Toto sústreďovanie vlastníctva zdrojov do rúk menšiny ma znepokojuje. Nie aby ste ma pokladali za komunistu. Vidím však trend, keď stále menšia časť z toho, čo užívame je naša. Začať by sa dalo povedzme u pôžičiek, keď sa dobrovolne stávame dlžníkmi nejakej banky.
Toto podriadenie sa niekomu je ešte vypuklejšie ak si berieme hypotéku. De facto polovicu svojho produktívneho života sa zaviažem pracovať pre niekoho. Lebo ak by som prestal, tak prídem o všetko. Vrátane strechy nad hlavou. To je silná motivácia pracovať.
Druhá možnosť je ostať navždy niečím podnájomníkom. K tomuto riešeniu pomaly ale o to istejšie naša spoločnosť smeruje, už len vzhľadom na rastúce ceny pozemnkov. Sú ľudia ktorým táto zdanlivá sloboda vyhovuje, možnosť fakticky zo dňa na deň zdvihnúť kotvy a odísť inde.
Mne sa však nepáči ani jedna z nich. Ako sa asi budú bezzemkovia buúcnosti cítiť, ked sa pozrú okolo seba a zistia, že ešte ani ten kôš do ktorého hádžu továrensky vyrobené jedlo nie je ich, ale nejakej splátkovej spoločnosti? Tak si to užite. Možnosť povedať si, že stolička na ktorej sedíte je VAŠA a nikoho iného. Ak sa nevoláte napríklad Mikloš, vaši pravnuci takú možnosť mať nebudú musieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár