Je názov jedného českého projektu zameraného na internetovú bezpečnosť. Dostal som sa k tomu dnes, keď som si prečítal jeden článok na Lupe.

Našiel som tam niekoľko celkom zaujímavých štatistík o tom, ako deti používajú počítač, napríklad aj to, koľko percent žiakov už navštívíli stránky s nevhodným obsahom, prípadne aké majú vedomosti o phishingu a p. .

Ja zase internetovú bezpečnosť nevidím až tak tragicky. Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď rodičia pustia dieťa na ulicu. Takmer vždy sa nič nestane, avšak raz ho môže zraziť auto.

Čo už je horšie je, že generácia, čo o internete vie málo (a je zaneprázdnená aby sa dozvedela viac) si toto nebezpečenstvo neuvedomuje. Vyrastali v dobe, keď ich pedofil mohol osloviť len na ulici. Dnes sa to môže stať aj v obývačke ich domu.

Sám neviem ako to bude keď budem mať deti ja. Či napríklad budem ticho tolerovať to, že raz za čas si kuknú nejaké porno alebo budú chatovať na pokeci (podľa mňa ide o podobne nebezpečné veci). Teraz hovorím, že áno. No zo všetkých síl sa budem snažiť zabrániť tomu, aby videli veci, z ktorých budú mať potom zlý pocit. Ja sám by som niektoré veci radšej nebol videl.

Nedá mi nedodať jednu vec. Nerád vidím násilie. A v tomto sa mi internet páči, že pokiaľ sám to nehľadám, tak ho tam ani nevidím.

Naproti tomu v televízii, ktorú považuje majorita za neškodnú sa to ukazuje, či sa mi to už páči alebo nie. Teraz sa takým programom už vyhýbam. Je to do istej miery paradox, že čím som starší, tým viac sa ma tie násilie na obrazovke dotýka. Pred ním sa deti chrániť určite oplatí. Hádam aj viac ako pred sexom.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár