Vy, čo bývate sami, ako často navštevujete rodičov? Ja každý týždeň prespím jeden deň doma, s maminou som takmer každý deň, keďže robíme blízko seba .Je to málo? Každý deň počúvam ako na nich serem a neukážem sa. Dokončenie v komentee
Plus ocinovi a mamine volám každý deň(obom osobitne,aj keď žijú spolu) a keď náhodou zavolám len jednému, tak sa urazia, napr teraz so mnou nehovorí dva dni, čo sa opakuje veľmi často...tak sa pýtam, chytá mojich rodičov nejaký prechod..či som fakt taká hrozná dcéra?
mas pravo na svoj zivot a myslim, ze podla popisu im venujes dost pozornosti.
nezi svoj zivot ako dlznik niekoho, nemaju pravo na to, aby ti davali pocitit, ze si im nieco dlzna. rodic ma povinnost sa starat o svoje dieta - priviedol ho na svet a nespytal sa ho na nazor.
ale ked si uz dospela a samostatna, mas pravo na to, aby si ten zivot povazovala za svoj a nie ich..
nie si ani náhodou. Súčasťou dospievania u dieťaťa je schopnosť osamostatniť sa. Súčasťou dospievania u rodiča je vedieť svoje dieťa pripraviť na osamostatnenie sa a vedieť ho nechať osamostatniť sa.
A z toho, čo píšeš, si myslím, že im aj tak popritom veľa venuješ.
tvoja mama nezvláda to, že jej dcéra vyletela z hniezda a ak si náhodou jedináčik o to horšie podporuj mamu v jej koníčkoch, aby nemala pocit, že jej ,,hlavný koníček" odišiel
Ja takisto chodím každý týždeň domov, pričom väčšina spolužiakov chodí tak raz za mesiac, za dva, a moja mať je ešte smutná že som málo s ňou a potom sa cítim vinná aj keď viem že by som sa nemala
Mne pride strasne vela chodit kazdy tyzden domov O__O Ja zijem v zahranici a chodim domov 2x rocne. V decembri na mesiac a potom v juni na kolko vyjde minuly rok som bola za cely kalendarny rok doma asi 6 tyzdnov dokopy. Nemam z toho ziadne vycitky ani potrebu chodit castejsie. Plus volam tak raz za mesiac alebo ani to nie inak si len píšeme. Urcite to nie je tvoja vina a nenechaj si to nahovorit. Si uz dospela mas pravo na svoj zivot a rodicia sa musia zmierit s tym ze nie si doma - to je ich "problem" teraz ty s tym nic nemas
ja volám s mamou tak raz za týždeň, s otcom raz za mesiac ... domov chodím veľmi málo. 2 - 3 krát do roka ... tiež povedia že sa často neukážem ale neberú to tak tragicky ako tvoji ako fakt preháňajú
Ja si pamatam ked som odisla z domu, nebola somdoma 10 mwsiacov, nemala som notas a ani dobry mobil. Cize sme boli uplne v minimalnom kontakte. Mama mi dokonca pisalalisty. Teraz skajpujeme kazdy vikend a piseme si aj cez tyzden. Ale ako bolo spomenute treba jej najst nove konicky a kamosky.moja mama mojim dchodom totalne omladla, ma novu robotu, robi si vodicak, hra bowling chodi do mesta s kamoskami, chodi na anglinu. Proste musela si najst ibe zaluby, lebo sme predtym travili spolu vela casu..... Takze urcite nie si zla dcera
@saddath no horšie je, že môj ocino je hlavný problém, stále mi hovorí, že som utiekla z domu(wtf), dva roky bývam preč z domu...volá mi asi tak 3krát denne a ak raz nezdvihnem už je oheň na streche, keď k nim prídem, tak aj tak celý čas počúvam výčitky, napr aj za to, že s ním nesedím v izbe a nerozprávam stále dačo, ale ja neviem, keď s ním furt volám, tak mu nemám čo hovoriť, čo mu mám vravieť:včera som vstala z postele, šla som na záchod? Nemám zas až tak dobrodružný život
bývam s otcom a s mojou mamou sa vidím tak 2 dni v mesiaci. Volám jej každý tretí deň. S otcom sa rozprávam prevažne "dobré ránko, dobrú noc, áno, spravila som toto a tamto, idem na stretnutie, vrátim sa okolo siedmej, mám ťa rada" to je cca. celodenný rozhovor dokopy....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
mas pravo na svoj zivot a myslim, ze podla popisu im venujes dost pozornosti.
nezi svoj zivot ako dlznik niekoho, nemaju pravo na to, aby ti davali pocitit, ze si im nieco dlzna. rodic ma povinnost sa starat o svoje dieta - priviedol ho na svet a nespytal sa ho na nazor.
ale ked si uz dospela a samostatna, mas pravo na to, aby si ten zivot povazovala za svoj a nie ich..
A z toho, čo píšeš, si myslím, že im aj tak popritom veľa venuješ.