@ygor ono to zas tak zlé s tou occamovou britvou nie je, pokiaľ človek VIE. sa pozri na hemmingwaya. okej, viem, že nie každý ho má rád a nie všetko je fakt dobré, ale mnohé jeho veci sú skvelé.
a aj francúzska literatúra sa tým dosť vyznačuje miestami
@horox neplytvať zbytočne slovami, povedať všetko čo najjednoduchším možným spôsobom, neopakovať sa zbytočne.
Nedávaj do deja veľa zbytočných postáv napríklad píšem príbeh o psychopatovi a jeho pochodoch a on bude furt spomínať na jeho doktorku psychologičku Stallenovú, bude ju zbožňovať a nakoniec sa ku nej vláme do kanclu aby jej vyznal lásku. Celé to bude sprevádzané opisom toho aká je ona v jeho očiach dokonalá atď. a vo finále psychopata zloží Derek tyčou k zemi- tu máš príklad postavy ktorá je pre príbeh zbytočná, lebo sa objaví až na konci a pôsobí tam strašne "naoko" , proste tú tyč mohla vziať kludne ta doktorka a zložiť toho psychoša sama a nikto sa nebude diviť ktože je ten Derek (to len tak z hlavy som teraz strelil)
toť príklad neužitia Occama v praxi
A ešte... nechaj tomu svojmu dielu čas... ja si nechávam nápad v hlave kľudne aj pár mesiacov (napr. nápad na jednu báseň som mal v hlave pol roka, a asi pred mesiacom som ju dal na papier konečne), potom to napíš a potom sa ku tomu vráť po takých pár dňoch väčšinou to celé poškrtáš lebo to bude podľa teba zle, ale tak to má byť- musíš byť kritický, inak sa nezlepšíš
samozrejme, viac nápadov už mám v hlave vyše rok, a denne ma napadajú nové a nové veci, zlepšenia deju, viac premyslenia... nie je to dobré robiť na rýchlo
@Horox , ešte mi napadá že maj pri sebe nejaký zápisník, ja mám napríklad pri posteli jeden a frajerka si musela zvyknúť že niekedy potom čo už ideme spať tak si ešte rýchlo zapnem svetlo a naškriabem tam niečo čo ma práve napadlo
ak vieš po anglicky odporúčam kinhu - self editing for ficton writers, potom z tých čo som čítala je celkom fajn aj kingova on writing, to bolo tuším aj preložené, to je skor také inšpirujúce a celkom fajn sa to číta. Inak skús zavítať do kníhkupectva, napríklad v panta rhei majú dost knih s takouto tematikou.
Blogy o písaní sú tiež fajn.
Ale hlavne vela čítaj, rozmyšlaj nad tým čo čítaš etc. Tiež je dobré dať niekomu prečítať to čo píšeš, niekomu kto je úprimný a vyzná sa v literature/písani.
ja napríklad som začal písať poéziu (aj preto), aby som sa zlepšil v próze. Poéziou sa totiž učíš používať slová, presne toľko slov, koľko ich použiť máš.
Poetika od Hrabáka je veľmi dobrá literárno-teoretická kniha. Ale nikde sa v nej nehovorí o tom, ako zlepšiť svoju techniku. Ale pomôže ti vnímať iné texty, a to je veľmi dôležité. Ak sa totiž nenaučíš rozpoznať na cudzom texte jeho kvality a chyby, a štýl, tak potom si ho nenájdeš a nezlepšíš ani ty.
a naco by si chcela teoriu prozy. vymysli si nieco vlastne. pisat mozes vsetko, aj ked to nikto nebude citat, len aby si s tym bola ty spokojna. to ti bude ale asi dost na ... pokial na tom chces zarobit
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
píš! veľa veľa píš a veľa veľa čítaj.
pozri si nejaký opis v knihe a skús si ho preformulovať na svoj obsah...
A vyvaruj sa occamovej britve
Píšem veľa, denne, stále. (hlavne textovky+osobné)
A čítam tiež, už aj ťažšiu literatúru pre dospelých.
Occamová britva? Čo pod tým myslíš?
Ako chápem čo to je, ale čo to má spoločné s písaním a celkovo s prózou?
a aj francúzska literatúra sa tým dosť vyznačuje miestami
@horox neplytvať zbytočne slovami, povedať všetko čo najjednoduchším možným spôsobom, neopakovať sa zbytočne.
,,povedať všetko čo najjednoduchším možným spôsobom""
neplatí vždy, mnoho autorov opisuje niektoré exteriéry, interiéry veľmi obšírne
ale ak si nemyslela opis, tak v poriadku, to platí
Nedávaj do deja veľa zbytočných postáv napríklad píšem príbeh o psychopatovi a jeho pochodoch a on bude furt spomínať na jeho doktorku psychologičku Stallenovú, bude ju zbožňovať a nakoniec sa ku nej vláme do kanclu aby jej vyznal lásku. Celé to bude sprevádzané opisom toho aká je ona v jeho očiach dokonalá atď. a vo finále psychopata zloží Derek tyčou k zemi- tu máš príklad postavy ktorá je pre príbeh zbytočná, lebo sa objaví až na konci a pôsobí tam strašne "naoko" , proste tú tyč mohla vziať kludne ta doktorka a zložiť toho psychoša sama a nikto sa nebude diviť ktože je ten Derek (to len tak z hlavy som teraz strelil)
toť príklad neužitia Occama v praxi
A ešte... nechaj tomu svojmu dielu čas... ja si nechávam nápad v hlave kľudne aj pár mesiacov (napr. nápad na jednu báseň som mal v hlave pol roka, a asi pred mesiacom som ju dal na papier konečne), potom to napíš a potom sa ku tomu vráť po takých pár dňoch väčšinou to celé poškrtáš lebo to bude podľa teba zle, ale tak to má byť- musíš byť kritický, inak sa nezlepšíš
argh
sorry, zle som pochopil
samozrejme, viac nápadov už mám v hlave vyše rok, a denne ma napadajú nové a nové veci, zlepšenia deju, viac premyslenia... nie je to dobré robiť na rýchlo
A áno, mne sa Hemingway moc neľúbi
Blogy o písaní sú tiež fajn.
Ale hlavne vela čítaj, rozmyšlaj nad tým čo čítaš etc. Tiež je dobré dať niekomu prečítať to čo píšeš, niekomu kto je úprimný a vyzná sa v literature/písani.
Juj, práve dnes som prišla na to, aké sú moje diela úbohé v porovnaní so svetovou literatúrou... (ale aspoň mám motív sa zdokonaľovať
Poetika od Hrabáka je veľmi dobrá literárno-teoretická kniha. Ale nikde sa v nej nehovorí o tom, ako zlepšiť svoju techniku. Ale pomôže ti vnímať iné texty, a to je veľmi dôležité. Ak sa totiž nenaučíš rozpoznať na cudzom texte jeho kvality a chyby, a štýl, tak potom si ho nenájdeš a nezlepšíš ani ty.