Pod hviezdami, len tak, bez krídel.
Na tých hviezdach rástli kvety z porcelánu
A čerešňové lesy, ktoré ešte nikto nevidel.
Len si spomeň, čím sme vlastne boli,
Keď letnou nocou šumel hviezdopád,
Keď nám vietor česal vlasy
Uprostred jahodových polí.
Rátali sme diamanty rozhádzané po cestách,
Zotierali z trávy hviezdny prach,
Cítili, že ten moment je večný,
Ako sila, ktorá viaže život k životu,
Ako dúha naprieč celým vesmírom...
A vtedy sme aj my boli nekoneční.
Prosím, skús sa ešte dotknúť neba,
Kde sa Oskar s Lunou ruku v ruke vodí
Po nekonečnom moste k cudzím hviezdam.
Obleťme svet na dúhovej vzducholodi...
Skúsme zase vietor chytať do siete
A ručičky zlámať hodinám.
Prevrátiť svet,
Zastaviť čas
A opäť raz vzlietnuť k výšinám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár