Básničky nikdy celkom nedopíšem
Žalúzie kreslia prúžky na papier
A slnko si aj tak píše po svojom
Čakám do večera -
Večer sa trochu lepšie píše –
A vykríknem do tmy
Vlastne do šera
Ďalšiu metaforu
Slnko si sadne na strechy mesta
Dokreslím na papier obrázok
Vlastne čmáranicu
Človeka čo stojí pod stromami
A dážď ako blúdi ulicami
A báseň zas nechám písať mesiacu.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár