Zaujíma ma jedna vec. Častokrát môžeme vidieť šťastné zamilované páry, no o pár dní/týždňov ich už stretávame separátne nadávajúc na toho druhého. A pritom si vôbec neberú servítku pred ústa a vedia rozprávať o bývalých tie najhoršie veci. Nechápem to jed
@firestorm nemyslela som, že tie vzťahy tak krátko trvajú. práveže trvajú dlho, ale keď sa rozpadnú, tak potom za pár dní, to už vyzerá tak, ako som to opísala v @0
tiez mi to pride ako nezmysel nedokazala by som nadavat na niekoho koho som mala tak rada.. ja mam napriklad taky vstah s byvalim ze sa stretavame raz za cas, piseme si ako kamarati ..tak neviem pochopit hentake pripady
milovala som ho strasne velmi. ked si spominam, aka som bola slepa a stastna..
ale ublizil mi. velmi vela krat. a ked sa dostanem cez zbytky toho citu, tak vidim, ako sa ku mne realne spraval a ak o nom hovorim nieco hnusne, tak aj tak je to len pravda.
Hm. Ja nenadavam na mojho..sme dobri kamarati, stale sme v kontakte...ale uz s nim v istom zmysle proste nechcem mat nic spolocne a chcem si ho pamatat takeho, aky bol kedysi...a potom, viem, ze sa s nim neda seriozne rozpravat a treba vsetko brat s nadhladom...ale podla mna nadavaju ludia, ak su velmi zraneni, ublizeni...da sa to, aj ked je to osoba, ktoru clovek miloval/miluje
Súhlasím s @2. Mala som vzťahy, ktoré končili presne tak, ako si opísala, ale napríklad ten posledný, kedy som bola skutočne zaľúbená, je celkom iný aj v tomto. Nenadávam na dotyčného, práve naopak, stále sa ho zastávam. Hoci už sa to nedá nazvať láskou, ale vždy mi na ňom istým spôsobom záležať bude, a preto si ho nedovolím verejne osočovať. Na dĺžke vzťahu nezáleží, tá nič nezaručuje.
A ešte mi napadlo, že to môže byť tým, že ľudia nevedia odpúšťať. Rozídu sa v zlom - pohádajú sa a koniec. Potom je jasné, že na seba nemajú dobrého slova. Ale v podstate sa zas vraciame k tomu, že naozaj neľúbia, lebo inak by si k sebe cestu našli, a aj keby zistili, že ten problém ich zasiahol natoľko, že už spolu nechcú byť, rozišli by sa koniec koncov v dobrom.
ak by som sa nedaj boze rozisiel s frajerkou, tak by som s nou ostal aj dalej kamarat. prezili sme zatial spolu skoro 5 rokov tak sa teraz nebudem zrazu spravat ako kreten alebo ju nemat rad
občas keď nad tým premýšľam, tak si akurát poviem že nechápem ako som mohol byť taký slepý a byť s takou .... osobou, ale to je tak všetko. inak na nich nenadávam
A keď čítam @5 , to môže byť tiež dôvod, ale myslím si, že odpúšťať síce treba, ale človek si musí vedieť povedať "dosť", a ak si to povie neskoro, dopadne to takto. Otázne ale je, či sa v tomto prípade hnevá dotyčný na správneho človeka. Nadávať na niekoho zato, že som si neskoro pripustila, že je, aký je a nevyhovuje mi to, podľa mňa nie je správne.
(nič v zlom)
@5 presne toto..
proste ked ti raz niekto spravi take veci, ake spravi, tak si toho dotycneho mohla akokolvek milovat ale nic viac ako nadavat sa na neho neda
mne skor pride vtipnosmutne, ako niekto, s kym clovek bol 3 roky, si nespomenie na tvoje narodky, na nic, a pritom ty si spomenies, ma ta nahaku uz uplne aj ked tvrdil, ze ved kamarati z nas ostavaju.. tak maj dobry vztah k takymto kktom.. a niekto s kym clovek bol/nebol (hard to say) pol roka, nema problem napisat ti na vianoce, na narodky a proste len tak ze ako ide zivot, tak toto ma fascinuje .. nie vzdy sa jedna len o dlzku vztahu ked sme pritom..
ale teraz je mi najsuperQo ako mi moze byt, takze celu svoju vztahovu minulost mam kompletne u riti
@16 urcite nebudem nadavat na seba za to, ze som niekoho mala rada a dala som mu vela sanci na to, aby mi dokazal, ze mi prestane ublizovat a ze ma ma rad
zase urcite ma nejako fyzicky netyral ani nic, len sa s nim nedalo vychadzat a nechcem zniet hlupo, ale na to, aby sme spolu vydrzali, by sa musel zmenit. vzdy tvrdil, ze sa posnazi. ano, dala som mu milion sanci, bola som tupa, ale nehnevam sa na seba za to, ze som chcela udrzat vztah.
ja som bola s byvalym 4 roky a teraz na neho nemam jedno dobre slovo lebo je to kkt.. zachoval sa ako kkt a stale ostane kkt.. lubila smo istu dobu ale to vyprchalo po istom case a potom sme spolu boli len zo zotrvacnosti..
mam jedného bývalého a nehovorím o ňom nič zlé. chvíľu po rozchode sme boli kamaráti, ale potom sme sa dlho nevideli a už sa ani nerozprávame, nestretávame..
ale tak myslím si, že väčšinou keď ľudia nadávajú na niekoho koho ľúbili, tak to ani nemyslia až tak ako to v tej chvíľi povedia, možno ak im ten dotyčný fakt spravil niečo veľmi zlé tak sa im ani nečudujem
@18 Netvrdím, že sa máš teraz hnevať na seba, ale hnevať sa naňho zato, že sa nezmenil, nie je správne. Bol taký celý čas a zrejme taký bude ešte dlho. Keby si sa s ním rozišla po druhom/treťom raze dajme tomu (záleží na závažnosti), nikdy by ťa tým neranil až tak. Ranilo ťa najviac práve to, že sa to dialo znova a znova a ty si mi znova a znova verila. Takže v podstate to je hlavne tvoja naivita (nie v zlom, naivita je v láske prirodzená), čo ti spôsobilo bolesť a to teraz obraciaš voči nemu. Akonáhle vzťah drží na tom, že jeden od druhého čaká, že sa v nejakej zásadnej veci, ktorou mu navyše ubližuje, zmení, tak to nemá význam (hlavne, keď sa to nestane raz ani dva krát). Nikto si to nechce pripustiť, ale je to tak. A chyba je potom na oboch stranách a súčasne na žiadnej. Obe sa správajú tak, ako im je to prirodzené.
Skôr ako to, čo ti robil, by si mu mohla vyčítať, že ťa neľúbil, keď sa kvôli tebe nechcel zmeniť. Ale možno aj chcel, len tá daná vec v ňom bola natoľko zakorenená, že to proste nedokázal. A možno je pravda úplne niekde inde. Každopádne si myslím, že naozaj zamilovaní ľudia hľadajú nakoniec chybu vždy v sebe. Aj keby boli na začiatku ublížení a v hneve na druhého nadávali, s odstupom času, keď vypršia emócie, by mali byť schopní sa na veci pozrieť objektívne a miesto hnevu si z toho niečo vziať. Ale to už je iná téma.
Prepáč, neviem, čo také ti spravil tvoj priateľ, takže to neber, že ťa súdim. Vždy sú aj výnimky, samozrejme, ale pre mňa je veľmi málo takých vecí, kvôli ktorým by som napríklad toho môjho bývalého dokázala absolútne odsúdiť a nadávať naňho vždy, keď si spomeniem.
@yui "by si mu mohla vyčítať, že ťa neľúbil, keď sa kvôli tebe nechcel zmeniť."
Dafuq??? Ja teda neverim na lasky a podobne nezmysly, ale vzdy som si myslel, ze to s potrebou menit toho druheho nema absolutne nic spolocne. Pride mi to neskutocne sebecke...
@Tommyhot Veď to som aj napísala. "Akonáhle vzťah drží na tom, že jeden od druhého čaká, že sa v nejakej zásadnej veci, ktorou mu navyše ubližuje, zmení, tak to nemá význam."
Zas si ale myslím, že keď niekoho človek ľúbi, chce s ním naozaj byť a vie, že nejaká jeho vlastnosť tomu bráni, tak sa to snaží zmeniť. Resp. chce. Nemusí sa mu to podariť. O tom som tiež písala. Ale rozhodne súhlasím s tým, že vyžadovať vyslovene od druhého aby sa zmenil, je nezmysel.
