praješ si, no nechcú odísť,
ostanú tu naveky,
nijako to nevieš obísť.
Myslíš na to, čo tak bolí,
trhá ti to srdce z hrude, duša lieta mimo tela,
nič z toho nie je v tvojej vôli,
je už toho na teba veľa.
Pomaly si uvedomíš,
za všetkým len jeden človek stojí,
svoje ciele prehodnotíš
a prídeš na to, čo vlastne tak veľmi bolí.
Túžiš dosiahnuť len jeden veľký cieľ a zámer,
vidíš už len tmu a koniec,
niet už iné východisko, nehľaď iných, nie, im never,
si sám vo všetkom, osamelý chodec.
V hlave iba obrazy zabudnutých vidín,
temné a krvavé pocity sťa by zo sveta zabudnutých tieňov,
v krvi prúdi adrenalín
nazbieraný z bolesti a zabudnutia dlhých týždňov.
Praješ si len koniec,
nech je preč už všetok strach a bolesť,
zložiť z hlavy ten tŕňový veniec,
nevládzeš to všetko uniesť.
Na obzore vidím západ slnka,
celý svet už temnú farbu má,
po tele prebehla mi malá vlnka,
taký pocit moja myseľ ešte nepozná.
Pocit, ktorý tlačí do úzadia všetko ostatné,
pocit, ktorý nedovolí čistej mysli premýšľať,
už ma ovládla tá túžba spraviť niečo nezvratné,
ovládla ma túžba zabíjať.
Na jazyku pachuť krvi,
po rukách zas tmavá škvrna tečie dolu,
zvláštny pocit sa mi v mysli mrví,
potlačím ho, myslím na to, jak sme spolu.
Chladný vzduch sa tlačí medzi zuby,
zima a chlad premkli mi už celé telo,
musím to však zvládnuť ešte chvíľu, aby
moje bytie zase jeden zmysel malo.
Chuť spraviť niečo strašné sa mi zahniezdila pod kožou,
chuť zabiť ovláda už celé moje bytie,
existencia balansujúca na tenkých hranách nožov,
teraz sa mi úplne všetok zmysel celkom pletie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
beaizy
8. 11.novembra 2010 16:30
super až nato že kým si to neoznačím skoro nič nevidno :::ˇ)
Napíš svoj komentár