Môj náhly záchvat?

Zvyčajne sa snažím písať len keď ma napadne niečo inteligentné a keď viem že to dokážem spracovať aj do nejakej pre mňa prijateľnej podoby.
Toto však bude niečo čo ma napadlo v tejto chvíli a potrebujem to napísať, hoci o tom bolo napísaných už nespočítateľne veľa blogov.

Ehm.. nie nejdem písať ani o EMO ani o láske a už vôbec nie o svojom tragickom osude

Dnes som ako takmer každý deň, zapla počítač, otvorila Birdz, poodpisovala som na na niekoľko správ (čo zvyčajne robím s radosťou, lebo potom netrpím svojím nízkym sebavedomím že nikoho nezaujímam a inak to nebolo ani dnes), potom som na nejaký čas odbehla od počítača (nemôžem tu predsa sedieť celý deň, alebo..??) a keď som sa vrátila objavila som niekoľko nových blogov.
Po ich prečítaní ma napadlo - 15 rokov nie je až tak nízky vek a nemám od neho veľmi ďaleko. A predsa mám z niektorých tých mladších dievčat pocit že som oproti nim oveľa inteligentnejšia (a to je čo povedať keď si ja myslím niečo také...niektorí mne blízki ľudia by vám vedeli porozprávať o mojich občasných záchvatoch, kedy ich presviedčam že som blbá a podobne...)
A po tejto myšlienke ma zachvátila panika. Bola som aj ja takáto pred tými niekoľkými rokmi? Správala som sa ako malá a tvrdila som že milujem niekoho, koho v skutočnosti ani nepoznám? (áno, uznávam, ako malá sa ešte občas správam, ale prejavuje sa to skôr návštevami Dráčika, chuťou kúpiť si bublifuk a túžbou po hojdačke...)

No tak, ľudkovia vo veku tínedžerskom, skúste nebyť tvrdohlaví, počúvať svoje okolie a nesnažte sa tváriť dospelo, keď ste ešte deťmi (A hlavne si užívajte detstvo kým môžete a nezaťažujte sa blbosťami a oveľa staršími ľuďmi odniekiaľ ktorých "milujete")

P.S.: Dúfam že z tohto nebude mať niekto iný pocit než som chcela dosiahnuť a dúfam že ma teraz nikto nebude chcieť za toto zavraždiť...

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu