je podľa vás normálne, ako z ľudského hľadiska, ak má od narodenia postihnutý človek deti (nemyslím teraz ľahké postihnutia, ale skôr nejaké väčšie pokrivenie, chorobu, alebo chýbajúcu končatinu, prípadne psychické choroby) ? Teda ide o to, že poškodené g
fúúú ťažká otazka, ale suhlasim s @2 ....keby som mala nejake postihnute, radšej by som si dieťa adoptovala, pretože by som nechcela, aby trpel aj moj potomok...
no ja vážne neviem na toto odpovedať..ale je pravda že veľa detí čaká na adopciu a radšej si adoptovať zdravé dieťa, ako priviesť na svet také, ktoré by zo sebou nechcelo žiť
Pokiaľ budú rodičia schopní zabezpečiť svojim deťom dostatočné živobytie prispôsobené ich postihnutiu, tak áno. Pokiaľ je šanca, že sa budú aj deti o seba vedieť postarať.
A dodám, že ani rómovia by sa nemali toľko kotiť, pokiaľ sa nevedia o svoje mláďatá postarať, ale to je vec zle nastaveného štátneho systému, nakoľko im ide hlavne o prídavky, alebo ide o vážne psychické poruchy, ak ani nevedia načo je kondóm.
Väčšina postihnutí nie je dedičných, takže postihnutí ľudia môžu mať pokojne zdravé deti. Okrem toho môžu byť aj dvaja zdraví ľudia, ktorí nosia gén nejakej choroby a majú deti (čo je podľa mňa častejšie, ako keď majú postihnutí ľudia deti). Takže by sme sa všetci mali nechať otestovať na všetky možné "zlé gény", ktoré nosíme a podľa toho si vyberať partnera, aby sme mohli mať vlastné deti... Jedna z prvých otázok na rande by teda bola: "Nenosíš gén slepoty? Lebo ja áno!".
Nemyslím si, že postihnutí ľudia by nemali mať deti. Oni s tým žijú a vedia najlepšie posúdiť, do akej miery sa s tým žiť dá, či môžu viesť aspoň ako-tak plnohodnotný život. Neverím, že by niekto chcel, aby jeho dieťa trpelo za predpokladu, že tým trpel on sám.
Osobne poznám veľa postihnutých párov so zdravými deťmi a poznám aj také páry, ktoré sú zdravé a majú 2-3 deti mentálne ťažko choré.
Ak sa sami rozhodnú, že budú mať dieťa, nech ho majú. Nemyslím si, že by sa poškodený gén potom nejako strašne rozšíril. Postihnutí ľudia si ťažko hľadajú partnerov, a ak aj nejakých majú (obvykle tiež postihnutých), väčšinou si uvedomujú, že nie sú schopní vychovať viac ako jedno dieťa (možno nezvládajú ani jedno), takže podľa tohto by sa mal ich počet zmenšovať (keby ho teda nezvyšovali zdraví ľudia s postihnutými deťmi).
Postihnutí ľudia nie sú hlúpi a vedia si oveľa viac zvážiť, či dieťa mať budú. My, zdraví, si nevieme ani predstaviť ich život, oni ho prežívajú, a preto aj vedia, ako budú asi žiť ich deti (ak je ich gén dedičný).
Napriek tomu súhlasím s možnosťou potratu, ak je dieťa postihnuté. Človek musí byť veľmi silný na to, aby ho mohol vychovať a veľa z nás na to silu nemá.
Môj otec je postihnutý od narodenia, a ako som napísala, poznám veľa takých ľudí. Ich deti sú zdravé a krásne poväčšine, aj keď niektoré môžu mať určité problémy. A sú to oveľa lepšie deti ako všetky ostatné, ktoré stretnete na ulici, lebo si dokážu oveľa viac vážiť svoje zdravie a život, majú úctu a súcit, vedia pomôcť, postarať sa...
A čo sa týka toho, ako tu niektorí píšu, že keby boli postihnutí, URČITE by si radšej dieťa adoptovali, je to hlúpe. Neviete, ako by ste sa zachovali. Na tomto teenagerskom fóre sa väčšina ešte nedostala do veku, kedy túži po dieťati a neviete si tú túžbu ani predstaviť. A možno práve postihnutí ľudia chcú mať dieťa o to viac, že si uvedomujú, že kvôli svojmu hendikepu tu budú kratšie a nestihnú nič veľké dokázať, tak by radi po sebe zanechali aspoň dieťa. A toto právo im nikto nemôže odoprieť, a ani im zazlievať, ak sa rozhodnú splodiť potomka (či už zdravého, alebo nie)...
