Ako sa to prejavuje? Zvyčajne, keď s niekým komunikujem (hlavne elektronicky), tak mám neodolatelnú túžbu do kažej vety pridať slovíčko ja. Ak to ja vidím čo si myslím. Aj keď sa ma téma konverzácie nedotýka priamo. Napríklad, keď mi niekto chce napísať svoje pocity musím mu ja napísať hneď svoje. Ako sa darilo, či nedarilo mne.
Až do predvčerajška som si to neuvedomoval. Niekedy je najlepšie, čo sa dá robiť jednoducho si druhého vypočuť. Nie za každú cenu sa ho snažiť o niečom presviedčať. Aj tak vie, čo chce, len si to potrebuje ujasnit a niekomu povedat.
O iných aspektoch tohto poznania a praktickom využití napíšem nabudúce. Čo-to hovorí aj nadpis.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
fhobos
7. 12.decembra 2007 22:45
ja som už dávnejšie pochopil že nie každý sa chce "rozprávať" ale len sa vykecať.. a vtedy staci len odpisovať "ahá", "nooo" " a potom?" a hned je z teba chápavi poslucháč a pri tom možeš kludne drtit cs a len raz zacas nieco take odpísať
2
keby nam kazdy odpovedal len ano, bolo by to chvilu zabavne, ale po chvili by to bolo ako rozpravanie s ozvenou. Cize nie je na skodu, ked aj ten druhy vravi svoje pocity
ale som musra, coo
ale som musra, coo
Napíš svoj komentár