dobrá otázka ... a áno dokázal, pokial by ma negatívne neovplyvňovala jej viera ... myslené v takom rozsahu napriklad že za zdravy vzťah považujem aj sexualitu na určitej urovni ... žiadne presadzovanie názorov nútených alebo nútenie chodiť do kostola či nútenie sobáša v kostole s nejakou birmovnou ceremoniou alebo čo ...proste ak by len zastavala nazor že je veriaca tak ok ... ale až by to zachadzalo do mňa a do extremov ktore by mi neboli po chuti tak a boli proti mojim pocitom a presvedčeniam, to teda nie
Všetko je to o vzájomnej úcte a rešpekte. Ak sa stretnú dvaja dobrosrdeční,milí a tolerantní ludia,ktorí zdielajú spoločné hodnoty,tak nemusia vyznávať to isté náboženstvo a môže to fungovať.
Sú v tom aj iné veci... záviselo by ako by ma to ovplyvňovalo ... ak vôbec... ex bol veriaci, občas sme kvôli tomu na seba vyleteli lebo fanatik do Ježia .... takže záležalo by od toho, či to je viera s "rozumom" alebo viera fanatika
Som veriaca, ale neprikladám viere v mojom živote až taký veľký význam, aby som si podľa toho hľadala partnera, resp. rozhodovala sa, či s dotyčným chcem, alebo nechcem byť, len preto, že on veriaci nie je. Navyše, vždy sa dá v tomto urobiť nejaký kompromis, ak obaja chcú.
To, v čo verím mi dodáva silu v ťažkých chvílach, inšpiruje ma k dobrým skutkom. Je to kus mojej duše,moja minulosť,prítomnosť i budúcnosť. Nemusíš veriť tomu istému,no ak neznášaš to, v čo verím,neznášaš aj mňa a tým pádom si nie sme súdení. Možno sa mýlim,pokorne to uznávam-sme len zrnká piesku,čo sem vietor prifúkol a potom zas aj odfúkne. V mnohých veciach máme svoje názory,no nemáme patent na racionalitu a pravdu,tá jestvuje už od počiatku bez ohľadu nato,čo si o nej myslíme. Ak som sa v niečom počas života mýlil, všetkým ktorým to nejakým spôsobom uškodilo sa ospravedlním,ved nie som dokonalý,ale hriešny a omylný tak ako aj vy ostatní,no nikdy neoľutujem filozofiu,ktorú som uznával,lebo som vdaka nej žil statočne a poctivo.
@5
so mnou je to s vierou tak komplikovanejsie, aj neverím a možno aj verím (viac sa prikláňam skor k tomu že neverím) , ale absolútne mi nevadi pokial by priatelka bola veriaca a aj silne veriaca.
Možno sem tam ale vážne málokedy, volakú nemiestnu poznámku v ramci srandy by som povedal, ale podporoval som vo všetkom takomto.
@1...vsetko co zachadza do extremov je pre mna neakceptovatelne, inak nikoho nenutim ani mu nic neberiem, su to jeho myslienky a nazory...nemohla by som byt s niekym kto by odmietal sex a kto by ma nutil chodit pravidelne do kostola a modlit sa etc...inak keby to bol skutocne dobry muz, rada s nim do toho kostola obcas dobrovolne zajdem, len nezniesla by som keby ma nutil.
po tom, ako som sa rozišla s bývalým, som zahlásila, že ďalšieho chalana si nájdem v kostole pekné plány.. a zamilovala som sa do ateistu .. ale keď vidím, že to je dobrý človek, ktorý má rozumné hodnoty a priority v živote, rozumieme si a vzájomne sa tolerujeme, tak nevidím problém
vo vseobecnosti som velmi tolerantna si myslim a tiez mam za to ze laska je o prisposobeni sa a kompromisoch, zial toto je vynimka, na veriacich ludi vo vseobecnosti mam taky nazor ze by som s clovekom ktory sa povazuje za veriaceho nemohla zit uz z principu.. no este teoreticky ak by to fakt ze vobec nedaval najavo tak mozno hej.,. ale neviem, skor nie, proste nemohla by som zit s clovekom ktory ma tento sposob myslenia.
a kto je 100% veriaci?
nikto, každý je pochybovačný vo viere...
aj ateizmus je viera v niečo čo neexistuje....
ísť "cez mŕtvoly" za svojim cieľom je v rozpore z príkazaniami...
miluj blížneho svojho, ako seba samého...
už to tu odznelo, láska je na prvom mieste, láska je cesta ku "Svetlu" a to Svetlo je Boh...
a zo Svetla vznika život...
verim ze existuje,ale nechodim do kostola a ani sa nejak nemodlim,iba obcas,no nebola by som s neveriacim,isto by mal blbe reci ohladom toho a nebola by som ani s velkym veriacim,pretoze by ma presviedcal o tom,ze mam mat podobny zivotny styl ako on,modlit sa s nim a chodit s nim do kostola aspon raz do tyzdna,tvaril sa sklamane kebyze ma negativnu odozvu a este keby pri mne spustil o tych ich veciach,nie som na to,pride mi to smiesne a fanaticke,neznasam na tych krestanoch ako sa snazia byt co najlepsimi a nie su nimi,no odsudzuju to zle,pritakaju vsetkemu co knaz povie
V tom prípade je tá odpoveď trochu paradoxná, to hej. Ale skrátka a dobre nemusím byť veriaci, aby som v ostatných (a aj všetkých manifestáciách živej prírody) d
asi by som dokázala chodiť s veriacim človekom, ale len ak by nebol nejaký silný veriaci... lebo ak by som pri každom nezdare mala počúvať, že to tak boh chcel... alebo pri každom úspechu, že nám boh pomohol... tak ďakujem, ale nie...
Ľudia tu píšu o tolerancií. Nemyslím si, že je to o nej... lebo časom prídu veci, kedy sa človek musí jednoznačne rozhodovať... a čo sa vtedy rozdvojí? Viera je darom, môžeme/musíme o ňu prosiť, či už sme veriaci a pokrstení, alebo nie...
ja si neviem predstaviť súkromný život s nábožensky založenou osobou. Ona chodiaca do kostola a modliaca sa každý večer pred spaním, kázajúca o svojom Bohovi, ktorého mám tiež prijať.
ale pokiaľ by išlo o veriacu, ktorá to nepraktizuje, ale proste len si myslí, že existuje Boh (teda ja poznám len verziu toho kresťanského), tak prečo nie, ako povedal zajkousko, každý z času na čas premýšľa čo keby a nevadí mi, keď si s ňou zapolemizujeme
@sugy1 Ale je potrebné dokázať prísť aj k určitému konsenzu. A ten predpokladá spoločný životný štýl, do ktorého aj viera v Boha patrí... lebo @29
To píšem lebo poznám páry, ktoré to stále riešia, a akoby sa pohupovali medzi tým či sa rozídu, a tým či jeden z nich ustúpi... Lenže potom aj ich deti, to tak budú vnímať, a môže ich to negatívne ovplyvňovať. Ale samozrejme ľudia sú rôzni, teda i vzťahy sú rôzne. Nedá sa to škatuľkovať. Len si myslím, že treba vnímať, pochopiť čo pre človeka znamená veriť Bohu, aby sme dokázali tie veci (hoci okyptene) prežívať spolu s partnerom (myslím tým manželstvo, svätenie sviatočných dní,...)
@thrwtchr najviac ma zaujala tvoja odpoved, konkrétne čo znamená neveriť na vzťah?
neveríš že sa dvaja ludia možu milovať a tvoriť pár? alebo ako si to myslel?
@29 Aby som sa ešte priamo vyjadril... musí to byť viac ako o tolerancii, rešpekte... nechcel by som, aby som ja išiel ráno v nedeľu na sv. omšu (aj sa našimi deťmi, alebo s jedným) a ona (s druhým dieťaťom) do Mc Donaldu na raňajkové menu... ale robiť veci slobodne, vedome spoločne. Ale na to je "čas chodenia", spoznávania sa...
Na prvom mieste je vzťah s Bohom lebo od toho postoja k dobru a zlu sa všetko začína... Nevnímam neveriacich ako zlých, akurát si nebudujú vzťah s Bohom, ktorý by im cez tento vzťah ešte viac pomáhal prekonávať zlo a konať dobro, pomáhal vnímať podstatu vecí, problémov, ponúkal aj iné pohľady na veci a ľudí... a samozrejme si tým (ak Boha odmietajú slobodne) sami zatvárajú cestu do večného života, ktorý je cieľom človeka. A ak niekoho milujem, nechcem, aby si to robil...
Ja som veriaca a nevadilo by my to. Samozrejme keby to bol nejaký napr. moslim a musela by som chodiť v tom oblečení tak určite nie ale keby to bol taký normálny ateista alebo vyznavač ineho naboženstva tak v pohode
@strangelove
Tomu, že sa dvaja alebo aj viacerí ľudia môžu milovať a tvoriť páry, alebo aj trojice, alebo aj komunity, neverím, to viem. :°)
Skúsim to teda takto:
je bezpodmienečná láska. Sú osoby. Je pole, tvorené rôznorodými prekrývajúcimi sa úrovňami. Osoby obývajú pole a tvoria si hranice medzi sebou a poľom a tiež sebou a ostatnými osobami. A medzi týmito osobami sa zas tvoria rôzne putá. Sú sympatie a antipatie. Bližšie intímne stretnutia a potom tiež stretnutia, kedy zaregistrujem len, povedzme, kus tváre, ktorú práve nezakrýva tieň alebo šat, a už nikdy sa nestretneme.
My, ako "bunky" vedomia v poli multiverza, na seba narážame, zhovárame sa (t.j. prenášame informácie z jedného mozgu, ktorý je univerzom sám o sebe, do ďalšieho, tlačením a rozvibrovávaním vzduchu), odlučujeme sa, ľúbime sa, trpíme, a nazývame to "vzťahmi".
Je strom, ku ktorému chodím celé roky "spovedať sa" a potom ho náhle vytnú a zachváti ma hlboký smútok.
Je strom, ktorý patrí medzi najstaršie organizmy svojho druhu na zemi a ja ho za celý svoj život uvidím len na fotografii. Je pre mňa len zábleskom v diaľke.
Ľudská láska je bezpodmienečná, nekonečná láska, zafarbená emóciami, onými citmi, pocitmi, ktoré nám umožňujú zažívať tieto ľudské telá, z ktorých na seba navzájom hľadíme.
A tak všetko milujem, ako len najlepšie v tejto chvíli viem. A snažím sa aj chápať.
Aj osoby, lebo v nich tú čistotu rozpoznávam, aj pole, pretože umožňuje, aby sa v ňom toto všetko mohlo diať.
A viem, že aj tak sme všetci súčasťou a pochádzame z jedného zdroja.
moje vztahy - vsetky - partnerske i kamaratske su zalozene na diskusiach a vymenach nazorov a cim mi ma byt clovek blizsi, tym vacsia musi byt zhoda v nazoroch. Cize napr. kamaratov mozem mat krestanov, totalnych ateistov, volicov kotlebu, amerikanofilov, rusofilov, vegetarianov, zarytych masozravcov cokolvek a rada pocuvam ich odovodnenia, preco im tak ktora filozofia alebo sposob zivota vyhovuje, rozsirujem si tym obzory. Ale v partnerskom zivote to neznesiem a cim je mi clovek aj blizsi tym "burlivejsie" vymeny nazorov nastavaju - s byvalym na seba casto v metre jacime ako sialenci, lebo sme sa pocas nejakej diskusie nezhodli tak jeden druhemu, vazne nahlas vysvetlujeme svoj nazor, pricom vacsinou dojde k zhode. Ako poznam vacsinu tradicnych krestanov a vyznavacov ostatnych organizovanych nabozenstiev, toto by mozne nebolo, so there you have it.
Som veriaca a nemala by som problem s toletantnym ateistom, skor keby ma presvedcoval o opaku, pripadne ak by jeho ateizmus vyplyval z nejakej ideologie, tak nie... a rovnako by som nechcela ani moslima, jehovistu , mormona...atd. a aj taky typ moralistickeho katolika, ktory vsetko berie moc vazne a kazdeho moc poucuje o vsetkom, hlavne o vychove deti(nedavno som citala o sektarskom hnuti Nazaret, ktore vzislo z ortodoxnych katolikov.)...ja sa riaidm heslom Zi a nechaj zit
Ale áno, mne by sa aj celkom páčilo mať tak zdravo veriacu partnerku. Také baby sú často veľmi slušné, spôsobné, majú dobré mravy a to je dnes už strašne zriedkavé. A pritom tak príťažlivé!
Páči sa mi na tvojich niektorých príspevkoch,
že nie je celkom zrejmé,
či to myslíš úplne vážne
alebo si robíš prdel.
Ale ak si to myslel vážne, tak máš za to jednu hviezdičku.
ako ateista jednoznacne nie. tu nieje miesto pre kompromis. preco by som pre boha stracal cas s osobou, ktora je tak slabomyselna, ze nedokaze akceptovat bezvyznamnost zivota a kvoli tomu potrebuje verit bludom?
@Thrwtchr@37 a vies ze v tom dokazem vidiet to v co ja verim a to som, si myslim, celkom praktizujuci katolik nevravim ze suhlasim do bodky, ale je tam toho dost..
a k otazke - riesil som to casto a s mnohymi.. niektore reakcie tu hore mi pridu viac smiesne ako k veci, ked si niekto kladie podmienky.. pripadne si vyklada veriaceho v strasne sirokom zmysle.. ((otazkou pre mna je, ze ak verim v Boha.. a vysvetlujem si ho po svojom.. skutocne verim v Boha? alebo len vo vlastny "vymysel" resp chcem ho vnimat takeho aky sa mi hodi?)
a potom tie rozne podmienky "moze byt to i ono, ale..."
na druhej strane je faktom, ze veriaci spolu maju nejaky spolocny zaklad, na ktorom sa da stavat, ktory zdielaju a tych trecich ploch tam bude podstatne menej..
avsak zaroven.. da sa to zit i tak ak tento "zaklad" nie je..
je to o vzajomnej ucte, respekte.. ak sa do niekoho zalubim.. vzdy pridu nejake "nezhody" viac ci menej podstatne a vzdy ide o to ci sa daju prekonat.. alebo nie.. a kazdy mame nejake zazemie. dokonca i dvaja veriaci spolu nemusia vediet vychadzat, lebo pridu z ineho prostredia a svoju vieru budu prezivat inak..
takze ano, viem si to predstavit.. ale nie s kazdym.. napr. @paulieevans tu hore pise, ze ano iba v pripade, ze bude predmanzelsky sex.. viac ako fakt ci to je nie je ok v sulade s vierou to pre mna hovori o urcitom rebricku hodnot daneho cloveka.. a ten by mal byt +/- podobny
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
uf birdz
so mnou je to s vierou tak komplikovanejsie, aj neverím a možno aj verím (viac sa prikláňam skor k tomu že neverím) , ale absolútne mi nevadi pokial by priatelka bola veriaca a aj silne veriaca.
Možno sem tam ale vážne málokedy, volakú nemiestnu poznámku v ramci srandy by som povedal, ale podporoval som vo všetkom takomto.
neviem, mne by vlastne mozno vadilo, aj keby kazdu nedelu chodila do kostola
nikto, každý je pochybovačný vo viere...
aj ateizmus je viera v niečo čo neexistuje....
ísť "cez mŕtvoly" za svojim cieľom je v rozpore z príkazaniami...
miluj blížneho svojho, ako seba samého...
už to tu odznelo, láska je na prvom mieste, láska je cesta ku "Svetlu" a to Svetlo je Boh...
a zo Svetla vznika život...
V tom prípade je tá odpoveď trochu paradoxná, to hej. Ale skrátka a dobre nemusím byť veriaci, aby som v ostatných (a aj všetkých manifestáciách živej prírody) d
dokázal vidieť boha. Inými slovami, som panteista, nie ateista alebo agnostik. Ale i tak som zahlasoval za neveriaceho.
ale pokiaľ by išlo o veriacu, ktorá to nepraktizuje, ale proste len si myslí, že existuje Boh (teda ja poznám len verziu toho kresťanského), tak prečo nie, ako povedal zajkousko, každý z času na čas premýšľa čo keby a nevadí mi, keď si s ňou zapolemizujeme
To píšem lebo poznám páry, ktoré to stále riešia, a akoby sa pohupovali medzi tým či sa rozídu, a tým či jeden z nich ustúpi... Lenže potom aj ich deti, to tak budú vnímať, a môže ich to negatívne ovplyvňovať. Ale samozrejme ľudia sú rôzni, teda i vzťahy sú rôzne. Nedá sa to škatuľkovať. Len si myslím, že treba vnímať, pochopiť čo pre človeka znamená veriť Bohu, aby sme dokázali tie veci (hoci okyptene) prežívať spolu s partnerom (myslím tým manželstvo, svätenie sviatočných dní,...)
neveríš že sa dvaja ludia možu milovať a tvoriť pár? alebo ako si to myslel?
Na prvom mieste je vzťah s Bohom lebo od toho postoja k dobru a zlu sa všetko začína... Nevnímam neveriacich ako zlých, akurát si nebudujú vzťah s Bohom, ktorý by im cez tento vzťah ešte viac pomáhal prekonávať zlo a konať dobro, pomáhal vnímať podstatu vecí, problémov, ponúkal aj iné pohľady na veci a ľudí... a samozrejme si tým (ak Boha odmietajú slobodne) sami zatvárajú cestu do večného života, ktorý je cieľom človeka. A ak niekoho milujem, nechcem, aby si to robil...
Tomu, že sa dvaja alebo aj viacerí ľudia môžu milovať a tvoriť páry, alebo aj trojice, alebo aj komunity, neverím, to viem. :°)
Skúsim to teda takto:
je bezpodmienečná láska. Sú osoby. Je pole, tvorené rôznorodými prekrývajúcimi sa úrovňami. Osoby obývajú pole a tvoria si hranice medzi sebou a poľom a tiež sebou a ostatnými osobami. A medzi týmito osobami sa zas tvoria rôzne putá. Sú sympatie a antipatie. Bližšie intímne stretnutia a potom tiež stretnutia, kedy zaregistrujem len, povedzme, kus tváre, ktorú práve nezakrýva tieň alebo šat, a už nikdy sa nestretneme.
My, ako "bunky" vedomia v poli multiverza, na seba narážame, zhovárame sa (t.j. prenášame informácie z jedného mozgu, ktorý je univerzom sám o sebe, do ďalšieho, tlačením a rozvibrovávaním vzduchu), odlučujeme sa, ľúbime sa, trpíme, a nazývame to "vzťahmi".
Je strom, ku ktorému chodím celé roky "spovedať sa" a potom ho náhle vytnú a zachváti ma hlboký smútok.
Je strom, ktorý patrí medzi najstaršie organizmy svojho druhu na zemi a ja ho za celý svoj život uvidím len na fotografii. Je pre mňa len zábleskom v diaľke.
Ľudská láska je bezpodmienečná, nekonečná láska, zafarbená emóciami, onými citmi, pocitmi, ktoré nám umožňujú zažívať tieto ľudské telá, z ktorých na seba navzájom hľadíme.
A tak všetko milujem, ako len najlepšie v tejto chvíli viem. A snažím sa aj chápať.
Aj osoby, lebo v nich tú čistotu rozpoznávam, aj pole, pretože umožňuje, aby sa v ňom toto všetko mohlo diať.
A viem, že aj tak sme všetci súčasťou a pochádzame z jedného zdroja.
lol
Páči sa mi na tvojich niektorých príspevkoch,
že nie je celkom zrejmé,
či to myslíš úplne vážne
alebo si robíš prdel.
Ale ak si to myslel vážne, tak máš za to jednu hviezdičku.
a k otazke - riesil som to casto a s mnohymi.. niektore reakcie tu hore mi pridu viac smiesne ako k veci, ked si niekto kladie podmienky.. pripadne si vyklada veriaceho v strasne sirokom zmysle.. ((otazkou pre mna je, ze ak verim v Boha.. a vysvetlujem si ho po svojom.. skutocne verim v Boha? alebo len vo vlastny "vymysel" resp chcem ho vnimat takeho aky sa mi hodi?)
a potom tie rozne podmienky "moze byt to i ono, ale..."
na druhej strane je faktom, ze veriaci spolu maju nejaky spolocny zaklad, na ktorom sa da stavat, ktory zdielaju a tych trecich ploch tam bude podstatne menej..
avsak zaroven.. da sa to zit i tak ak tento "zaklad" nie je..
je to o vzajomnej ucte, respekte.. ak sa do niekoho zalubim.. vzdy pridu nejake "nezhody" viac ci menej podstatne a vzdy ide o to ci sa daju prekonat.. alebo nie.. a kazdy mame nejake zazemie. dokonca i dvaja veriaci spolu nemusia vediet vychadzat, lebo pridu z ineho prostredia a svoju vieru budu prezivat inak..
takze ano, viem si to predstavit.. ale nie s kazdym.. napr. @paulieevans tu hore pise, ze ano iba v pripade, ze bude predmanzelsky sex.. viac ako fakt ci to je nie je ok v sulade s vierou to pre mna hovori o urcitom rebricku hodnot daneho cloveka.. a ten by mal byt +/- podobny