Mňa len dorazilo,že niekto môže byť taký,proste vpraxi si to neviem predstaviť,ja ako 19.r prídem domov,na vysvedčku päťky,a otec by ma zmlátil. Však by som ho prebodol všetkým ostrým čo by som mal po ruke.
Keď má niekto takeho rodiča potom to decko musí podla mňa dosť poznačiť,a môže byť utiahnutý a bojazlivý a tak.
Vďačím za to akú mám mamu,ona sa o mňa v tomto smere VOBEC nestará,škola bola odmalička bola len moja vec,a NIKDY som za to nemal vynadané,a mama ma asi vôbec nebila. Prakticky som mal vždy dovolené všetko,a nie som vôbec rozmaznaný,alebo že by som musel vždy všetko mať,proste vždy som bol rozumný a mama vedela že sa na mňa môže spolahnuť,a myslím že som taký preto lebo od malička mala taký prístup ku mne.
takých kokotov čo bijú svoje deti by som na mieste strielal, nech by to bolo za hocičo... fakt neviem ako by som to riešil ja/ako budem, ale vždy sa to dá vyriešiť normálnejšie ako takýmto svinstvom...
ja prudko verím tomu, že moja dieťa 5ky nosiť nebude.
a ak bude, tak jednoducho sa ho spýtam, prečo sa nesnaží aspoň tak, aby mal 4ky a neprepadal. a prečo ho to nebaví a čo ho vlastne baví a čomu sa chce venovať...
Mno zmlatit by som ho nezmlatil, ale rozhodne by som to nepresiel tym, ze "je to tvoja kapusta... pre mna za mna tam ani nechod a rob si co chces - TY sa v buducnosti o seba budes musiet postarat"
Pokial sa budem k svojim deťom správať ako naši ku mne, tak myslím, že budú spokojné.. a teraz to nemyslím ironicky ale smrtelne vážne.. na mňa naši nikdy nehučali za známky (za čisté jednotky od 3. triedy by hučal málokto) ale keď sa aj malej sestre (10 rokov pozn. redakcia) pritrafí nejaká horšia známka, tak ju trochu vyhrešia tak aby ju to mrzelo, a zebrie to
fuha... zaujimava tema... tak po prve - ci si myslim, ze je jeho reakcia normalna? nie, nemyslim. keby prislo domov s päťkou také 10 ročné dieťa, asi by som mu niečo na chvílu zatrhol, nech sa viac učí a opraví si to(pripadne by som ho skusil nejak motivovat). keby päťku donieslo domov dieta vo veku 17 rokov zivota a viac, skusim mu prehovorit do duse, zistit, ci je mu/jej to luto a ci je v jeho/jej zaujme si danú päťku opravit, teda vobec ci sa o skolu zaujima pasivne alebo aktivne. ci by som dietatu rozkazoval? urcite nie. samozrejme, ze by som ho nepustal von po nociach vo veku povedzme 12 rokov, no urcite by som ho nekomandoval a nesnazil sa mu (teda alebo jej) planovat zivot.
No, mne osobne rodičia za známky NIKDY nenadávali, resp. sa vlastne do nich ani nestarali. Cez rok sa ma proste nikdy nepýtajú ani im nehovorím, príde vysvedčenie, pozrú si ho a to je všetko. Mama vždy hovorila, že to je moja vec a ja by som si mala uvedomiť, nakoľko sú tie známky pre mňa dôležité - proste sa učím pre seba. A to som si aj uvedomila, síce som sa nikdy neučila zrovna najlepšie, skôr tak priemerne a párkrát sa aj nejaká tá štvorka pošťastila, ale proste to nechali na mne. A tak to má podľa mňa byť, lebo keď vidím, ako niektoré moje spolužiačky chytajú hysterické záchvaty keď majú rodičom oznámiť nejakú zlú známku.. Je to zlé. Čiže keď budem mať deti, budem sa snažiť pristupovať k nim rovnako, ako moji rodičia ku mne.
Každopádne ak by to nefungovalo, pokúsila by som sa mu to naozaj poriadne vysvetliť, do ničoho ho nenútiť, len mu proste dohovoriť. Ak by ani to nepomohlo - čo už. Buď je to debil, alebo si to uvedomí neskôr - a keď aj bude neskoro, je to proste jeho život a sám si ho dojebal.
Takisto aj s tou slobodou a kontrolovaním by som chcela nakladať ako moji rodičia pri mne - proste ma nikdy neobmedzovali, nechávali to na mne a jednoducho verili, že som rozumná (aj keď nie vždy som samozrejme bola .. a ja som sa im odvďačila tým, že som nikdy napr,. neprišla neskoro, nedala vedieť, kde som (keď to bolo potrebné) a podobne.. No a tak to má podľa mňa byť.
aj ked som maval stvorky prve dva rocniky na bilingvalnom, tak som okrem samych vycitiek nemal s rodicmi ine problemy (teda s mamou, len ona sa stara a nevie reagovat na negativne veci s nadhladom) ohladom skoly.. oni vedia, ze mam vlastny rozum...
@10 presne !!!! záhlasim že idem preč,trebars na vikend(mal som asi 16-17)poviem kam idem kedy sa vratim načo idem,a proste idem.
môj 16.r bratranec je vlastne ešte decko,vďaka svojmu otcovi. nič nemá dovolené,nejaké chaty,čotijebe,chatu mu nedovoli ani v 30ke proste takmer nikam ho nepušťa,a furt ho nuti učiť sa,chudak chalan sa nabifli len aby nemal zlu znamku aby nemal doma vypičovane. podla mňa to v poriadku nie je,aby sa deti báli isť domov so zlymi znamkami.
muselo by nieco nieco. Alebo by naplno robilo to, co ho bavi a malo by to nejaky zmysel (facebook nie), vtedy by mi nevadili horsie znamky (aj ked asi aj tak nebude mat) a keby nemalo co lepsie na praci, ucil by som sa s nim s tymi vecaim som nikdy nemal problem...
a navyse.. preboha.. ja som mal znamky v pici odjakziva okrem prvych troch rocnikov na zakladnej skole..tam som s ostatnymi spoluziakmi superil, kto bude mat najviac jednotiek =D
moje decko nebude mať 5ky... lebo známky na prvom stupni = vizitka starostlivosti rodičov...a ja sa mojmu dieťaťu budem venovať = nemá mať prečo 5ky...
ale najskor by som im asi dal slobodu.. no za 5ky by urcite odomna nevideli ani korunu, takze koniec koncov by som ich asi financne motivoval aby sa lepsie ucili..
Ja tu z toho mam pocit, ze vacsina ludi berie fyzicky trest ako prvu moznost. Ale MALOKTO je taky blbec aby si to s dietatom neskusal vydiskutovat a rovno mu jednu vpalil.
Fyzicke tresty vacsinou nastupuju az po tom, co vsetky ostatne metody zlyhali (ja len pre ludi co to vidia prilis "romanticky" ako prehovoria dietatu do duse, to to okamzite pochopi a vstupi si do svedomia...)
Takto sa to ťažko hovorí keď nemám to dieťa ešte pred sebou a neviem ako si ho vychovám..Podľa toho či mu budem môcť dôverovať ale dôvera u rodičov k dieťaťu nikdy nieje 100%-ná!
Určite ho nebudem mlátiť, možno sa mu ale ujde krutej ignorácie z mojej strany (oper si, navar si, nebavím sa s tebou, nezaujímaš ma), ak to bude nosiť pravidelne a z predmetov, ktoré sa dajú podľa mňa naučiť (dejepis, geografia). Základnú školu beriem ako samozrejmosť, že bude mať dobré známky (občasné šlehy nerátam), na strednej budem na to mať zrejme mäkkšie srdce.
Ale fakt sa to nedá posúdiť, keď ešte človek deti nemá.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
30 komentov
Keď má niekto takeho rodiča potom to decko musí podla mňa dosť poznačiť,a môže byť utiahnutý a bojazlivý a tak.
Vďačím za to akú mám mamu,ona sa o mňa v tomto smere VOBEC nestará,škola bola odmalička bola len moja vec,a NIKDY som za to nemal vynadané,a mama ma asi vôbec nebila. Prakticky som mal vždy dovolené všetko,a nie som vôbec rozmaznaný,alebo že by som musel vždy všetko mať,proste vždy som bol rozumný a mama vedela že sa na mňa môže spolahnuť,a myslím že som taký preto lebo od malička mala taký prístup ku mne.
a ak bude, tak jednoducho sa ho spýtam, prečo sa nesnaží aspoň tak, aby mal 4ky a neprepadal. a prečo ho to nebaví a čo ho vlastne baví a čomu sa chce venovať...
ale biť za 5ky? to isto nie.
na ostatné otázky neviem odpovedať.
som za uzákonenie výchovných faciek!
v16-17 si už musí uvedomiť sám že s 5 sa daleko nedostane
-slobodu by som mu vedel dat no dokial by nemal 18 musel by mi povedať že kam ide
-po 18 by som mu už moc neroskazoval
-nie nekontroloval by som ho stale určite by mu to bolo neprijemne keby mu kadu hodinu zvonil mobil či je v poriadku
-vynadané by mal len za vážne veci sa blbosti nie
Každopádne ak by to nefungovalo, pokúsila by som sa mu to naozaj poriadne vysvetliť, do ničoho ho nenútiť, len mu proste dohovoriť. Ak by ani to nepomohlo - čo už. Buď je to debil, alebo si to uvedomí neskôr - a keď aj bude neskoro, je to proste jeho život a sám si ho dojebal.
Takisto aj s tou slobodou a kontrolovaním by som chcela nakladať ako moji rodičia pri mne - proste ma nikdy neobmedzovali, nechávali to na mne a jednoducho verili, že som rozumná (aj keď nie vždy som samozrejme bola .. a ja som sa im odvďačila tým, že som nikdy napr,. neprišla neskoro, nedala vedieť, kde som (keď to bolo potrebné) a podobne.. No a tak to má podľa mňa byť.
a on to na mňa smeroval,že keby je moj otec a ja mu donesiem domov 5 na vysvečku že by ma zbil...mám 19rokov
môj 16.r bratranec je vlastne ešte decko,vďaka svojmu otcovi. nič nemá dovolené,nejaké chaty,čotijebe,chatu mu nedovoli ani v 30ke proste takmer nikam ho nepušťa,a furt ho nuti učiť sa,chudak chalan sa nabifli len aby nemal zlu znamku aby nemal doma vypičovane. podla mňa to v poriadku nie je,aby sa deti báli isť domov so zlymi znamkami.
O moju skolu sa rodicia nestrachujú na strednej neboli ani na jednom rodicku Ale zas 5 ozaj domou nenosím
A niekedy su fakt *******
ale najskor by som im asi dal slobodu.. no za 5ky by urcite odomna nevideli ani korunu, takze koniec koncov by som ich asi financne motivoval aby sa lepsie ucili..
A ako by som to riešil sa ukáže časom ale podľa mňa to závisí od okolnosti.
Fyzicke tresty vacsinou nastupuju az po tom, co vsetky ostatne metody zlyhali (ja len pre ludi co to vidia prilis "romanticky" ako prehovoria dietatu do duse, to to okamzite pochopi a vstupi si do svedomia...)
Zákaz telky, zákaz pc...
Ale vlastne som rada, lebo sa potom viac učím.
Nebola by som rada, ak by mi mamina povedala že jej je to jedno. Ona mi to vlastne ani nemusí hovoriť, lebo vo mne je niečo, že ju nechcem sklamať.
A keby mne dieťa donieslo 5ky... Neviem.
Ak dieťa niekto od malička učí učiť sa...Tak si myslím že problémy sú v niečom inom.
Ale ja by som bola hnusná mama keby mi dieťa donieslo 5ku na vysvedčení.
Ale fakt sa to nedá posúdiť, keď ešte človek deti nemá.
Ale biť ho určite nebudem.
necakam ze mi budu deti oznamovat od isteho veku ake dostali znamky kedze ani ja sa nechvalim s tym ze som v ten den dostala dve gule a stvorec
pokial je dobre vysvedcenie tak nech tam ma aj take znamky ako ja mne je to jedno