Neskoro?
Mne sa to stalo práve dnes. A možno ani nie. Možno to nebola až taká veľká chyba. Ale ja som konečne pochopila tú vetu, čo vyslovil pred dvoma rokmi.
Trvalo mi to posraté dva roky! Až teraz som si uvedomila a ticho len tak pre seba pripustila, že on mal pravdu a ja som sa mýlila.
Vtedy.
Bolo to tak dávno.
A predsa to pre mňa znamená tak strašne veľa.
Keby som to vedela vtedy, nemuselo by to všetko skončiť. Nie takým štýlom.
Hovno! Len klamem samu seba a presviedčam sa, že som konečne našla ten správny dôvod. Nenašla. Nikdy mi ho nepovedal. Ani mi ho nikdy nepovie.
Vymyslela som si už tak strašne veľa konšpiračných teórii.
Akoby som to mohla zachrániť. Nemôžem. Už je neskoro. Už vtedy bolo neskoro.
Na otázku PREČO dostávam zakaždým inú odpoveď. Od Teba. Od nej. Od neho. Od všetkých.
No ani jedna z nich nie je pravdivá. Myslím. Dúfam. Neviem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár