom my, bežní smrteľníci si napr. také prihlášky na výšku musíme zaplatiť sami
Alebo, keď ho niekam pozvem, tak mi nedovolí zaplatiť, pretože vidí, že som na tom o dosť biednejšie ako on... Ale tak - už si po tým rokoch zvykol, že keď ma nenechá raz za čas zaplatiť, tak budem nervózna
Nie sme úplne opačné extrémy, ale značne veľký rozdiel v príjmoch rodín tam je, a hlavne v názoroch na hospodárenie, sporenie, míňanie atď.
Zase medzi nami sa to priamo takto neprejavuje. Len keď vidím návyky typu odkrojím si stredne hrubý krajec chleba a natriem ho mikroskopickým zrniečkom masla a prikryjem nie viac ako jedným plátkom šunky, lebo šunka je drahá, ale pečivo zasýti (a nie je to zase taká rodina, aby toto musela riešiť), tak som z toho v kultúrnom šoku
A do vzdialenejšej budúcnosti samozrejme môže byť problém v predstavách o bývaní a životných nákladoch, ale to neriešim.
Ee. Ale myslim ze najviac zalezi konkretne na tom cloveku, lebo vela bohatych ludi je napr lakomych alebo extremne setria a tak, a zase niekto vela penazi nema ale moze s nimi vediet narabat, urcit si priority atd. A kazdy ma iny nazor na minanie a na to ako minat peniaze, takze ci uz je niekto z dvojice bohatsi alebo ee, je skoro rovnaka pravdepodobnost takeho konfliktu
s chudobnejším je to divné lebo sa sám citi blbo, a s bohatším som ešte nikdy nebola.. teda na dvoch rande a bolo to cítiť všetko co prenho bolo bežne mne pripqadalo také epické...a cítila som sa menejcenne ci co..
u mna vzdy tak v norme na rovnako cca, ale isty cas ked som bol bez prace a vsetko platila baba tak som sa citil blbo. Vyslovene chudobny. Dnes som na tom celkom fajn ale kedze platim hypoteku tak som zase chudak a vsetci naokolo sa mi zdaju o poznanie bohatsi Vo vztahu som ale taky nepomer nastastie nemal, ale asi by vadilo nechavat sa vydrziavat resp. tvarit sa na rovnakej urovni.
toto je strasna kravina takto riesit
niejaky chlap moze byt bohaty moze mat miliony a je sedlak a skupan a neviem co poto jasneze by sa pri nom citila zena blbo
niekto moze byt chudobnejsi ale rozdeli sa alebo nieco frajerke kupi tak je s nim v pohode...to zalezi od cloveka
a nikto nemoze za to do akej rodiny sa narodi ale je uz od neho ze ako sa snazi keby je niekto chudobny a nesnazi sa je lenivy ani robotu nechce tak jasneze takeho nechcem ani ja lebo to nema do buducna ziadnu perpesktivu no
nepoznám takých a pravdupovediac som nikdy nejaké socialne rozdiely nevnímala , lebo je to asi posledná vec čo si všímam ak vobec... Ale určite sa najdu prípady, ktoré aj toto pri výbere partnerov zohľadňujú
mám jedného bývalého, ktorý je z bohatšej rodiny než ja (teda, to je takmer každý ), ale je to desná socka. ja som vždy bola tá, čo mala nejaké brigády alebo našetrené peniaze a vždy som míňala a platila ja.
a potom bolo sranda doma vidieť, ako strašne plytvá vodou, ako zbytočne do varenia dáva veci, ktoré by sa mohli ušetriť na inokedy, pretože "to bude super chuť" (bola by aj bez toho) a proste tak celkovo nedokázal nikdy šetriť, pretože doma nemusel.
za to ja som vždy bola naučená na rozpočítané prídely a dávky
chodila som s chlapcom pár rokov, kedy som skoro všetko platila ja, často som odoprela sebe aby som mohla dať jemu, nezabudla som na žiaden jeho sviatok aj keď on sa na mňa na 80% tých mojich vykašľal, nerobilo mi to problém vôbec som si to ani neuvedomovala až keď sa nezačal chovať ako nevďačný blbeček a vtedy mi trklo, že mám u prdele byť s niekým takým čo využíva moju dobrotu.... A keďže sa okolo mňa vždy obšmietali zabezpečení chlapi tak som sa rozhodla že dám jednému šancu a je to fakt neskutočný rozdiel čo si patrične aj užívam lebo sa pri ňom cítim ako princezná, čo som pri bývalom nikdy nezažila
u nás by som nepovedala, že je nejaký mega výrazný rozdiel, skôr je to tak vnímané ním a celým naším okolím (napr. mala som oslavu a kamarát hovorí frajerke: "Tak toto je skutočné kráľovstvo"). Pričom ja osobne si stále nemyslím, že sme nejako výnimočne bohatí, máme dom, auto plus ocko služobné auto a to je asi tak všetko - čiže nič nenormálne. Každopádne čo sa týka samotného vzťahu, tak to veľký problém nepredstavuje, absolútne nie som materiálne založený človek a som skôr ten typ, že všetko čo mám aj rozdám (za čo sa na mňa aj veľakrát hneval).
Skôr je to problém, čo sa týka hospodárenia s peniazmi. V podstate teraz je on na tom lepšie, pretože má prácu a stály príjem, na pomery nášho mesta dosť slušný, bývame u našich a ja teda nezarábam nejako superne, keďže som študentka a iba brigádujem. A tak sa nejako stalo, že ja som v tom našom páre tá sporovlivejšia (paradoxne), ale na druhej strane sa riadim aj jeho heslom, že "peniaze si do hrobu nezoberiem". Takže áno, občas si teraz spolu dovolíme aj nejaký akože nadštandard, ale zase v niektorých veciach sa snažím ušetriť.
Ale fasa vec je, že sme obidvaja dosť rozumní ľudia a keď si sadneme a prediskutujeme niečo, tak sa vieme dohodnúť bez hádok a je to fajn. A samozrejme musím podotknúť, že on zasa, keď si aj niečo dopraje, napriek môjmu výslovnému súhlasu, ba až pobadániu a prehováraniu, tak zvykne mať veľké výčitky následne.
Takže nie, nemá to výrazný vplyv, resp. má to úplne minimálny vplyv na náš vzťah.
Ale sa čudujem inak, keď čítam niektoré veci, čo tu píšete. Lebo ten môj napríklad kým nemal prácu, resp. chodil iba vypomáhať, tak nemal nejako veľa peňazí, ale nikdy sa nestalo, že by mi k sviatku nedal aspoň nejaký malý darček a z každej jednej výplaty (a to platí doteraz) mi vždy kúpil aspoň nejakú drobnosť. Takže osobne si myslím, že to vôbec nesúvisí s bankovým účtom človeka, ale s jeho charakterom.
Ja som mala, ale chalan bol dost zaujimavy pripad sam o sebe. Ja by som ani nikoho vyrazne bohatsieho nechcela.
s tym byvalym som sa parkrat stretla a sice od rodicov dostava nejaku ciastku na zivot na skole, vycsinu si zarobi sam, ale ma neskutocne vysoke naroky a povedal mi, ze 1200 za mesiac je mu malo. a ze za tych 400 co dostava od rodicov sa v prahe neda vyzit. ale ked mi zacal rozpravat ako ma vezme tam a tam a ake darceky si kupovali s byvalou ... predstava sice pekna ale aj tak by som mala pocit, ze som mu stale nieco dlzna a ze mu to neviem oplatit.
nechcem nikoho, kto bude vyrazne pod alebo nadomnou, a to v ziadnej oblasti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
36 komentov
problem? ani neviem. to, ze moji rodicia maju dost, neznamena, ze mam aj ja dost. platila som na zaciatku asi vacsi zlomok veci ale nerobilo mi to problem, casom si uz on nasiel pracu a ani sme tolko nechodili do podnikov ako je cajovna alebo tak.
aj tak obaja brigadujeme,takze rodičia nas nemusia dotovať..
A čo ja viem - miestami ma dosť rozčuľovalo to (a pripadalo mi čudné), že mu mamička zaplatí všetko, pričom my, bežní smrteľníci si napr. také prihlášky na výšku musíme zaplatiť sami
Alebo, keď ho niekam pozvem, tak mi nedovolí zaplatiť, pretože vidí, že som na tom o dosť biednejšie ako on... Ale tak - už si po tým rokoch zvykol, že keď ma nenechá raz za čas zaplatiť, tak budem nervózna
Zase medzi nami sa to priamo takto neprejavuje. Len keď vidím návyky typu odkrojím si stredne hrubý krajec chleba a natriem ho mikroskopickým zrniečkom masla a prikryjem nie viac ako jedným plátkom šunky, lebo šunka je drahá, ale pečivo zasýti (a nie je to zase taká rodina, aby toto musela riešiť), tak som z toho v kultúrnom šoku
A do vzdialenejšej budúcnosti samozrejme môže byť problém v predstavách o bývaní a životných nákladoch, ale to neriešim.
niejaky chlap moze byt bohaty moze mat miliony a je sedlak a skupan a neviem co poto jasneze by sa pri nom citila zena blbo
niekto moze byt chudobnejsi ale rozdeli sa alebo nieco frajerke kupi tak je s nim v pohode...to zalezi od cloveka
a nikto nemoze za to do akej rodiny sa narodi ale je uz od neho ze ako sa snazi keby je niekto chudobny a nesnazi sa je lenivy ani robotu nechce tak jasneze takeho nechcem ani ja lebo to nema do buducna ziadnu perpesktivu no
» www.mojevideo.sk/video/20119/ces...
a potom bolo sranda doma vidieť, ako strašne plytvá vodou, ako zbytočne do varenia dáva veci, ktoré by sa mohli ušetriť na inokedy, pretože "to bude super chuť" (bola by aj bez toho) a proste tak celkovo nedokázal nikdy šetriť, pretože doma nemusel.
za to ja som vždy bola naučená na rozpočítané prídely a dávky
u nás by som nepovedala, že je nejaký mega výrazný rozdiel, skôr je to tak vnímané ním a celým naším okolím (napr. mala som oslavu a kamarát hovorí frajerke: "Tak toto je skutočné kráľovstvo"). Pričom ja osobne si stále nemyslím, že sme nejako výnimočne bohatí, máme dom, auto plus ocko služobné auto a to je asi tak všetko - čiže nič nenormálne. Každopádne čo sa týka samotného vzťahu, tak to veľký problém nepredstavuje, absolútne nie som materiálne založený človek a som skôr ten typ, že všetko čo mám aj rozdám (za čo sa na mňa aj veľakrát hneval).
Skôr je to problém, čo sa týka hospodárenia s peniazmi. V podstate teraz je on na tom lepšie, pretože má prácu a stály príjem, na pomery nášho mesta dosť slušný, bývame u našich a ja teda nezarábam nejako superne, keďže som študentka a iba brigádujem. A tak sa nejako stalo, že ja som v tom našom páre tá sporovlivejšia (paradoxne), ale na druhej strane sa riadim aj jeho heslom, že "peniaze si do hrobu nezoberiem". Takže áno, občas si teraz spolu dovolíme aj nejaký akože nadštandard, ale zase v niektorých veciach sa snažím ušetriť.
Ale fasa vec je, že sme obidvaja dosť rozumní ľudia a keď si sadneme a prediskutujeme niečo, tak sa vieme dohodnúť bez hádok a je to fajn. A samozrejme musím podotknúť, že on zasa, keď si aj niečo dopraje, napriek môjmu výslovnému súhlasu, ba až pobadániu a prehováraniu, tak zvykne mať veľké výčitky následne.
Takže nie, nemá to výrazný vplyv, resp. má to úplne minimálny vplyv na náš vzťah.
Ale sa čudujem inak, keď čítam niektoré veci, čo tu píšete. Lebo ten môj napríklad kým nemal prácu, resp. chodil iba vypomáhať, tak nemal nejako veľa peňazí, ale nikdy sa nestalo, že by mi k sviatku nedal aspoň nejaký malý darček a z každej jednej výplaty (a to platí doteraz) mi vždy kúpil aspoň nejakú drobnosť. Takže osobne si myslím, že to vôbec nesúvisí s bankovým účtom človeka, ale s jeho charakterom.
s tym byvalym som sa parkrat stretla a sice od rodicov dostava nejaku ciastku na zivot na skole, vycsinu si zarobi sam, ale ma neskutocne vysoke naroky a povedal mi, ze 1200 za mesiac je mu malo. a ze za tych 400 co dostava od rodicov sa v prahe neda vyzit. ale ked mi zacal rozpravat ako ma vezme tam a tam a ake darceky si kupovali s byvalou ... predstava sice pekna ale aj tak by som mala pocit, ze som mu stale nieco dlzna a ze mu to neviem oplatit.
nechcem nikoho, kto bude vyrazne pod alebo nadomnou, a to v ziadnej oblasti.