Sedím v autobuse a hlavou mi víri množstvo myšlienok. Na krátky okamih sa objavia a vzápätí, keď si myslím že ich mám už-už na dosah zase nebadane odletia do Zabudnutia. Zabudnutie je podľa mňa naozaj veľké miesto, už len z toho dôvodu, že myšlienok ktoré mi tam uleteli bolo naozaj neúrekom. A to som len "človek - milión". Veď sami uznajte - koľko myšlienok, spomienok a podobných vecí už u vás upadlo do Zabudnutia?
Niekedy by som sa na to miesto chcela pozrieť.
Vidieť veci zabudnuté z dávnej i nie tak vzdialenej minulosti, všetky tie možno krásne myšlienky ktoré sa tak rýchlo prešmykli pomedzi prsty a uleteli práve sem...
Niektoré z tých myšlienok prelietavajúcich mojou hlavou sú naozaj beštie. Podporené hudbou, ktorá sa mi do hlavy dostáva vďaka slúchadlám v ušiach sa nechajú chytiť. Žiaľ, stále sedím v autobuse, neschopná čokoľvek niekam zapísať, pero aj papier sú mimo môjho dosahu a tak práve v okamihu, keď sa dostanem do prostredia vhodného pre písanie, myšlienka, tak ľahko chytená, odletí do Zabudnutia... A ďalšia... a ďalšia... a ďalšia...
Tu som pôvodne chcela skončiť, ale pri spätnom pohľade na nadpis sa jedna z myšlienok rozhodla nechať sa chytiť a zapísať... Zistila som totiž, prečo je Zabudnutie také nedostupné aké je - niektoré veci je lepšie nechať tam kde sú - v Zabudnutí...
ale niekedy niektoré myšlienky napriek všetkej snahe odletia preč a ja som zúfalý, že ich už nikdy nenájdem a preto to Zabudnutie nemám rád. Veď ma môže napadnúť toľko krásnych vecí a zmiznú...
velmi pekne napisane, je sa nad cim zamyslat... uvazujem, ci by som sa tam chcela pozriet..niekedy ano, niekedy nie... najst myslienky, ktore mi vyklzli a uleteli prec by bolo uzasne...ale neviem, ci by som chcela stretnut tie, ktore som tam poslala do vyhnanstva...
no to zabudnutie..asi to ma nejaky hlbsi zmysel abo vyznam...inak by predsa nebolo..velakrat nepozname pravy vyznam preco sa veci deju a preco je to tak..
A napriek tomu, že by tam niektoré myšlienky mali ostať, tak ich buď nechce samo Zabudnutie, alebo ich chce moja časť mysle reprezentujúca to nezabudnuté, lebo keď mi nejaká myšlienka takto uletí a uvedomím, že mi niečo teraz už neznáme ušlo, zvyknem sa cítiť nesvoj ...
...
A zvláštne je, že sa ešte nikomu nechcelo upozorniť na spojenie "človek-milión" a vetu okolo neho ... Naozaj?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.