Zbadal som tam dvoch ľudí, čo vyzerali, že spolu chodia. Držali sa za ruky, bozkávali sa. No a potom sa pohli. Bol som až zarazený, keď som si všimol, ako synchronizovane kráčali.
Rozmýšlal som, čím to mohlo byť. Musím sa priznať, že hneď ma napadla myšlienka, že ak dvaja ľudia spolu chodia, tak možno tú ich jednotu nevedomky vyjadrujú aj tým, že kráčajú naraz.
Potom som rozmýšlal ešte aj o tom, že je to možno len tým, že sa držia za ruky. Pohľad na dve kamarátky, čo sa tiež držali ma však z tohto omylu vyviedol, takže mojej hypotéze nateraz verím. Nie som si však istý, či dokážem byť dosť nezaujatý a moje pozorovania nie sú skreslené. Rád by som vedel, čo si o tom myslia iní a či niekto už podobným smerom uvažoval.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ta synchronizovana chodza, to nmeusia spolu dvaja ludia chodit...myslim, ze na to staci jednotna vlnova dlzka, na ktorej su...cize to mozu byt aj priatelia...ja som si minule vsimla, ze synchronizovane idem s mamou, s dvoma dobrymi kamaratkami (z ktorych jedna je o 15 centimetrov vyssia), s jednym kamaratom, ktory sa za tie roky uz mojej chodzi asi prisposobil a aj s jedno kockou, ktoru nepoznam az tak dokladne, ale nejako sme na jednej vlne...a mozno vsetkych len vzdy zblbne klopkanie mojich opatkov a podvedome idu v tom istom rytme...a teoriu, ktora by vyhovovala aj teniskam, vymyslim nabuduce