Chcem sa s niekým skamarátit. Dovod nie je podstatny. Kvôli niečomu mu ale nechcem povedať o sebe osobné veci. Znamená to, že sa s ním môžem rozprávať len o neosobných veciach? Vôbec nie. Keď sa opýtam na jeho rodinu, lásky a podobne, možno práve trafím niečo, o čom potrebuje niekomu porozprávať. Keď je človek v situácii, že ho niečo trápi, tak je schopný povedať to niekomu, komu by inak tak osobnu informaciu nepovedal. A nasledne akosi automaticky ho začne pokladať za človeka bližšieho.
Ja mám niekedy dlhé vedenie. V prípade môjho vzťahu k tunajším blogom som ho mal teda riadne dlhé. Až dnes som si uvedomil, že veľa z nich treba brať skôr ako druh beletrie, než ako opis pravdivých udalostí. Ak sa mýlim, opravte ma prosím.
Ale blog je predsa preto zaujímavý, že odzrkadľuje postoje niekoho reálneho. Postoje k udalostiam, čo sa stali. Prípadne k hypotézam. Zle sa mi žije s vedomím, že blogy tu sú tak zo 60 percent fikcia a zo 40 skutočnosť. Navyše odlíšiť ich býva aspoň pre mňa ťažké.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
riusqua
8. 12.decembra 2007 23:42
nahodou moj prvy je 100% zalozeny na pravde (aj ked by sa dal povazovat za veelmi zvlastny druh beletrie)...ale tiez si myslim ze takycgh nie je vela
Napíš svoj komentár