S rukami vo vreckách zízam na stenu.
Na stene visí fotka.
A za oknom sa stmieva ako vtedy.
Ale na fotke je ešte hmlisté ráno,
Lúka, na nej zarosená tráva
A uprostred tej lúky človek.
Mladý človek v štrikovanom svetri,
Nad hlavou mu stúpa prúžok dymu z cigarety.
V zarosenej tráve ležia prvé lúče slnka
A kvety.
Mnoho kvetov.
Na fotke visí ticho.
S rukami vo vreckách zízam do vzduchu.
Na stene visí fotka.
Vonku sa stmieva ako vtedy
A premýšľam o tom človeku.
Možno ten človek v štrikovanom svetri nespal celú noc.
Možno je mu smutno ako vtedy mne.
A možno už dávno nežije.
Možno myslí na niečo pekné
A možno len zhlboka dýcha ostrý ranný vzduch.
Nie je mu vidno do tváre.
Len strapaté vlasy a štrikovaný sveter
A nad hlavou prúžok dymu z cigarety.
A kto tú fotku vlastne vyfotil?
A cítili obaja to isté?
Premýšľam, či im bola zima ako vtedy mne.
Pozorujúc lúče slnka v tráve
A kvety.
Mnoho kvetov.
Na stene visí fotka.
S rukami vo vreckách zízam do ticha.
A je mi krásne ako vtedy.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár