Počúvala som jej hlasy, keď som zaspávala
a dážď mi spieval sonáty.
Na hodinách bola skoro polnoc
a ja som ešte stále počúvala.
Noc bola tichá ako ty,
tak som sa s dažďom rozprávala.
A on mi hladil vlasy miesto teba
kým som nezaspala.
Noc bola chladná ako ja,
no zem stále páli z lúčov posledných
a ja v tom daždi stojím pod stromami,
akoby som bola jedným z nich.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár