DEPRESIA (SOČ 3.ročník)

ÚVOD

Moju prácu som sa rozhodla venovať problematike jednej z duševných chorôb - depresii, ktorá je bežná v dnešnom uponáhľanom svete plnom stresu, smútku, nervozity a starostí. Je to problém, ktorý každodenne trápi asi každého z nás, no náklonnosť k depresiám je u ľudí rôzna. Pre ľudí môže byť šok keď sa s niekým rozídu, plačú, prestávajú jesť, zlostia sa, sú nervózny, úzkostlivý. Táto zlá nálada po nejakej dobe zvykne prejsť a človek sa dostáva do normálnych koľají. Vtedy si povieme, že sme asi mali „depku“, že sme dokopy nestáli za nič a už sme toho všetkého mali po krk.
Hippokratov termín melanchólia bol v 19. storočí nahradený Kraepelinom termínom depresia. Definovať depresiu je veľmi zložité. Niektorí ľudia bývajú smutní aj zdanlivo bezdôvodne – napr. pri škaredom počasí. Depresia sa však môže objaviť aj bez príčiny a niekedy môže byť aj životu nebezpečná. Za posledných 40 rokov počet tých, ktorí trpia depresiami značne vzrástol, čo je asi výsledok nášho dnešného spôsobu života. Mnohým ľuďom sa stáva svet viac a viac zdrojom stresu a napätia, a práve to vedie k týmto úzkostným stavom. Rastie počet rozvodov, zločinov, čiže celkovo kriminality, problémy s pracovnými úväzkami, nezamestnanosťou, taktiež množstvo jednotlivých subjektívnych problémov v živote jedinca.

Keďže ja, ani nikto z mojich blízkych nie sme odborníci na riešenie tejto problematiky, tak sa budem snažiť zamerať na výskyt depresie v mojom okolí a ako sa ja a ľudia v ňom dokážeme s týmto problémom vysporiadať. Preto poskytujem v prílohe test a z jeho výsledkov urobím porovnanie a záver, čo sa týka výskytu depresie v mojom okolí. Pri porovnávaní sa budem odrážať od vopred mnou vybraných faktorov, ktoré určite vplývajú na vznik depresií, ako napr. vek, pohlavie, životné prostredie, rodinná situácia, choroby, stresové situácie a pod.







1. ČO JE TO VLASTNE DEPRESIA

1.1 Charakteristika

Depresia je najbežnejšia psychická porucha rozšírená na celom svete, hoci na rôznych miestach zemegule pacienti udávajú odlišné príznaky.
Vyskytuje sa u ľudí každého veku, stúpajúci trend má u mladších jedincov. Depresia je jedným z najčastejších problémov, ktoré ľudia v živote zažijú. U každého piateho človeka sa aspoň 1-krát za život objaví klinicky významná depresia. Každoročne ochorie na depresiu 5% obyvateľstva nezávisle na veku. Ženy ochorejú 2-krát častejšie ako muži, čiže výskyt u žien a mužov je v pomere približne 2:1.
Depresia je ochorenie celého organizmu. Nie je to teda slabosť, nedostatok vôle alebo sebadisciplíny. Vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate prežívania radosti, energie aj vôle. Môže narušiť schopnosť zvládať životné situácie v bežnom živote, ale najmä na pracovisku. Ľudia s depresiou trpia pocitmi beznádeje a bezcennosti a myslia často na samovraždu. Človek je bez síl, energie, má smutnú náladu a vyčíta si to. Nemôže fungovať v každodenných záležitostiach, nesústredí sa, nedokáže sa radovať z vecí, ktoré ho predtým tešili, cíti prázdno v duši.

Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že:
a) je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok
b) trvá dlhšie
c) nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť

Depresia ovplyvňuje spôsob akým jeme, ako spíme, čo si myslíme o sebe a o okolitých veciach. Je to liečiteľné ochorenie. Liečba pomáha väčšine postihnutých. Bez liečby môžu príznaky trvať aj roky. Čím skôr sa liečba začne, tým skôr depresia odznie. Neliečená vedie k strate výkonnosti, k izolácii, k strate radosti zo života a výrazne zhoršuje celkový zdravotný stav, znižuje obranyschopnosť organizmu. Depresívne ochorenie nie je ekvivalentom prebiehania zlej nálady. Príznaky môžu bez liečby pretrvávať týždne, mesiace alebo roky.


- Depresiou sa označuje všetko, čo postihnutí pociťujú vo svojom vnútri, nielen zmeny nálad, ale aj zmeny duševných schopností, postojov a spôsobu vlastného nazerania na iných ľudí, veci a najmä na seba samých (L. MacLarenová, 2002)

- Iste ste už zažili také dni, ktoré by ste najradšej vymazali z pamäte. Svet sa vám videl bezútešný, cítili ste sa ubito a vaše sebavedomie bolo na nule. Najradšej by ste boli zaliezli do postele a skryli sa pod paplón. (Wolf C. Ebner, 1991)

- Vaše dieťa nepodmienečne potrebuje odbornú pomoc, ak podlieha svojmu smútku do tej miery, že sa po dobu jedného mesiaca nedokáže väčšinu dní v týždni v škole sústrediť na prácu alebo sa stýkať s kamarátmi. Vám sa pritom nedarí ho z tohto stavu dostať ani tým, že mu doprajete nejaké potešenie, ani tým, že mu venujete zvýšenú pozornosť. (M. Martin, C. Waltmanová-Greenwoodová)


1.2 Druhy depresie

1.2.1 Tri hlavné kategórie depresií

a) slabá alebo ľahká:
- tu platí, že ako zlá nálada prichádza tak aj odchádza. Choroba začína obvykle pri určitej stresovej udalosti. Človek väčšinou môže pociťovať úzkosť alebo sa len proste necíti dobre. K odstráneniu tohto druhu depresie obvykle postačí zmena životného štýlu.

b) mierna
- pri miernej depresii pretrváva zlá nálada a človek má aj telesné príznaky, ktoré môžu byť u každého iné. Zmena životného štýlu už nezaberá, je nutná už aj lekárska starostlivosť.


b) ťažká až hlboká depresia
- tento druh depresie je životu nebezpečné ochorenie, ktoré má intenzívne príznaky. Človek trpí telesnými symptómami, bludmi, vidinami, preto je dôležité čo najskôr navštíviť lekára.


1.2.2 Iné označenia a rozdelenia depresií (výber z termínov z lekárskej praxe)

a) reaktívna depresia
-predovšetkým sa používa k označeniu krátkodobej depresie, ktorá je spôsobená nejakou stresovou udalosťou, ako napr. strata zamestnania. Môžeme ju popísať ako krátkodobú normálnu reakciu na niečo nepriaznivé.
Rada, podpora okolia, zvládanie stresu a iné praktické kroky stačia aby sme túto depresiu odstránili. Stresová udalosť však môže spustiť omnoho ťažšiu depresiu, najmä u ľudí, ktorí majú k depresiám väčší sklon a môžu potom prežiť život plný stresu. Ak k tomu dôjde, je obtiažne rozhodnúť , či depresia je skutočne len reakcia na stres.
Prívlastok „reaktívna“ sa používa takisto u depresie, pri ktorej sa človek ešte stále môže tešiť zo života a reagovať na spoločnosť.

b) endogénna depresia
- taký druh depresie vzniká bez zjavnej príčiny. Býva obvykle intenzívna a človek trpí taktiež telesnými príznakmi, ako napr. strata chuti k jedlu, úbytok hmotnosti, veľmi časté vstávanie. Horšia nálada v ranných hodinách a nezáujem o sex tiež patria k tomu. Obvykle sa táto depresia lieči liečbou.

c) neurotická depresia
- toto označenie sa používa pre ľahké depresie, pri ktorých človek máva lepšie a horšie dni. Pacienti majú depresívnejšie večeri. Kto trpí touto depresiou ťažšie zaspáva, budí sa v noci ale nebudí sa ráno. Niektorí spia nad mieru a niektorí zisťujú, že sa oveľa ľahšie rozčúlia. Slovo „neurotik“ sa dnes používa aj v hanlivom význame a preto sa prestáva používať v spojení s depresiami, nakoniec aj preto že je iným označením pre ľahké depresie.

d) psychotická depresia
- psychotické depresie sú ťažké a ten kto nimi trpí má aj telesné príznky a môže stratiť kontakt s realitou. Môže trpieť bludmi a vidinami. Ľudia s týmto druhom depresie potrebujú každopádne odborné lekárske vyšetrenie.



e) bipolárna depresia
- bipolárna depresia je iné označenie pre maniodepresívne choroby. Ľudia s takýmito chorobami zažívajú obdobia dobrej a zas zlej nálady, ktoré môžu siahať od ľahkých až po hlboké depresie. Ak je človek v období dobrej nálady, cíti sa povznesený, nepotrebuje spať ani jesť. Obvykle má celkový pocit pohody, cíti sa nabitý energiou, veľmi rýchlo rozpráva a má pocit akoby mal mozog plný myšlienok a nápadov. Pritom sa mu vytráca schopnosť úsudku a môže trpieť bludmi a vidinami. Tie sú ale v protiklade s vidinami a bludmi u psychotických depresií – ich obsah je totiž pozitívny. Dobrá nálada môže byť rovnako zničujúca ako zlá nálada. Nedostatok úsudku a bludy môžu pacienta zaviesť do finančných ťažkostí, neodolá náhlym pohnútkam a kúpi si trebárs jachtu alebo drahý dom.

f) monopolárna depresia
- je to termín, ktorým sa označuje najčastejší druh depresie, ktorou trpia tí, čo prežívajú proste len zlú náladu.

g) zrýchlená depresia
- toto označenie je vlastne popisom príznaku tohto zvláštneho typu depresie, pri ktorom človek trpí úzkosťami, má starosti a je nekľudný.

h) spomalená depresia
- spomalená depresia je popisom príznakom takého druhu depresie, pri ktorej tak ako telesné, tak aj myšlienkové procesy sú spomalené a človek sa často cíti neschopný sústredenia. Pokiaľ je choroba veľmi ťažká, má pocit, že sa nevládze pohybovať, rozprávať alebo jesť. Je tu možnosť, že bude trpieť hladom.

i) dysthymia
- toto označenie sa vzťahuje na depresiu, ktorá je vytrvalá. Môže síce prísť a zase zmiznúť, ale lekár stanoví túto diagnózu pokiaľ táto depresia trvala v období dvoch rokov a dlhčie než 2 mesiace. Hlavným jej príznakom je nerozhodnosť a strata sebaúcty. U tejto choroby bude pôsobiť skôr psychoterapia než liečba liekmi.



j) dissimulovaná depresia
- ľudia s týmto druhom depresie vravia , že sa depresívne necítia, aj keď napriek tomu trpia celou radou príznakov. Než sa stanoví ich diagnóza, je potrebné zistiť, či netrpia nejakou telesnou chorobou. Také príznaky ako sú bolesť na hrudi alebo problémy so spánkom sa zlepšia, ak sa pacientovi predpíšu antidepresívna.
k) organická depresia
- takto sa označuje depresia, ktorú spôsobuje telesná choroba alebo fyzikálna terapia.

l) krátkodobá recidivujúca depresia
- toto označenie sa používa pre depresiu zistenú až v poslednej dobe, pri ktorej sa vyskytujú intenzívne depresívne stavy, ktoré však trvajú len niekoľko dní.

m) sezónne emočné poruchy
- tento termín sa používal k označovaniu depresívnych stavov objavujúcich sa pravidelne v určitú ročnú dobu, povedzme preto, že sa práve vtedy zvyšujú pracovné nároky. Teraz sa používa k označeniu typického druhu depresívnej choroby, ktorá vzniká poklesom hladiny denného svetla v zimných mesiacoch. Ľudia, ktorí trpia týmito poruchami majú v zimných mesiacoch nutkania požívať veľké množstvo napr. čokolády a rastie ich potreba spať.