@hoperpohroma
"no nic, este tu ja budem za tu blbu, ze som si to nenechala"
jop, ale nebudeš v tom sama. tým si minimálne raz za život prejde každý, tým krutým hnusným bolestivým uvedomením že ľudia nemajú hranice, že mu spravia čokoľvek čo im on sám dovolí aby spravili, a nebudú mať blbý pocit, ani trochu, lebo veď "mi dovolil"/nesťažoval sa.
je tu strasne vela pirspevkov, a nechce sa mi ich citat.. ale ja si myslim.. ze ked sa niekto bavi s byvalim, tak mozno stale k nieco k nemu citi, lebo bud jeden, alebo druhy spravil nieco zle, na com ten vztah stroskotal.. a tomu druhemu to je luto..
ale napriklad, ked ma niekto vo vztahu podvedie, co neznasam, je to to najhorsie ( a bohuzial v tejto dobe to najcastejsie) tak mam chut na toho cloveka nadavat, lebo som mu proste dal vsetko, a hlavne doveru, a on ma zranil..
ked sa clovek citi raneny mysli si ze mu nadavanie na toho druheho ulavi.. rozumny clovek sa ale hnevat dlho nebude.. skor bude premyslat co bolo zle z jeho strany a ak byvalu/byvaleho vo vztahu skutocne lubil tak by mu nemalo robit taky problem odpustit a nevracat sa stale k minulosti.. aj ked to niekedy trva dlhsie..
na vztah su vzdy dvaja a kazdy robi chyby.. a nenavist po rozchodee vnimam len ako ponizenie vlastnej pychy a chyt
Ak niekto niekoho spozna a hned sa donho zalubi tak proste nevnima tie negativne veci, vidi ho stale v tom lepsom svetle a tie zle veci na nom si nepripusta, ignoruje ich. Po case ked ich zacne vnimat a je ich prilis vela tak sa rozidu a potom uz je normalne ze tomu cloveku zacnu tie zle veci na tom druhom dochadzat a pre zmenu zabuda na tie dobre.. Takze je v podstate normalne ak ho potom vnima negativne. Samozrejme nie je vpoho ak nanho nadava pred druhymi a tak, ale ja si tiez napr nemozem ani spomenut na svojho byvaleho frajera lebo je mi z neho zle a nerozumiem ako som mohla byt s takym hroznym clovekom. Ale proste bolo to preto ze som si ti zle veci na nom vtedy neuvedomovala.
Tomu vsetkemu sa da podla mna lahko predist ak su ti dvaja najprv kamosi a nemaju dovod zie zle veci nevnimat a neuvedomovat si ich, ale zalubia sa do toho cloveka aj s tymi jeho chybami a vecami ktore im vadia, lebo o nich proste uz vedia.
Ja s väčšinou bývalých vychádzam dobre. Je pravda, že aj ja som si občas zanadávala, no bolo to asi zrejme čerstvo po rozchode a niečím ma nahnevali, vtedy som v nich videla len to najhoršie. Ale postupom času som to všetko pochopila, vzala s pokorou a predsa len, ak som toho človeka niekedy mala nejako rada, tak na neho teraz nebudem nadávať a ohovárať ho...Ale to tiež niekedy nechápem, ako po skončení niektorých vzťahov na seba bývalí partneri navzájom nadávajú. Ale myslím si, že potom neskôr si uvedomia, že to nebolo správne (aspoň niektorí)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
43 komentov
Len pobláznením a opantaním zmyslov...
ale ublizil mi. velmi vela krat. a ked sa dostanem cez zbytky toho citu, tak vidim, ako sa ku mne realne spraval a ak o nom hovorim nieco hnusne, tak aj tak je to len pravda.
ale nedivím sa ludom, ked robia takéto veci..každý má svoj život, svoje dôvody a netreba súdiť ľudí v situáciach v ktorých sme sami nikdy neboli
A ešte mi napadlo, že to môže byť tým, že ľudia nevedia odpúšťať. Rozídu sa v zlom - pohádajú sa a koniec. Potom je jasné, že na seba nemajú dobrého slova. Ale v podstate sa zas vraciame k tomu, že naozaj neľúbia, lebo inak by si k sebe cestu našli, a aj keby zistili, že ten problém ich zasiahol natoľko, že už spolu nechcú byť, rozišli by sa koniec koncov v dobrom.
Poznám xy ľudí, ktorý aj keď im ten druhý ublížil a milovali, tak mu nedokázali priať niečo zlé, ostali kamoši.
(nič v zlom)
proste ked ti raz niekto spravi take veci, ake spravi, tak si toho dotycneho mohla akokolvek milovat ale nic viac ako nadavat sa na neho neda
mne skor pride vtipnosmutne, ako niekto, s kym clovek bol 3 roky, si nespomenie na tvoje narodky, na nic, a pritom ty si spomenies, ma ta nahaku uz uplne aj ked tvrdil, ze ved kamarati z nas ostavaju.. tak maj dobry vztah k takymto kktom.. a niekto s kym clovek bol/nebol (hard to say) pol roka, nema problem napisat ti na vianoce, na narodky a proste len tak ze ako ide zivot, tak toto ma fascinuje .. nie vzdy sa jedna len o dlzku vztahu ked sme pritom..
ale teraz je mi najsuperQo ako mi moze byt, takze celu svoju vztahovu minulost mam kompletne u riti
zase urcite ma nejako fyzicky netyral ani nic, len sa s nim nedalo vychadzat a nechcem zniet hlupo, ale na to, aby sme spolu vydrzali, by sa musel zmenit. vzdy tvrdil, ze sa posnazi. ano, dala som mu milion sanci, bola som tupa, ale nehnevam sa na seba za to, ze som chcela udrzat vztah.
asi ťa ešte niekto tak neranil teda
ale tak myslím si, že väčšinou keď ľudia nadávajú na niekoho koho ľúbili, tak to ani nemyslia až tak ako to v tej chvíľi povedia, možno ak im ten dotyčný fakt spravil niečo veľmi zlé tak sa im ani nečudujem
Skôr ako to, čo ti robil, by si mu mohla vyčítať, že ťa neľúbil, keď sa kvôli tebe nechcel zmeniť. Ale možno aj chcel, len tá daná vec v ňom bola natoľko zakorenená, že to proste nedokázal. A možno je pravda úplne niekde inde. Každopádne si myslím, že naozaj zamilovaní ľudia hľadajú nakoniec chybu vždy v sebe. Aj keby boli na začiatku ublížení a v hneve na druhého nadávali, s odstupom času, keď vypršia emócie, by mali byť schopní sa na veci pozrieť objektívne a miesto hnevu si z toho niečo vziať. Ale to už je iná téma.
Prepáč, neviem, čo také ti spravil tvoj priateľ, takže to neber, že ťa súdim. Vždy sú aj výnimky, samozrejme, ale pre mňa je veľmi málo takých vecí, kvôli ktorým by som napríklad toho môjho bývalého dokázala absolútne odsúdiť a nadávať naňho vždy, keď si spomeniem.
Dafuq??? Ja teda neverim na lasky a podobne nezmysly, ale vzdy som si myslel, ze to s potrebou menit toho druheho nema absolutne nic spolocne. Pride mi to neskutocne sebecke...
no nic, este tu ja budem za tu blbu, ze som si to nenechala
Zas si ale myslím, že keď niekoho človek ľúbi, chce s ním naozaj byť a vie, že nejaká jeho vlastnosť tomu bráni, tak sa to snaží zmeniť. Resp. chce. Nemusí sa mu to podariť. O tom som tiež písala. Ale rozhodne súhlasím s tým, že vyžadovať vyslovene od druhého aby sa zmenil, je nezmysel.
"no nic, este tu ja budem za tu blbu, ze som si to nenechala"
jop, ale nebudeš v tom sama. tým si minimálne raz za život prejde každý, tým krutým hnusným bolestivým uvedomením že ľudia nemajú hranice, že mu spravia čokoľvek čo im on sám dovolí aby spravili, a nebudú mať blbý pocit, ani trochu, lebo veď "mi dovolil"/nesťažoval sa.
No v kontakte nie sme a ani by som nechcela byť
ale napriklad, ked ma niekto vo vztahu podvedie, co neznasam, je to to najhorsie ( a bohuzial v tejto dobe to najcastejsie) tak mam chut na toho cloveka nadavat, lebo som mu proste dal vsetko, a hlavne doveru, a on ma zranil..
na vztah su vzdy dvaja a kazdy robi chyby.. a nenavist po rozchodee vnimam len ako ponizenie vlastnej pychy a chyt
Tomu vsetkemu sa da podla mna lahko predist ak su ti dvaja najprv kamosi a nemaju dovod zie zle veci nevnimat a neuvedomovat si ich, ale zalubia sa do toho cloveka aj s tymi jeho chybami a vecami ktore im vadia, lebo o nich proste uz vedia.