Dnešný svet učí deti už od malička, aby boli v tom, čo robia najlepšie. Organizujú sa rôzne súťaže dobre že nie už v materskej škole. Pomaly, ale isto do našej kultúry preniká americké videnie toho, čo je v živote úspech. Úspech je vnímaný ako byť v niečom najlepší. Kto nechce byť najlepší, ten je nám podozrivý.

Tento svetonázor ma dosť ovplyvnil. Určite aj preto, že to chcenie vynikať je mojou integrálnou súčasťou. Zatiaľ sa mi aj celkom darí. Uvedomil som si však jedno. Do istého obdobia v živote je možné stále progredovať, snažiť sa byť najlepší. Ale čo ak sa stane, že ma niekto nakoniec aj tak predbehne?

Hodnotový systém založený na videní vlastnej hodnoty ako relatívnej veličiny vztiahnutej k úspechu (hlavne profesionálnemu) by sa v tom prípade otriasol v základoch.

Taký systém mať nechcem, kde moja hodnota môže ľubovolne devalvovat v závislosti od vonkajšieho diania.

Preto sa chcem naučiť byť pokorný a prijať to, že nezáleží na tom, či som najlepší. Na čom záleží je to, či som sa snažil druhým pomáhať (napríklad aj v mojej profesii). Nie či sa mi to darilo, alebo nebodal či sa mi to darilo v porovaní s inými.

Jediná cesta, ktorá je v mojich očiach neotrasitelná nie je cesta vyvyšovania sa, ale cesta pokory. Kto vysoko lieta, nízko padá.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
aenema  13. 12. 2007 00:39
Pokorou by sa mala vyznacovat (aspon v istej miere) kazda ludska osobnost. Je len dobre, ze sa tomu chces naucit. Su ludia, ktori to nechapu Stale najdem nieco nove Dakujem

A
Napíš svoj komentár