1.3 Príznaky

Pri podozrení na depresiu sa môžete otestovať aj sami. Ak z nižšie uvedených ťažkostí (symptómov) pociťujete 5 a viac v čase dlhšom ako 2 týždne, alebo ak tieto symptómy narušujú bežné aktivity denného života je vhodné navštíviť lekára:
* pretrvávajúca smutná, úzkostná alebo „prázdna“ nálada
* negatívny pohľad na seba a seba podceňujúce myšlienky
* pocity beznádeje, pesimizmu alebo bezmocnosti
* seba obviňovanie a strata zmyslu života
* strata záujmu a radosti
* nespavosť, predčasné ranné prebudenie, alebo naopak nadmerná ospalosť a spavosť i behom dňa
* strata chuti k jedlu, výrazné zníženie váhy, alebo naopak prejedanie sa a pribúdanie na váhe
* pokles energie, únava, ospalosť, malátnosť (jednoduché činnosti vyžadujú nadmernú námahu)
* nezáujem o sexuálny život
* nadmerné poľahúvanie alebo posedávanie, neschopnosť sa prinútiť k činnosti, odkladanie činnosti
* myšlienky na smrť alebo samovraždu, pokusy o samovraždu
* nekľud, nervozita, nadmerná podráždenosť
* problémy so sústredením, zapamätávaním si, rozpamätávaním sa a s pamäťou vôbec (našťastie prechodné) a problémy s rozhodovaním
* pretrvávajúce telesné príznaky, ako je bolesť hlavy, poruchy trávenia, zápcha, dlhodobé bolesti
* tiaž na hrudi, stuhlosť alebo ochablosť svalstva, ľahká unaviteľnosť
* nadmerné obavy a starosti, časté pocity napätia


Rozlišujeme tri základné skupiny príznakov:
Psychické
Smutná nálada, spomalené myslenie, konanie, pesimizmus, samovražedné myšlienky, znížený záujem o okolie, o prácu, zábavu, pocit menejcennosti, vnútornej prázdnoty, beznádejnosť. Človek nechce chodiť von, do práce ani na zábavu, nič ho nezaujíma. Nestará sa o seba, vyzerá zanedbaní. Nezaujímajú ho ani činnosti, na ktoré sa predtým tešil. Podceňuje svoje schopnosti, cíti sa zbytočný.
Psychomotorické
Strach, úzkosť, agitovanosť, útlm mimiky, spomalené pohyby alebo naopak nepokoj.
Somatické
Nespavosť, nechuť do jedla, poruchy trávenia, zápcha, úbytok telesnej hmotnosti, hormonálne zmeny, poruchy menštruácie a iné telesné príznaky.

Depresia u detí
U detí sa môže prejaviť problémami v škole. Dieťa nechce ráno vstávať, bolí ho hlava, brucho. U dospievajúcich dievčat sa môžu objaviť poruchy príjmu potravy – anorexia, bulímia.

Mánia
Obdobia mánie sa prejavujú zvýšenou aktivitou, poruchami správania - familiárnosť, odbrzdenosť, neusmerniteľnosť, agresívne správanie, neuvážené konanie, pacient nemá kritický pohľad na chorobu.



2. DIAGNOSTIKOVANIE DEPRESIE

Obtiažnosť diagnostikovania depresie spočíva v jej príznakoch, ktoré nemusí laik vôbec spozorovať, alebo ich nepokladá za varovný signál. Aby sme lepšie pochopili, aké pocity prežívajú ľudia pri endogémnej depresii z knihy Psychodynamická terapia depresie (Fredric N. Busch, Marie Rudden, Theodore Shapiro. Psychodynamická terapia depresie : Vydavateľstvo F, 2006), uvádzam tieto príklady:

Pocity tlaku, zvierania, bolesti, úzkosť v tele, nepokoj, chvenie v tele...
Hlava - tlak do hlavy, hlava je ako z olova, niečo mi sedí v hlave, čo tam nepatrí, mám prázdnu hlavu, hučanie v hlave, pichanie ako špendlíkmi.
Oči - tlak akoby ľavé oko bolo väčšie, mžiky pred očami, hviezdičky, škvrny, okolie akoby vzdialené.
Uši - tupé hučanie v ušiach, pískanie, búšenie, cvendžanie...
Ústa - sucho v ústach, opuchnutý jazyk, pálenie, zuby povystúpili, jedlo stratilo chuť..
Krk - zhrubnutý, stiahnutý...
Srdce - tlak na srdci, akoby tam čosi bolo, búšenie srdca až do krku...
Končatiny - slabosť, bolesti, vnútorné vibrovanie...
Celé telo- pálenie ako v ohni, pocit trasenia elektrikou !
3. LIEČBA DEPRESIE

Depresia zostáva, bohužiaľ, často nediagnostikovaná (lekári pátrajú viac po telesných chorobách) alebo sa lieči nesprávne (napr. nesprávnymi liekmi alebo býva liečba predčasne ukončená). Optimálna liečba depresie sa v súčasnosti skladá z kombinácie farmakoterapie a psychoterapie. Liečba depresie a jej účinnosť závisia do určitej miery od povahy a stupňa daného stavu. Niektoré depresívne stavy sa môžu vyliečiť samy od seba a po istom čase môžu odznieť. Nemali by sme však zostať bez terapie.

1. Primárna depresia môže trvať celé mesiace a depresívny človek prepadáva zúfalstvu.
2. Vysoká pravdepodobnosť, že sa depresia zopakuje, ak sa nelieči.
3. Chronická depresia mierneho stupňa môže bez terapie trvať celé roky, možno aj celý život.


3.1 Farmakoterapia
Vďaka objaveniu antidepresív sa dajú depresie veľmi úspešne liečiť. Úlohou antidepresív je pozdvihnúť náladu, a odstrániť apatiu a otupenosť. Mnohí pacienti sa za ich užívanie cítia vinní, čím sa znásobuje pocit viny, ktorí sa u ľudí v depresii prejavuje ako jeden z charakteristických znakov. Je veľkou chybou, ak majú antidepresíva zlú povesť, pretože farmakoterapia je najúčinejšia forma ťažkých depresii. Antidepresíva zvyšujú koncentrácie neurotransmiterov (najmä serotonínu a noradrenalínu) medzi neurónmi a tým normalizujú patologický stav, ktorý je pri depresii prítomný. Ak sa užívajú podľa predpisu, môže dôjsť k prvému zlepšeniu príznakov už za 2 – 3 týždne od začiatku podávania (práve tieto 2 – 3 týždne sú najkritickejšie z hľadiska spolupráce pacienta, pretože v tomto období sa ešte väčšinou nedostaví účinok antidepresív, naopak sa ale môžu objaviť prípadné nežiaduce účinky liekov). K úplnému vymiznutiu príznakov dôjde zvyčajne za 6 – 12 týždňov od začiatku liečby.
Na zabránenie návratu depresie je ale potrebné antidepresíva užívať ešte ďalších 4-9 mesiacov, hoci sa pacient už cíti byť zdravý. Pri určitých formách depresívnych ochorení, najmä pri periodicky sa opakujúcich depresiách, sa môžu antidepresíva podávať aj dlhšie. Antidepresíva môžu predpisovať aj praktickí lekári a liečba tohto ochorenia už dávno nie je „výsadou“ psychiatrov. Psychiatri sú pochopiteľne potrební tam, kde štandardná terapia zlyhá.
Dnes sa pri liečbe depresie používajú antidepresíva tzv. vyšších generácií (najmä liečivá označované ako SSRI – selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu). Tieto liečivá sú bezpečnejšie ako antidepresíva prvej generácie, ktoré sa používali približne od 60. rokov minulého storočia (tzv. tricyklické antidepresíva).

Typy antidepresív:
- sedatívny: Amitriptylin, dávkovanie100 - 225 mg, spolu s Imipramínom patria k starším formám tricyklidov. Vedľajšie účinky: sucho v ústach, zahmlené videnie, zápcha..
- Trumepramin
- Doxepin
- Mianserin
- aktivujúci: Desipramin

3.2 Biologická liečba
Je spolu s farmakologickou liečbou súčasťou liečby depresívnych porúch (najmä ťažších). Patrí sem elektrokunvulzívna liečba (elektrošoky), fototerapia a spánková deprivácia. Fototerapia je liečba svetlom. Pri tejto terapii sa využíva poznanie, že režim dňa a noci v organizme riadi hormón melatonín. Hormón sa vylučuje najmä v noci a jeho deriváty pôsobia depresogénne. Preto posadíme pacienta ráno, ešte za tmy pred svetelný panel. Pri spánkovej deprivácii budíme pacienta skoro ráno.

3.3 Psychoterapia
Liečbu antidepresívami je účelné doplniť psychoterapiou. Dnes sa veľmi často používa tzv. kognitívne-behaviorálna terapia. Táto terapia v sebe kombinuje dva postupy – kognitívna (poznávacia) terapia sa zameriava na myslenie pacientov a „opravuje“ ich negatívne myšlienky, terapia behaviorálna sa ďalej zameriava na depresívne konanie pacienta, ktoré sa taktiež snaží obmedziť.


3.4 Samoliečba

Najdôležitejšie je depresiu správne diagnostikovať a správne liečiť. S výnimkou najmiernejších prejavov je na liečenie potrebná odborná starostlivosť. Popritom však tí, čo trpia depresiou, si môžu pomôcť v určitých smeroch aj sami. (napr. nájdite si na seba čas, doprajte si radosť, tvorivá činnosť, komunikácia, vyjadrite svoje pocity, zaobstarajte si domáce zvieratko...)

3.3.1 Akupresúra

V Číne sa depresia lieči takmer výlučne akupresúrou. Spôsob:

1. Položte si ruku dlaňou na pravú stranu brucha nad pečeň. Potom desať až 15 ráz silno pritlačte - a už vám stúpa nálada. Ak pociťujete pritom bodavú bolesť, musíte ísť k lekárovi, lebo môžete mať chorú pečeň.

2. Ďalšie body, pomocou ktorých môžete bojovať proti svojej ubitosti, sú na prostredníkoch. Päťkrát za sebou pritlačte palcami najsilnejšie ako sa len dá na nechtové lôžko prostredníkov na strane smerujúcej k ukazovákom Túto akupresúru opakujte viac ráz denne na prevenciu.

Aj na vnútornej strane paží sa nachádzajú miesta, ktorých akupresúrou rýchlo zaženiete depresiu. Ruku trošku v lakti zohnite a potom zľahka masírujte 30 sekúnd celý lakťový ohyb palcom, pričom ostatné prsty sú na vonkajšej strane lakťa. Najskôr na ľavej, potom na pravej ruke. Nie však priveľmi silno, lebo táto akupresúra môže veľmi povzbudiť tlkot srdca a krvný obeh. Ľudia so slabým srdcom by sa preto tomuto druhu akupresúry mali vyhnúť.

Pacientom so slabým srdcom sa odporúča skôr akupresúra chrbta, k čomu však potrebujú partnera. Sadnite si na stoličku bez operadla, urobte mačací chrbát a ruky nechajte voľne visieť nadol. Váš partner vám položí obidve na lopatky a 5 krát za sebou strene silne pritlačí. Pozorujete niečo? Prirodzene! Máte očividne lepšiu náladu, a aby ste zostali veselý celý deň, treba akupresúru chrbta opakovať každé 3-4 hodiny!


ZÁVER:

Na záver by som chcela uviesť výsledky prieskumu z môjho blízkeho okolia ohľadom mojej témy. Musím podotknúť, že test použitý v mojej samostatnej práci je prevzatý z internetu, a nie je celkom určený na presne diagnostikovanie depresie ale slúži iba ako návesť k tomu, či by daný človek mal navštíviť odborného poradcu, čiže psychológa a poradiť sa s ním ohľadom možného vzniku depresie. Test som rozdala 50 respondentom bez ohľadu na pohlavie, vek, rodinný stav, zamestnanie atď. Z celkového počtu opýtaných bolo 17 žien a 33 mužov. Z toho celkového počtu malo 10 ľudí príznaky miernej alebo ľahkej depresie a jeden opýtaný mal príznaky stredne ťažkej depresie. Z 10-tich ľudí s miernou depresiou bola presná polovica mužov a druhá žien, takže tu je v porovnaní s počtom opýtaných vyššie percento výskytu depresie u žien. Podľa grafu č.2, ktorý som vyhodnotila z vypracovaných testov som usúdila, že na ľudí ktorí trpia aspoň ľahkou depresiou dosť vplýva to, kde žijú a s kým. Depresia sa prejavila hlavne u ľudí, ktorí sú slobodní a ovplyvňuje ich život na sídliskách a miestach s vyšším počtom ľudí. Okrem týchto faktorov bolo vo výskume dosť podstatné aj zistenie, že aj rodina, vážnejšie choroby a v neposlednom rade aj zamestnanie či škola, môžu ľuďom spôsobovať stresové situácie, ktoré vedú k depresii. Neviem, či to mám nazvať šťastím, ale pre mňa potešujúce je, že z 50 opýtaných „len“ jeden respondent trpel stredne ťažkou depresiou. Tá bola asi dosť podmienená spojením práce so zdravotnými ťažkosťami.
K testu som ešte dodala vlastné otázky ktoré by mi pomohli vytvoriť súvis výskytu depresie s danými faktormi uvedenými v mojej práci. Samozrejme, že sa vyskytli nejaké súvislosti s faktormi ktoré môžu viesť k depresiám ale vzhľadom k tomu, že opýtaných bolo málo na tak široký prieskum tak to nebudem podrobnejšie rozoberať.
Študovala som dokonca súvislosť depresie s génmi u ľudí, čiže genetickú podmienenosť depresie, ktorej som nevenovala žiadnu pozornosť pre široký rozsah tejto témy, ale chcela som je len pripomenúť, že do istej miery sa aj tato súvislosť potvrdila. 
Podľa môjho názoru, na ľudí, ktorý robili tento test je to kúsok aj o umlčaní pocitov, čiže nemôžem celkom jednoznačne stáť za správnosťou týchto výsledkov.
Ak to môžem porovnať s mojím pocitom z depresie, tak tiež by som asi nemala veľkú chuť sa o tom rozprávať, preto som to asi nikdy s nikým tak otvorene nerozoberala. Počas písania tejto práce som si uvedomila, a to určite aj každému odporúčam, že je dobre sa o svojich zlých pocitoch porozprávať, nie len sa chváliť s dobrými ako to všetci vedia.
Ak máte aspoň letmú alebo nejakú sezónnu depresiu je dobre ju rozobrať s človekom, ktorému dôverujete, aby ste to neskôr nemuseli vykladať svojmu psychológovi, lebo viete o tom, že nielen vy ale aj vás terapeut môže trpieť depresiou..






ZDROJE:

» www.zdravie.sk/index.php?... m=0&sz=search&search_string=depresia

» www.zdravcentra.cz/cps/rde/xchg/zc...

» www.pfizer.sk/sk/vase-zdravie...

Fredric N. Busch, Marie Rudden, Theodore Shapiro. Psychodynamická terapia depresie : Vydavateľstvo F, 2006

VAVRUŠOVÁ, Lívia a kol. Depresia. : Vydavateľstvo Osveta, 2008. 220 s.
ISBN 8080632809.



PRÍLOHA č.1: TEST

Prečítajte si starostlivo každú vetu. Pri každej položke zaškrtnite v stĺpcoch jednu z možností, ktorá najlepšie vyjadruje, ako ste sa cítili v priebehu posledných dvoch týždňov. Ak držíte diétu, pri položkách č. 5 a 7 odpovedajte tak, akoby ste nedodržiavali žiadnu diétu.
Ďakujem ☺

Vyznačte, prosím, odpoveď na každú z 20 položiek Nikdy alebo zriedka
Niekedy Dosť často
Veľmi často alebo stále

Som smutný, skleslý a skrúšený
Ráno sa cítim najlepšie

Sú chvíle, keď mi je do plaču

V noci mám ťažkosti so spaním
Jem rovnako ako predtým (množstvo)
Sexuálny život a myšlienky naň mi stále robia potešenie
Všimol som si, že chudnem

Mám problémy so zápchou

Mávam pocity búšenia srdca

Unavím sa aj bez príčiny

Mám v hlave jasno ako obyčajne
Ľahko zvládam rovnaké úlohy ako predtým
Cítim nepokoj a nevydržím v kľude
Som plný nádeje do budúcnosti
Som viac podráždený než obyčajne
Ľahko sa rozhodujem

Cítim sa užitočný a potrebný

Žijem plným životom

Cítim, že pre druhých by bolo lepšie, keby som zomrel
Mám radosť z rovnakých vecí ako predtým


Vek: ___________

Pohlavie: _______

Škola/zamestnanie: _________________

Rod. stav: ____________

Rodinne prostred. (podčiarkni) : sirota, polosirota, kompletná rodina

Vážnejší úraz/choroba v poslednej dobe: áno – nie

Prostredie kde žijete: sídlisko, okraj mesta, vidiek, samota, iné



PRÍLOHA č. 2 : (grafy)
Percentuálny podiel výskytu depresie u 50 opýtaných.

Počty opýtaných, zaradených do jednotlivých typov depresií podľa podnetov, ktoré na nich pôsobia.


PRÍLOHA č.3 (obrázky "zdepkovaných ľudi")

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu