Ležali sme v tráve ako skoro každý deň cez leto. Jeho bozky boli také krásne. Tie dotyky. Uvedomila som si, že som v tej chvíli najšťastnejšie dievča na svete. Tá chvíľa s ním sa mi zdala ako večnosť. Želala som si, aby to nikdy neskončilo. Naša pravá láska. Vedela som, že my dvaja sme si súdení, že musíme byť spolu navždy. Dve spriaznené duše. Pozrel sa mi hlboko do očí a povedal mi. že ma miluje. Hovoril mi to aj sto krát stále dookola. Zdalo sa mi to ako sen. Spýtala som sa ho, či sa mi to celé len nesníva. Dal mi krásny dlhý bozk a ukľudnil ma: "Toto nie je sen". Vtedy som sa rozplakala od šťastia. Utrel mi slzy a krásne sa na mňa usmial....

A potom som sa celá uplakaná zobudila a zistila som, že to bol len sen

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár