ja som napríklad niečo také videla keď sme boli na workshope v čechách a akurát sme si to mierili cestou na obed..
na ceste bol rozfláknutý chlap a akurát ho ako tak odpratávali
mala som čo robiť aby som ten obed udržala v sebe pretože som to mala furt pred očami
a aj ten pohlad do truhly je dost zvlastny. vidiet tam "ziveho" cloveka, ktory proste vyzera, ze iba spi... a pritom vediet, ze je fakt mrtvy, to je velmi divny pocit, a uz i tak tazko spracovatelny pre mna, hoci je to teda uz faza pohrebu, kedy je uz clovek viacmenej zmiereny s tym, ze to telo je uz proste len mrtve telo
no a vidiet niekde na ulici mrtvolu, to si celkom ani neviem predstavit
V podstate živých ranených ľudí... Ale čo mi známy hovoril,ktorý robí na železnici proste des Asi 5 ľudí už videl rozsekaných na kúsky. Akurať šiel vo vlaku ako civil a zrazili človeka. Sprievodca nemal žalúdok tak jeho poslal podať prvú pomoc. Ten človek nemal hlavu a končatiny ale prvá pomoc je v predpisoch. Najlepšie źe v pohode opisoval ako mu na oko šlapol ako išiel k nemu. :/ Nepríjemnè a nechcem zažiť
Dost casto .. sem-tam to clovek zbiera .. sacok do ruky a ides .. rucicka sem, ladvinka sa tiez este zmesti, hups, to ocko som nechcel pristupit .. toto neviem co je .. a tak dalej ..
Ked som bola piatacka tak jedna zena skocila z 11 a dopadla na chodnik pred ihriskom kde slm sa hrala. Doteraz pocujem zvuk ked sa jej lamali kosti a najma vazy. A doteraz mam pred ocami to ako jej viditelne vyhasol zivot v ociach.
A...pri vystúpení v domove dôchodcov z baletu sme trocha v pobludili či sme zámerne behali..už neviem..ale sme sa dostali do takej zle osvetlenej miestnosti kde pod schodami bola nejaká mrtva babka v rakve,ktora bola otvorena
Joj a este jedna suseda dobodala manžela (taka bláznivá ukrajinka ) a som sa hrala vonku som mala asi 5 a ju vynasala polícia a jeho prikryteho na nosidlách takou plachtou ..ale trčala mu ruka tak dole
Mama mi vtedy povedala ze ten ujo iba spi
jj ked som hodinu a pol cakala 26.12. na vinohradoch a prsalo strasne tak tam bol mrtvy ujo, zjavnebez domova, a fizli musei napr 3x vypocuvat bezdomovcov okolo, az potom prisli zachranari a pohrebaci, prekvapeny ze co tam robia obaja.
A ujo tam bol v takom stave uz od noci
videl ... keď zomrel môj pradedko tak sme sa s ním boli celá rodina rozlúčiť v ich dome, ležal v posteli lebo zomrel v spánku ... bolo to naozaj zvláštne a skôr som to nechcel absolvovať ale teraz som rád že som ho mal možnosť ešte posledný krát hentak vidieť ...
a keď som išiel raz s kamošom okolo jednej zákruty boli tam policajti a stála na ceste dodávka a okolo nej veľmi veľa ľudí ... zrazila ženu ktorá bola pred ňou zakrytá plachtou no časti a kusy jej tela ležali po ceste ešte takže to sme všetko videli keď sme išli okolo, bol to dosť nepríjemný zážitok, lebo sa to stalo asi pol hodinu pred tým ako sme tadial išli ...
inak som už tušim mŕtve telo nevidel mimo pohrebu nikde, ani po tom nejako netúžim
celý život až do môjho znovuzrodenia som mal rodičov za posledných, robil som im najhoršie čo som mohol, x razy plakali, modlili sa a prosili ma, aby som prestal s takým životom...
potom prišla moja kóma, prežitie "tunela" druhej strany, Boží zásah...
dodnes mám pocit, že otec zomrel na ťažkú a krátku chorobu len preto, aby som ja mohol žiť, bola to daň
asi dve dopravné nehody a potom klasicky v pitevni. a ja to vždy také zvláštne. keď pracujem s kostrovým materiálom alebo na nejakom hrobe, už si skoro ani neuvedomím že je to v podstate mŕtvy človek (už aj ten výraz "materiál" znie úplne hnusne a necitlivo), ale pri tých ešte len čiastočne vypreparovaných telách na pitevni ma zo začiatku občas pochytila taká divná smutnoneha, aha, toto bol ešte nedávno živý človek s originálnou osobnosťou, myšlienkami, skúsenosťami a chcela som ich aspoň pohladiť po ruke a povedať im, že už je určite všetko fajn, ale asi by to bolo megadivné
áno, jedna z najdôležitejších osôb v mojom živote zomrela pri mne, nepodarilo sa mi ju oživiť, ale necítila som nič, bola som v šoku a celý deň som presedela bez pohnutia a pozerala na stenu, až potom mi došlo všetko asi po týždni
Bývam vedľa starobinca. Raz, keď som bol krpec, ležal dole na trávičke ujo, tvárou nadol. Pýtam sa staršej sestry, že čo ten ujo robí. A ona že spí Ale ona tuším vedela pravdu.
Druhý raz som bol tutok, ale obraz si pravdu povediac slabo nepamätám, keďže to bol riadny šok. » bbonline.sk/havaria-linky-2...
ministroval som a pohrebov som si zazil az az
ale
pad z 12teho, ,kurevnik sa snazil prejst cez balkon k milej,
raz vedla mna zomrel clovek pred obchodnym domom
a raz roztaty clovek na na dve casti cez trup.
Nebolo to smutne skor ako pripomienka aby vsetci moji blizky si davali lepsi pozor a ze smrt je necakana kurva.
videla..celkom dosť..keďže skoro celá rodina pracovala v pohrebníctve...otec vozil mŕtvoly..občas som s ním chodila do BB dávať na spálenie...raz nechal pohrebák na dvore cez noc..aj s mŕtvolou (ale bola prikrytá).....
dokonca som videla dvoch ľudí umrieť (otec a starká)
Párkrát. Nie sú to zrovna zážitky, ktoré by som sa nejak snažil uchovať v pamäti.
Z tých však, na ktoré si spomínam, bola jedna staršia pani, ktorá údajne mala psychické problémy a už niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu - nakoniec jej to vyšlo, ale to si pre istotu pred skokom z okna podrezala žily.
Druhú som videl z pomaly idúceho autobusu - mladá slečna sa ako chodec stala obeťou autonehody. To nebol pekný pohľad, hlavu mala takmer úplne oddelenú od tela.
Uf..zle sa mi robí, keď na také veci spomínam. Končím.
ako malá som videla autonehodu a mŕtvu ženu na zemi, dosť ďaleko od svojho auta bola... a dosť blízko pri mojom okne na aute...
potom na pohrebe
a dosť veľa krát som videla chorých ľudí zomierať a bola som pri nich aj po smrti
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
72 komentov
prečo sa to vôbec pýtam? neviem.
a videla som na pohrebe a bolo to STRASNE, nikdy nechcem byt hentak vystavena v tom dome smutku
ale stacilo mi raz cestou zo skoly vidiet, ako niekomu davaju prvu pomoc
na ceste bol rozfláknutý chlap a akurát ho ako tak odpratávali
mala som čo robiť aby som ten obed udržala v sebe pretože som to mala furt pred očami
myslim ale ze na ulici alebo tak som nevidela
vo voľnej prírode som tuším nevidela.
(ale nie, ja som to nevidela, bo som práve vtedy vybehla z klimatizovaného kupéčka zohriať sa na chodbu )
Už z toho som mal blbý pocit.
svojim spôsobom fascinujúce
a aj ten pohlad do truhly je dost zvlastny. vidiet tam "ziveho" cloveka, ktory proste vyzera, ze iba spi... a pritom vediet, ze je fakt mrtvy, to je velmi divny pocit, a uz i tak tazko spracovatelny pre mna, hoci je to teda uz faza pohrebu, kedy je uz clovek viacmenej zmiereny s tym, ze to telo je uz proste len mrtve telo
no a vidiet niekde na ulici mrtvolu, to si celkom ani neviem predstavit
cudne, na to, kolko kriminalok pozeravam
A občas som nejakému známemu ešte za živa vyvesil v meste parté.
Nikdy v zivote to nechcem vidiet.
A...pri vystúpení v domove dôchodcov z baletu sme trocha v pobludili či sme zámerne behali..už neviem..ale sme sa dostali do takej zle osvetlenej miestnosti kde pod schodami bola nejaká mrtva babka v rakve,ktora bola otvorena
Mama mi vtedy povedala ze ten ujo iba spi
Bolo to dosť divné.
A ujo tam bol v takom stave uz od noci
heeej uz uvidim toho cierneo konika z rokfortu
a keď som išiel raz s kamošom okolo jednej zákruty boli tam policajti a stála na ceste dodávka a okolo nej veľmi veľa ľudí ... zrazila ženu ktorá bola pred ňou zakrytá plachtou no časti a kusy jej tela ležali po ceste ešte takže to sme všetko videli keď sme išli okolo, bol to dosť nepríjemný zážitok, lebo sa to stalo asi pol hodinu pred tým ako sme tadial išli ...
inak som už tušim mŕtve telo nevidel mimo pohrebu nikde, ani po tom nejako netúžim
otec, ktorý zomrel preto aby som ja mohol žiť
preco?
celý život až do môjho znovuzrodenia som mal rodičov za posledných, robil som im najhoršie čo som mohol, x razy plakali, modlili sa a prosili ma, aby som prestal s takým životom...
potom prišla moja kóma, prežitie "tunela" druhej strany, Boží zásah...
dodnes mám pocit, že otec zomrel na ťažkú a krátku chorobu len preto, aby som ja mohol žiť, bola to daň
@tangerina cooooo?
Druhý raz som bol tutok, ale obraz si pravdu povediac slabo nepamätám, keďže to bol riadny šok.
» bbonline.sk/havaria-linky-2...
ale
pad z 12teho, ,kurevnik sa snazil prejst cez balkon k milej,
raz vedla mna zomrel clovek pred obchodnym domom
a raz roztaty clovek na na dve casti cez trup.
Nebolo to smutne skor ako pripomienka aby vsetci moji blizky si davali lepsi pozor a ze smrt je necakana kurva.
dokonca som videla dvoch ľudí umrieť (otec a starká)
Z tých však, na ktoré si spomínam, bola jedna staršia pani, ktorá údajne mala psychické problémy a už niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu - nakoniec jej to vyšlo, ale to si pre istotu pred skokom z okna podrezala žily.
Druhú som videl z pomaly idúceho autobusu - mladá slečna sa ako chodec stala obeťou autonehody. To nebol pekný pohľad, hlavu mala takmer úplne oddelenú od tela.
Uf..zle sa mi robí, keď na také veci spomínam. Končím.
potom na pohrebe
a dosť veľa krát som videla chorých ľudí zomierať a bola som pri nich aj po smrti