Môj denník by mal teda určite začať slovami: WHAT THE FUCK??
Normálne by som určite nemala odvahu niekde uverejniť tieto moje (dopredu upozorňujem) osobné a dosť trápne výlevy, ale potrebujem to niekde vypustiť a moje "najlepšie kamarátky" rady hovoria o problémoch.. ale hlavne o tých svojich, takže kým sa dostanú na rad tie moje, nikto už nemá chuť a ani čas to počúvať. Takže ak sa to niekomu nepozdáva, tak nech hneď prestane čítať. A tí nešťastníci, čo sa rozhodnú pokračovať ďalej, nehovorte potom, že som vás nevarovala!! Keďže tento "denník" (či ako to mám nazvať) budem písať výlučne nahnevaná, tak sa vopred ospravedlňujem za použité vulgarizmy, ktoré do úst dievčatám určite nepatria (ale o elektronickom prejave sa nikto nezmienil).
No, myslím že zbytočných kecov tu už bolo dosť, tak sa teda rovno dostanem k jadru celého môjho problému. Mama. Moja mama ma totiž nenávidí, je to vedecky dokázané (teda mnou). Dobre priznávam, nie som žiadny vedec, ale mám na to minimálne milión dôkazov. Moje kamarátky ju priam zbožňujú a ospevujú aká je super, že si nikdy nekladie servítku pred ústa, ale ako by ste sa cítili vy, keby ste mali doma na návšteve tak 3-4 kamarátky a v tom by vám vbehla mama do izby a prvé čo povie by bolo niečo ako: "Nevšímajte si, že smrdím, lebo som práve prišla z roboty a nemám celý deň oblečenú podprsenku lebo ma omína..." Babám to vždy pripadá vtipné, ale ja v takých situáciách pácham pomyselnú samovraždu. Ale ztrápňovanie svojich detí je určite pravidlom číslo jedna v nejakých Rodičovských príručkách, takže to je len taký slabší odvar.
Stalo sa mi už aj také čosi, že som volala mame, že nemám kde bývať, pretože ma vyhodili z intráku (a to som fakt nemala kde v noci hlavu zložiť) a ona mi na to do telefónu povedala, citujem: "Nemám čas, idem do roboty"
Mama. Aké láskyplné stvorenie. Škoda že len vtedy keď sú nablízku nejakí známi ľudia a že moji známi do tejto kategórie nezapadajú.
Ešte sem napíšem jeden príklad a poberiem sa spať, lebo určite ani Vás to tu už čítať nebaví. Tak napríklad minule. Oznámila som jej, že mám nového priateľa a normálna mama by sa podľa mňa opýtala ako sa volá, koľko má rokov a také obyčajné veci. Ale moja mama nie, hneď ma zavalila otázkami: Nie je to nejaký hlupák? Je škaredý? Nie je to nejaký cigáň alebo maďar? Kde si naňho natrafila? a potom ešte dodala: "Buď rada, že aspoň niekto si ťa všimol".
Odvtedy ako som jej to povedala, tak ubehlo niečo vyše týždňa, ale neprešiel ani jeden deň bez toho aby sa ma opýtala: "A už ťa nechal ten tvoj??" a keď jej oznamujem že ešte nie, tak sa len začudovane zaksichtí, niečo si zašomre a mám pár minút svätý pokoj.
Toľko k mojim dnešným problémom.
(HgH)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 7.júla 2015 16:49
preco sa jej nespytas, dokedy sa mieni spravat ako totalna sedlacka?
Napíš svoj komentár