Čaute, ako je možné že niektoré veci, medziludské vztahy sa v pirebehu pár mesiacov nezávisle od ničoho úplne zmenia, ochladnú...a máte pocit že toho človeka v skutočnosit už až tak nemáte radi, a komunikujete s ním už len ako keby zo zvyku (taka závislos
áno, toto poznám...stáva sa mi to dosť často...väčšinou sa snažím zopár dní tomu človeku vyhýbať, a začať s ním komunikovať až potom...väčšinou už potom zase máme kopu noviniek čo treba povedať a ani mi nedojde že to ochladlo...
alebo to treba proste nechať plávať, veď existuje aj kopa iných ľudí...
Ale to proste nejde len tak prestat...to je ako zavislost...a vlastne ani nemáš chut sa baviť s inými ludmi, aj ked by si s nimi mal ovela viac čo povedať...začarovaný kruh...
Mal som taký zotrvačný vzťah, ktorý vzťahom nebol. Nebol to partnerský vzťah. Častokrát mi volala, občas ku mne priša, mňa to znervózňovalo a znechucovalo. Ale keď sa dlhšie neozývala, ozval som sa ja. Neviem presne definovať, o aké pohnútky šlo, ale jednoducho som to musel urobiť. Potom prišla, bolo dobre. Potom som bol z nej otrávený. Potom ma to prešlo a keď sa po určitom čase zas ozvala, potešilo ma to. A tak to fungovalo veľmi dlho.
no ano to poznam, ja si mylsim ze ke duz to prerasta cez hlavu tak to treba ukoncit a pohnut sa dalej, lebo takto to nema zmysel..aj ked to je tazke a je to zacarovany kruh ako hovoris....
aspoň, čo sa týka mňa, tak by som to ja nenazval, že je to nejaká závislosť, ale proste dá sa povedať, že slušnosť.. je pravda aj to, že človek sa po nejakom čase tomu druhému zunuje... ale ja stále tak vravím, že nikde nie je napísané, že musím povinne s niekým komunikovať každý deň alebo neviem koľko hodín denne a pod., proste záleží aj od danej situácie, od nálady a tak... niekedy proste nemáte chuť na nikoho len na seba a svoje myšlienky a niekedy zas chcete byť s niekým a vyrozprávať sa a tak... ale čo sa týka ukončovania takýchto vzťahov, tak to je najväčšia somarina, ktorá môže len v ľudskej hlave sa zrodiť... ak tú danú osobu máme radi, tak nevidím dôvod mať nejaké také myšlienky a pocity, že nám ten druhý vadí...
najväčšiu vinu by sa dalo povedať má na tom aj internet, resp. komunikácia cez net... lebo jednak už strašne málo ľudí sa stretáva osobne a vedie osobné rozhovory a keď sa aj stretnú, tak si ani nemajú čo povedať, lebo si vlastne všetko napísali cez net... preto ja radšej preferujem to, že keď sa s niekým stretávam osobne, tak budem ten vzťah udržiavať hlavne na takejto báze... potom je menšia pravdepodobnosť, že sa človek človeku zunuje...
a najdôležitejšia rada... keď už sa tie sprosté pocity dostavia, tak treba sa zamyslieť (čo mi každý vyčíta, že robím a vrátiť sa v myšlienkach do čias, keď všetko bolo perfektné a je viac než isté, že sa vtedy vrátia aj tie super pocity
mne sa toto zatial stalo len raz...lebo ten chalan bol z rovnakého mesta ako ja, stále sme chodili na tie isté miesta a po čase sme zistili, že sme iní, meníme sa a nehodíme sa k sebe..tak to skončilo...a nelutujem to lebo viem že to tak malo byť...
Jednoducho nám ten druhý dopĺňa chýbajúce niečo, čo nám v tom období veľmi chýba. Zvyčajne nemáme dušu v rovnakej hladine "strádania" stále a preto ako sa ťažkosti riešia, obyčajne začíname riešiť, čo s človekom, ktorý začína byť zbytočný... Všetko sa dá, len treba dať tomu kamarátsku formu. A hlavne to neodďalovať (!), lebo to netrápi len nás, ale aj tú "trúbu", čo kliká na tie TS ako blázon a stále pre neho nič ďalšie neprichádza....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
12 komentov
alebo to treba proste nechať plávať, veď existuje aj kopa iných ľudí...
najväčšiu vinu by sa dalo povedať má na tom aj internet, resp. komunikácia cez net... lebo jednak už strašne málo ľudí sa stretáva osobne a vedie osobné rozhovory a keď sa aj stretnú, tak si ani nemajú čo povedať, lebo si vlastne všetko napísali cez net... preto ja radšej preferujem to, že keď sa s niekým stretávam osobne, tak budem ten vzťah udržiavať hlavne na takejto báze... potom je menšia pravdepodobnosť, že sa človek človeku zunuje...
a najdôležitejšia rada... keď už sa tie sprosté pocity dostavia, tak treba sa zamyslieť (čo mi každý vyčíta, že robím a vrátiť sa v myšlienkach do čias, keď všetko bolo perfektné a je viac než isté, že sa vtedy vrátia aj tie super pocity
Zvykla som si, príde niekto iný, nový chvíľkový zápal, znova to opadne a takto dookola.