mala som také pocity, ale povedala som si, že v takej rozpoloženej situácii nesmiem radšej ani rozmýšľať nad takými vecami.... povedala som si, že bude dobre
Raz som mala zabalenú tašku a všetko, ale nemala som ako utiecť. Skočiť z balkóna sa mi nedalo, tak som celú noc čakala oblečená s batohom na chrbte kým naši zaspia aby som sa mohla potichu vytratiť a aj tak ma načapali.
A vôbec to nebolo kvôli nejakej hovadine. Bolo to fakt že vážne a nikomu neprajem zažiť to, čo som zažívala ja vtedy. Dodnes si pamätám presný dátum toho dňa...
@newgeneration utek z domu je pod tvoju uroven ? ty si musel byt velmi poslusne a domasedne dieta..
z domu som zdrhol parkrat tiez hentym stylom, ze bola akcia a nechceli ma pustit ale nasi vedeli, ze ja pojdem aj tak.. parkrat bola mamka na mna tak nastvana, ze ma z domu posielala ona, ale samozrejme to tak nemyslela ( ked som sa zacal balit, systematicky mi zacala vytahovat veci z tej tasky ) D
Keď som bol mladší, tak boli také obdobia. Dôvody boli vážne, ale o tom tu teraz písať nebudem... No nikdy som sa k ničomu neodhodlal, nie zo strachu, ale preto, že mi to rozum nedovolil. Vedel som, že by to moje problémy nevyriešilo a musel by som sa vrátiť...
Teraz ale plánujem, že utečiem v septembri bývať na internát...
@newgeneration mas pravdu, my ostatni sme jednoducho sprosti...neviem ja som to bral ako nieco v mladosti, bol som dost nepokojne a vymyslave decko..zato taketo "veci" alebo ako to slusne nazvat tu pisat nemusis
boli vážne dôvody,ale nakoniec som si išla zabehať do parku a bolo fajn.Neraz som chcela ísť niekam preč a nevrátiť sa...ale fakt to neboli hovadiny...
@newgeneration niekto na to moze mat ale dostatocne padne dovody, hadky v rodine, alkoholizmus, ty radsej napises..ze ty si rozumny a ostatni su sprosti..
a inak je rozdiel medzi hlupostou a nerozvaznostou..
Kedysi dávno som si pre isté dôvody zbalil príručný batoh a vytratil sa s myšlienkou odísť z toho skurveného bytu čo najďalej. No napokon som sa zbabelo vrátil.
Ten nadpis mi pripomenul blog ktorí som teraz dočítal. A nie, neušiel som ani nič podobné. A čo sa týka myšlienok tak hej ale potom som sa vrátil do reality.
Ahm... mala som obdobie, ked som zvažovala útek z domu viac, než častejšie. Pákrát sa mi dokonca stalo, že som sa išla iba prejsť a potom som sa už nechcela vrátiť... ale to by bolo samozrejme ľahkovážne.
Ale ušla som raz. Teda, ušla ako ušla. Pohádala som sa s mamou a tá mi povedala, že ak sa mi nepáči, mám odísť z domu. Tak som odišla...
ale neodišla som. vedela som, že by som sa do pár hodín vrátila, lebo som nemala u koho vtedy zostať a to by bolo úplne zbytočné. a navyše len by som priznala svoju porážku.
vždy, keď mám teraz chuť odísť a nikdy sa nevrátiť si dám niekoľko hodinovú prechádzku a vždy ma to prejde.
ja ked som mala asi 5 rokov, tak som sa kazdy tyden chystala utiect domu......pamatam si to....mala som svoj oblubeny maly kufricek a tam som si napxala hracky a isla som.....ale vzdy som sa vratila po 10minutach....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
A vôbec to nebolo kvôli nejakej hovadine. Bolo to fakt že vážne a nikomu neprajem zažiť to, čo som zažívala ja vtedy. Dodnes si pamätám presný dátum toho dňa...
A to má 10...
z domu som zdrhol parkrat tiez hentym stylom, ze bola akcia a nechceli ma pustit ale nasi vedeli, ze ja pojdem aj tak.. parkrat bola mamka na mna tak nastvana, ze ma z domu posielala ona, ale samozrejme to tak nemyslela ( ked som sa zacal balit, systematicky mi zacala vytahovat veci z tej tasky ) D
Teraz ale plánujem, že utečiem v septembri bývať na internát...
a inak je rozdiel medzi hlupostou a nerozvaznostou..
ale chcela som, a ešte aj chcem, to je len otázka času
Ale ušla som raz. Teda, ušla ako ušla. Pohádala som sa s mamou a tá mi povedala, že ak sa mi nepáči, mám odísť z domu. Tak som odišla...
ale neodišla som. vedela som, že by som sa do pár hodín vrátila, lebo som nemala u koho vtedy zostať a to by bolo úplne zbytočné. a navyše len by som priznala svoju porážku.
vždy, keď mám teraz chuť odísť a nikdy sa nevrátiť si dám niekoľko hodinovú prechádzku a vždy ma to prejde.