Je to každého osobné rozhodnutie. Nemám nič proti aby dieťa vychovávali homosexuáli a takisto nemám nič proti, aby mali postihnutý ľudia deti. Všetko zlé je na niečo dobré a nemyslím si, že je na nás, aby sme niekomu kydali do rozhodnutia. Veď čo viete, možno tie ich gény nakoniec tak zmutujú, že budeme schopní nájsť liek na rakovinu či AIDS. Určite radšej nech sa narodí postihnuté dieťa, akoby matka mala ísť na potrat.
A že "radšej si adoptovať, lebo nechcem aby trpel aj môj potomok..." Som si istá, že ak by sa to dieťa narodilo akokoľvek postihnuté, bolo by vďačné za život. Radšej si adoptovať cudzie dieťa ako dať nádej na život vlastnému? Nevidím v tom logiku.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
@synlasky
Určte ste pochopili ako som to myslel....
» www1.birdz.sk/forum/vase-ja-v...
v našej dedine je rodina ktorá má v génoch downovým syndrómom a aj napriek tomu deti majú ale ľúbia ich také aké sú
A dodám, že ani rómovia by sa nemali toľko kotiť, pokiaľ sa nevedia o svoje mláďatá postarať, ale to je vec zle nastaveného štátneho systému, nakoľko im ide hlavne o prídavky, alebo ide o vážne psychické poruchy, ak ani nevedia načo je kondóm.
NEVIETE SI PREDSTAVIT AKE JE TO TAZKE PRE NICH A CO BY STE ROBILI NA ICH MIESTE, AK BY STE TUZILI PO POTOMKOVI.
Nemyslím si, že postihnutí ľudia by nemali mať deti. Oni s tým žijú a vedia najlepšie posúdiť, do akej miery sa s tým žiť dá, či môžu viesť aspoň ako-tak plnohodnotný život. Neverím, že by niekto chcel, aby jeho dieťa trpelo za predpokladu, že tým trpel on sám.
Osobne poznám veľa postihnutých párov so zdravými deťmi a poznám aj také páry, ktoré sú zdravé a majú 2-3 deti mentálne ťažko choré.
Ak sa sami rozhodnú, že budú mať dieťa, nech ho majú. Nemyslím si, že by sa poškodený gén potom nejako strašne rozšíril. Postihnutí ľudia si ťažko hľadajú partnerov, a ak aj nejakých majú (obvykle tiež postihnutých), väčšinou si uvedomujú, že nie sú schopní vychovať viac ako jedno dieťa (možno nezvládajú ani jedno), takže podľa tohto by sa mal ich počet zmenšovať (keby ho teda nezvyšovali zdraví ľudia s postihnutými deťmi).
Postihnutí ľudia nie sú hlúpi a vedia si oveľa viac zvážiť, či dieťa mať budú. My, zdraví, si nevieme ani predstaviť ich život, oni ho prežívajú, a preto aj vedia, ako budú asi žiť ich deti (ak je ich gén dedičný).
Napriek tomu súhlasím s možnosťou potratu, ak je dieťa postihnuté. Človek musí byť veľmi silný na to, aby ho mohol vychovať a veľa z nás na to silu nemá.
Môj otec je postihnutý od narodenia, a ako som napísala, poznám veľa takých ľudí. Ich deti sú zdravé a krásne poväčšine, aj keď niektoré môžu mať určité problémy. A sú to oveľa lepšie deti ako všetky ostatné, ktoré stretnete na ulici, lebo si dokážu oveľa viac vážiť svoje zdravie a život, majú úctu a súcit, vedia pomôcť, postarať sa...
A čo sa týka toho, ako tu niektorí píšu, že keby boli postihnutí, URČITE by si radšej dieťa adoptovali, je to hlúpe. Neviete, ako by ste sa zachovali. Na tomto teenagerskom fóre sa väčšina ešte nedostala do veku, kedy túži po dieťati a neviete si tú túžbu ani predstaviť. A možno práve postihnutí ľudia chcú mať dieťa o to viac, že si uvedomujú, že kvôli svojmu hendikepu tu budú kratšie a nestihnú nič veľké dokázať, tak by radi po sebe zanechali aspoň dieťa. A toto právo im nikto nemôže odoprieť, a ani im zazlievať, ak sa rozhodnú splodiť potomka (či už zdravého, alebo nie)...
A že "radšej si adoptovať, lebo nechcem aby trpel aj môj potomok..." Som si istá, že ak by sa to dieťa narodilo akokoľvek postihnuté, bolo by vďačné za život. Radšej si adoptovať cudzie dieťa ako dať nádej na život vlastnému? Nevidím v tom logiku.