Som síce spoločenská, zhovorčivá a milujem spoznávať nových ľudí (čo sa prejavuje najmä v práci - brigádujem za barom a na predajni), ALE nerada sa venujem akýmkoľvek skupinovým aktivitám a nie som tímový hráč.
- naozaj milujúci partner by s tebou chcel tráviť čas ale miloval by ťa takú aká si a nevyhadzoval by ti na oči niečo čo je vlastne tvoje hlavné ja
- budeš pri ňom nešťastná a obmedzovaná
- skôr či neskôr to skončí práve pre hore uvedené
Nájdi si takého ktorý je ako ty. Sú takí. spolu budete časom môcť aj bývať , stačí len nájsť partnera ktorý chcie viesť samostatný život, len mať niekoho po boku. to je to čo chceš nie ? stretnúť sa ráno, spraviť si spolu kávu, hodiť pár slov, po práci sa pozdraviť a tráviť zvyšok dňa ako ti je ľúbo... nie ? prípadne pár dní do týždňa tráviť večer trošku viac spolu.
musíš len dávať najavo aká si a hľadať výhradne takého partnera lebo ináč bude jeden z vás stále nešťastný , alebo aj obaja.
viem byť aj samotár ale som človek ktorý sa dokáže absolútne naviazať a chce 100%tne zdielať život s tou druhou osobou.
spoločné aktivity ktoré ťa budú baviť s ním nenájdeš lebo všetko čo ťa baví robíš rada sama. Prekonať sa musíš lenty, nieje na to kúzlo ani nič, to je len o tvojom sebazapretí alebo objavení niečoho čo ťa bude baviť aj s ním.
čo by som ja dala dakedy za to keby som bola taká individualistka dakedy
a vlastne aj teraz síce nerada som príliš sama, ale zase s vačšinou ľudí sa neviem zhodnuť na spoločnýc aktivitách a strašne nerada sa prisposobujem.
a podľa mňa by si to nemala nasilu meniť, ono to možno príde a možno nie, oboje je v poriadku. a s @1 absolútne nesúhlasím, možno nie je pravý preto, že medzi vami tvoj individualizmus vyvoláva priveľký konflikt, ale osobne si nedokážem predstaviť že by som s niekým, nech by som ho akokoľvek milovala, chcela byť stále.
@burble tiež sa nerada prispôsobujem, aktivity v kolektíve mi pripadajú často vyčerpávajúce a zdĺhavé. každý má iné túžby a kým sa to zladí dokopy, už som mohla stihnúť urobiť 50 ďalších vecí sama
@astaroth27 ja nemám rada ani vo dvojici dakedy... frajera síce nemám, ale viacero dobrých kamarátov, s ktorými niektoré obdobia trávievame strašne veľa času spolu, a sú strašne tvrdohlaví v niektorých veciach, a strašne strašne neznášam keď sa musím prisposobovať v programe dakomu... potom sa proste naseriem a vyberiem na koncert alebo niekde sama - niežeby tam neboli ľudia čo poznám, ale proste takí, ktorí sa sami rozhodli tam ísť a nemusela som ich o tom presviedčať
podla mna nechces vztah, ale sex...cize tvoj frajer sa citi len ako "zivy vibrator", kedze ocakava aj nejaku citovu zlozku vztahu, ku ktorej neodmyslitelne patri aj to, ze sa budete stretavat castejsie (nemyslim hned, ze budete spolu nonstop)...ak nemas potrebu, tak z tvojej strane nejde o nic emocne....takisto ako spominas, ze preferujes povrchne znamosti.....
nečudujem sa tvojmu partnerovi... ak to vnímaš takto, naozaj je to skôr tvoj lepší známy ako partner...
ale možno to je naozaj tým, že nie je ten správny...lebo ak takého nájdeš, odovzdáš sa mu, otvoríš sa mu a aj tvoje individuálne správanie sa pozmení, minimálne smerom k nemu
@interrupcio som ambivert. nemám problém nadväzovať rozhovory, s hocikým sa pustiť do reči alebo byť stredobodom pozornosti, ale po určitom čase už fakt potrebujem svoju samotu, ktorú si veľmi cením.
som presny typ ako ty, vsetko co si napisala sedi na mna
ale k veci, tak mala by si si najst vztah na dialku napriklad, ked hovoris ze ti to vyhovuje tak malo sa stretavat, vtedy by si si mozno uvedomila, ze by ti to nestacilo a v tomto pripade mozno len vsetko zvalujes na ten individualizmu, mozno sa pri tom chlapovi necitis tak ako mas, asi to nie je tvoj sudeny chlap lebo, vtedy by si si uvedomila, ze by si ho chcela vidat naozaj castejsie ; myslim, ze jeho to trapi a nie preto ze to nedokaze pochopit ale chce to pochopit lebo teba ma naozaj rad len ty mu na to nedavas sancu a mozno by si mu mala dat moznost spoznat niekoho kto mu to ponukne a nedrzat ho zbytocne tak, neviem moj pohlad no
@astaroth27 ako ja ta uz trosku chapem si blizenec a preto sa nedivim, ze tieto veci robis sama tiez radsej niekam idem sam a tam spoznam novych ludi
ja som blizenec, ale zas by som sa niekedy ani nepohol od partnerky, ozaj si musis najst niekoho komu budes sediet po vsetkych strankach a mozno si zahrate aj basket s kamosmi
dalsiu disciplinu mozem odporucit cestovanie najdi si chalana, ktory ma rad cestovanie, dobrodruzstva...
Myslieť si, že s nejakým človekom budeme chcieť byť stále je prinajmenšom naivné, v skutočnosti nereálne, akonáhle opadne obdobie zamilovanosti. Zachovať si inividualitu je aj pre vzťah dôležité - do akej miery, to už je na každom.
K tvojmu problému konkrétne: videl by som to v dvoch veciach - potrebuješ niekoho, kto je ti podobnejší a zároveň mu ty asi nedávaš jeho význam v tvojom živote dostatočne cítiť.
problem bude, ked budes musiet pracovat v time, kde su samozrejme sami kokoti
jednoducho potrebujes od vztahu nieco ine, nie je na tom nic zle, a pokial to tvoj drahy nechape, tak to nepochopi nikdy a budete sa navzdy vo vztahu len trapit.
@astaroth27 neboj sa, ono to pride, ja som strasne trucovita ked nieco nie je po mojom, ale naucila som chodit fajcit zakazdym, ked nieco nie je po mojom, lebo to nie je ich vina, ale moja, a na cigarete sa ukludnim a zamyslim
aj ja som individualista, neznášam prítomnosť iných ľudí, vlastne ich vo všeobecnosti neviem vystáť ale s mojou milovanou som každý deň, okrem času, keď je v škole a keď spí a neviem si predstaviť, že by to bolo inak
@erikku nuž ja to mám presne naopak, vo všeobecnosti mám ľudí veľmi rada a som priateľská ku každému, koho nepoznám. iba byť nonstop s jedným človekom je mi proti srsti
tak keď je treba ale tak viem sa dať s ľuďmi do reči a tiež som priateľský a milý a viem si nejakých jedincov obľúbiť, ale vo všeobecnosti nemám rád ľudí, no ale tiež nedokážem byť s "kamarátmi" často a pod. Po čase mi začnú liezť na nervy a nie je mi príjemné tráviť s nimi veľa času. A čo sa týka športov a aktivít tiež preferujme tie čo robím sám, aj v mmočkach som vždy hral solo a keď chcel niekto pridať náhodný do party, povedal som nie pokecať sme si mohli ale hrať sa chcem sám
ale pri jednej osobe robím už 4 roky dobrovoľne, neúmyselne výnimku, skrátka hoc kto mi po pár hodinách začne liezť na nervy ale ona nie, dopĺňame sa, sadli sme si, ona tiež je spoločenská má rada ľudí ale dlho s jedným človekom nevydrží a s kamarátmi sa stretáva málo, ale bezo mňa sa jej nechce byť... keď sa nad tým tak zamyslím ste si v tomto dosť podobné a mala by ti radiť skôr ona
skrátka musíš hľadať alebo čakať na niekoho s kým ti nebude vadiť tráviť veľa času, práve naopak
@erikku "nedokážem byť s "kamarátmi" často a pod. Po čase mi začnú liezť na nervy a nie je mi príjemné tráviť s nimi veľa času." - tak teraz keď si sa rozpísal, už tam vidím podobnosti.
ďakujem pekne za reakciu snáď niekedy tiež stretnem osobu, ktorá mi nezačne prekážať ani po dlhšej dobe
@astaroth27 S kamarátmi sa stretávam raz za štvrť roka, spolužiaci mi priemerne každé 4 mesiace začnú liezť riadne na nervy a trvá to pár týždňov, kým ich prítomnosť prestanem neznášať. Keď som s niekým vonku, po pol hodine až hodine sa už kukám na hodinky a rozmýšľam, či je už vhodné sa na niečo vyhovoriť a vypadnúť. S partnermi to bolo rovnaké. Aj so súčasným to tak bolo zo začiatku, no on na mňa netlačil a po čase som si zvykla tráviť s ním čas. Nie je to tým, že by som sa zmenila (aj keď láska vždy trochu človeka zmení), ale dôležitejšie je, že on je jediný, ktorý dokáže akceptovať aj to, že som protivná občas, lebo mi lezie na nervy, a že chcem mať niekedy pokoj a byť sama. V podstate si myslím, že jediný partner pre mňa vhodný je taký ako on - ktorý potrebuje byť so mnou a pretrpí aj horšie chvíle a zvládne pocit, že mi očividne vadí jeho prítomnosť, alebo potom presne opačný typ chlapca - taký, ktorý je veľmi ústretový a nemá problém ma aj týždeň nevidieť, ak ho ja vidieť nechcem. Ale asi oba typy je ťažké nájsť. A ešte ťažšie je sa zmeniť...
@yui ten začiatok mi pripomína, ako som bola na strednej a pýtala sa pod zámienkou o päť minút skôr domov z poslednej hodiny, len aby som mohla kráčať domov sama a nie so spolužiakmi
no ja sa zamieriam na hľadanie toho typu č. 2 - takého, čo ma nechá osamote, keď potrebujem a nebude mi všetko stále vyčítať
@burble a všetci čo sa tu čudujete ako dokážu byť ludia ako dve prícucky na sebe môžem za takých myslím povedať, že ja som z časti tiež taký (nevyžadujem to ale som tomu rád) a verte mi že s ozaj dobrou partnerkou si mám čo povedať aj keď sme spolu 24/7 nieje to o tom hovoriť vkuse niečo nové. Stačí hovoriť k svojich názoroch, klebetiť , o filmoch, o hudbe, o budúcnosti spolu, o hocičom. Keď sa stretnú dvaja naozaj kompatibilný tak si majú čo povedať .
No ja mám opačný problém, že všeobecne ľudí nenávidím a trvá mi dlhšie kým sa na niekoho citovo naviažem a celý môj život sa v podstate motám okolo tých istých ľudí.
A hrozne lúbim byť sama so sebou. A to je ten problém.
Čím dlhšie som sama, tým viac sa zamilovávam do svojej samoty a slobody a tým menej túžim po tom, aby som s nejakým chlapom zdieľala svoj svet. Teraz sa nebavíme o sexe, ale o vzt´ahu.
Možno potrebuješ chlapa ako ja - niekoho, do koho budeš totálne zbláznená, kto bude prešibanejší a múdrejší a silnejší. Niekto, kto ťa bude prirodzene viesť a ty sama ho budeš chcieť nasledovať a učiť sa od neho a budeš mu chcieť ukázať svoj svet.
V opačnom prípade to asi nemá zmysel, ten druhý ťa začne po chvíli nudiť a ty budeš zase chcieť by sama.
@alchemille v tom treťom odseku bude iste kus pravdy, určite potrebujem niekoho, kto ma bude vedieť viesť a dať mi vedomosti a informácie, po ktorých som neustále hladná. možno niekoho, kto bude viesť zaujímavejší život, než ja. žiaľ na takých ľudí šťastie nemám..
ale mal by to byť aj človek nezávislý a voči mne mierne odmeraný, aby som nestratila určitý rešpekt voči nemu
tiež ľúbim byť sama! lebo osamote sa nikdy nedá nudiť
Bolo mi oznámené, ževraj toto je niečo pre mňa. Ja ten názor nezdieľam, ale niečo k tomu teda napíšem
Tiež som v podstate individualista, niekedy som tiež najradšej chodil trebárs zo školy sám a nechápal som, prečo ostatní ľudia potrebujú na takmer všetky aktivity nejakého spoločníka. Posledné roky sa to už mení, spoločnosť mám rád, akurát mám problém nájsť ľudí, s ktorými si dobre rozumiem.
A so vzťahmi to vždy bolo tak, že pociťujem potrebu mať vo svojom živote niekoho blízkeho, ale nepotrebujem s ním byť stále. Občas mi stačí len ten pocit, že ten človek existuje.
Hoci myslím, že sa to môže zmeniť a so správnym človekom by som vydržal aj celý život non-stop. Možno
@tikalok veď aj ja mám spoločnosť rada a veľmi, ale zase odtiaľ-potiaľ. napríklad som trochu vytočená, ak ma niekto chce niekam odprevádzať.
s posledným odsekom sa zhodujem, tiež mi tak stačí vedomie, že niekoho blízkeho mám. holt niekto to vidí opačne a keď nie je so svojím partnerom, cíti sa, akoby ten partner ani neexistoval.
nie podobnú, ale identickú bohužiaľ a pre chalana je to veľmi blbé, čo sa týka vzťahov vždy som počúval, že hrajem na obe strany bla bla bla a tak určite, že nejakú inú mám. nemám to však za zlé uvedomujem si, že ku partnerke by som sa správať tak nemal, ale čo z toho, keď nedokážem zmeniť to budem musieť nájsť nejakú, čo to bude tolerovať, ale či taká bude hm? to je otázka z iného sudka, bo zrejme by musela byť aj trochu naivná. dokonca som uvažoval aj, že by som sa poradil so psychológom, že čo by mi poradil on
ja som presne ako ty, no okrem tých vzťahov s ľuďmi - ktorých mám rád pri sebe - ale nemám rád takéto tie spoločné činnosti športové, spoločenské hry a pod.
@astaroth27 aj by som šiel s tebou sloboda je úžasná vec . no a psychológ zrejme už nutné zlo, lebo dá sa povedať, že som vyskúšal všetko. rodičia donútili ma v 10 rokoch ku kolektívnemu športu, ale nebol som zrejme s tým stotožnený a po 3-4 rokoch som skončil aj keď sa darilo mi.
tiež bolo obdobie, kedy som si povedal, že budem sa snažiť viac byť s kamarátmi stretávať sa. premohol som sa len na necelý mesiac, podobne aj vo vzťahu. proste moje potreby sú dosť čudné. samému je mi až príliš úžasne a nedokážem zvrátiť to tak, aby tomu nebolo.
@miki24 fajn, môžem začať hovoriť, že mám novú známosť? psychológa vnímam ako možnosť pokecať si s niekým, kto vie naozaj excelentne počúvať. ak mu aj odhalíš svoju najhoršiu stránku, nikdy nesúdi, iba to označí zopár potenciálnymi diagnózami.
kolektívne športy sú peklo, čomu si sa venoval?
mne stačí vidieť sa s každým z kamarátov povedzme 2-3 razy za mesiac, proste pozhovárať sa, čo je nové, a ísť si svojou cestou.
jasne, že môžeš jo no už som sa chystal dlho, ale nemal som nikdy chuť to riešiť. ale s pribudajúcim časom som si niečo uvedomil, že môže to spôsobovať problémy v budúcnosti.
hrával som hádzanú, robil som brankára čiže dá sa povedať, že tiež som to robil individuálne...s nikým z nich som sa mimo palubovky veľmi nestýkal pravidelne a tak.
mne tiež stačí tak raz alebo dvakrát za mesiac. proste pokecať si je fajn, ale na nejaké pravidelnejšie stretávanie s kamarátmi veľmi nie som.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
57 komentov
- naozaj milujúci partner by s tebou chcel tráviť čas ale miloval by ťa takú aká si a nevyhadzoval by ti na oči niečo čo je vlastne tvoje hlavné ja
- budeš pri ňom nešťastná a obmedzovaná
- skôr či neskôr to skončí práve pre hore uvedené
Nájdi si takého ktorý je ako ty. Sú takí. spolu budete časom môcť aj bývať , stačí len nájsť partnera ktorý chcie viesť samostatný život, len mať niekoho po boku. to je to čo chceš nie ? stretnúť sa ráno, spraviť si spolu kávu, hodiť pár slov, po práci sa pozdraviť a tráviť zvyšok dňa ako ti je ľúbo... nie ? prípadne pár dní do týždňa tráviť večer trošku viac spolu.
musíš len dávať najavo aká si a hľadať výhradne takého partnera lebo ináč bude jeden z vás stále nešťastný , alebo aj obaja.
viem byť aj samotár ale som človek ktorý sa dokáže absolútne naviazať a chce 100%tne zdielať život s tou druhou osobou.
spoločné aktivity ktoré ťa budú baviť s ním nenájdeš lebo všetko čo ťa baví robíš rada sama. Prekonať sa musíš lenty, nieje na to kúzlo ani nič, to je len o tvojom sebazapretí alebo objavení niečoho čo ťa bude baviť aj s ním.
a vlastne aj teraz síce nerada som príliš sama, ale zase s vačšinou ľudí sa neviem zhodnuť na spoločnýc aktivitách a strašne nerada sa prisposobujem.
a podľa mňa by si to nemala nasilu meniť, ono to možno príde a možno nie, oboje je v poriadku. a s @1 absolútne nesúhlasím, možno nie je pravý preto, že medzi vami tvoj individualizmus vyvoláva priveľký konflikt, ale osobne si nedokážem predstaviť že by som s niekým, nech by som ho akokoľvek milovala, chcela byť stále.
akože ja už dlho tuším, že to s týmto človekom nevydrží, keďže máme úplne odlišné predstavy o vzťahu, len si to ešte stále nechcem priznať
ja proste absolútne nechápem tie páriky čo sa skoro aj chodia vysrať spolu, o čom sa možu takí ľudia rozprávať keď všetky zážitky majú spoločné?
ale možno to je naozaj tým, že nie je ten správny...lebo ak takého nájdeš, odovzdáš sa mu, otvoríš sa mu a aj tvoje individuálne správanie sa pozmení, minimálne smerom k nemu
sorry za mimotematickú vsuvku, kus som nasratá
ale k veci, tak mala by si si najst vztah na dialku napriklad, ked hovoris ze ti to vyhovuje tak malo sa stretavat, vtedy by si si mozno uvedomila, ze by ti to nestacilo a v tomto pripade mozno len vsetko zvalujes na ten individualizmu, mozno sa pri tom chlapovi necitis tak ako mas, asi to nie je tvoj sudeny chlap lebo, vtedy by si si uvedomila, ze by si ho chcela vidat naozaj castejsie ; myslim, ze jeho to trapi a nie preto ze to nedokaze pochopit ale chce to pochopit lebo teba ma naozaj rad len ty mu na to nedavas sancu a mozno by si mu mala dat moznost spoznat niekoho kto mu to ponukne a nedrzat ho zbytocne tak, neviem moj pohlad no
ok, ako sa hľadá vzťah na diaľku? žeby som si začala s nejakým erasmákom, ktorý o chvíľu odcestuje domov?
nezvalujem všetko na indiviualizmus, ale snažím sa hľadať chybu aj v sebe, nielen stále vyčítať priateľovi tie jeho.
Inak mozes malovat partnera to je take samostatna cinnost kde sa zapoja obaja ti bude pozovat
alebo mozte behat spolu, daj mu naskok niekolko metrov a ho budes dobiehat
s behom to asi nepôjde, to spadá pod šport, čiže to robím sama.
ja som blizenec, ale zas by som sa niekedy ani nepohol od partnerky, ozaj si musis najst niekoho komu budes sediet po vsetkych strankach a mozno si zahrate aj basket s kamosmi
dalsiu disciplinu mozem odporucit cestovanie najdi si chalana, ktory ma rad cestovanie, dobrodruzstva...
K tvojmu problému konkrétne: videl by som to v dvoch veciach - potrebuješ niekoho, kto je ti podobnejší a zároveň mu ty asi nedávaš jeho význam v tvojom živote dostatočne cítiť.
problem bude, ked budes musiet pracovat v time, kde su samozrejme sami kokoti
jednoducho potrebujes od vztahu nieco ine, nie je na tom nic zle, a pokial to tvoj drahy nechape, tak to nepochopi nikdy a budete sa navzdy vo vztahu len trapit.
a ty sa nauc trosku travit cas s ostatnymi ludmi
čo sa týka robenia vecí pre iných.. áno, som sebecká. musím sa naučiť nejak to zastaviť.
nauc.
ale pri jednej osobe robím už 4 roky dobrovoľne, neúmyselne výnimku, skrátka hoc kto mi po pár hodinách začne liezť na nervy ale ona nie, dopĺňame sa, sadli sme si, ona tiež je spoločenská má rada ľudí ale dlho s jedným človekom nevydrží a s kamarátmi sa stretáva málo, ale bezo mňa sa jej nechce byť... keď sa nad tým tak zamyslím ste si v tomto dosť podobné a mala by ti radiť skôr ona
skrátka musíš hľadať alebo čakať na niekoho s kým ti nebude vadiť tráviť veľa času, práve naopak
ďakujem pekne za reakciu snáď niekedy tiež stretnem osobu, ktorá mi nezačne prekážať ani po dlhšej dobe
no ja sa zamieriam na hľadanie toho typu č. 2 - takého, čo ma nechá osamote, keď potrebujem a nebude mi všetko stále vyčítať
takže tak za seba môžem povedať
A hrozne lúbim byť sama so sebou. A to je ten problém.
Čím dlhšie som sama, tým viac sa zamilovávam do svojej samoty a slobody a tým menej túžim po tom, aby som s nejakým chlapom zdieľala svoj svet. Teraz sa nebavíme o sexe, ale o vzt´ahu.
Možno potrebuješ chlapa ako ja - niekoho, do koho budeš totálne zbláznená, kto bude prešibanejší a múdrejší a silnejší. Niekto, kto ťa bude prirodzene viesť a ty sama ho budeš chcieť nasledovať a učiť sa od neho a budeš mu chcieť ukázať svoj svet.
V opačnom prípade to asi nemá zmysel, ten druhý ťa začne po chvíli nudiť a ty budeš zase chcieť by sama.
Tak nejako?
ale mal by to byť aj človek nezávislý a voči mne mierne odmeraný, aby som nestratila určitý rešpekt voči nemu
tiež ľúbim byť sama! lebo osamote sa nikdy nedá nudiť
Tiež som v podstate individualista, niekedy som tiež najradšej chodil trebárs zo školy sám a nechápal som, prečo ostatní ľudia potrebujú na takmer všetky aktivity nejakého spoločníka. Posledné roky sa to už mení, spoločnosť mám rád, akurát mám problém nájsť ľudí, s ktorými si dobre rozumiem.
A so vzťahmi to vždy bolo tak, že pociťujem potrebu mať vo svojom živote niekoho blízkeho, ale nepotrebujem s ním byť stále. Občas mi stačí len ten pocit, že ten človek existuje.
Hoci myslím, že sa to môže zmeniť a so správnym človekom by som vydržal aj celý život non-stop. Možno
a mňa by si teda ozaj nezniesol, som taký odtažitý typ, prieči sa mi aj držať sa za ruky na verejnosti
s posledným odsekom sa zhodujem, tiež mi tak stačí vedomie, že niekoho blízkeho mám. holt niekto to vidí opačne a keď nie je so svojím partnerom, cíti sa, akoby ten partner ani neexistoval.
veru tiež zvažujem psychológa - niežeby som nebola u niekoľkých, ale vždy to bolo kvôli iným problémom
tiež bolo obdobie, kedy som si povedal, že budem sa snažiť viac byť s kamarátmi stretávať sa. premohol som sa len na necelý mesiac, podobne aj vo vzťahu. proste moje potreby sú dosť čudné. samému je mi až príliš úžasne a nedokážem zvrátiť to tak, aby tomu nebolo.
kolektívne športy sú peklo, čomu si sa venoval?
mne stačí vidieť sa s každým z kamarátov povedzme 2-3 razy za mesiac, proste pozhovárať sa, čo je nové, a ísť si svojou cestou.
hrával som hádzanú, robil som brankára čiže dá sa povedať, že tiež som to robil individuálne...s nikým z nich som sa mimo palubovky veľmi nestýkal pravidelne a tak.
mne tiež stačí tak raz alebo dvakrát za mesiac. proste pokecať si je fajn, ale na nejaké pravidelnejšie stretávanie s kamarátmi veľmi nie som.