Takmer kazdy clovek ma nieco, comu sa nadava svedomie. Je to isty vnutorny hlas z mojej podstaty, ktory mi vravi, co je dobré a čo nie. Je na nom jedna genialna vec. Ked si chcem rozumom zdovodnit, ci je nieco dobre alebo zle, potrebujem na to pripravu a cas. Avsak tento hlad mi to povie hned.

Geniálne vymyslené. Moje svedomie má však jedno špecifikum.Prichádza zvyčajne až vtedy, keď je už dokonané a nedá sa nič zmeniť.

No je jedna oblasť, kde mi toto aspon co som si donedavna myslel ze svedomie brani v postupe. Oblasť vzťahov. Nemožem sa totiž ubrániť pocitu, že keď som sa rozhodol s niekým byť, tak to má byť natrvalo som asi moc konzervatívny.

A teraz príde ten objav Nie je to svedomie, či konzervatívnosť. Je to strach z toho, čo bude takmer isto nasledovať. Nefandim si, ze by dalsi vztah s dievcatom v tomto veku vydrzal na cely zivot. Na to by nebola pripravena ani ona ani ja.

Nechcem sa narodiť, lebo sa bojím smrti. Stojí život podľa vás zato?

 Blog
Komentuj
 fotka
pershing363  3. 12. 2007 23:15
No jo, co sa tyka tych vztahov natrvalo mas pravdu, aj ja som taky...a po case zistim ze som to zas dojebal...
 fotka
dogyno  3. 12. 2007 23:24
ked veris v Boha nemas tento problem, lebo v biblii mas vysvetlene co bude po smrti(ale aj tak sa jej bojime)

jedine co ti brani v emocionalnom rozvoji je rozum, tvrda, studena, logika, ktora musi neustale nieco sledovat, hodnotit, zvazovat a kedze mas to dievca rad, tak pre nu chces len to najlepsie a zacinas uvazovat ci by vam to vydrzalo az do smrti

Problem tu vidim ten isty co u mna, ze rozum potlaca pocity a spontannost, cim nasledne brani rozletu a inklinuje k pomalemu postupu a skumaniu

A dam aj krk na to, ze sa oplati zit! Ved co ine by si robil?
 fotka
55lienka  4. 12. 2007 09:23
Svedomie, to je ten tichy hlasok, ktorý nám sepká, ze sa niekto diva.
Napíš svoj komentár