slnkom,
dúhou vyfarbená,
je ako tvár vševeda
rokmi zvráskavená.
Krajina.
A cesta, ktorou kráčaš.
Vyprahnutá slnkom,
čo jej šľahá do tváre
i slzami mrakov zmáčaná.
Cesta,
nad ňou šumia konáre,
a mraky hrajú divadlo.
Túžiš po nej kráčať,
tu prežiť tisíc životov,
tu nájsť sám seba
a možno ešte viac...
A potom vyjsť hore
(niekam do kopcov)
a bozkávať lúčne kvety.
Dotýkať sa slnka,
plynúť spolu s vodou v bystrinách,
z ľudí strach,
a ešte zvyšky peľu na rukách -
to si ty!
A tvoja cesta životom.
Len sa prizri lepšie:
Krajina je krásne dokonalá
(A ty tiež!)
Otvor oči
a zbadáš tú nekonečnú krásu,
vieš,
a ty si tej krásy súčasťou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár