Neznášam tie rána, keď budík hrá silnejšie ako obyčajne.
Neznášam, keď cestou na záchod trafím čelom otvorené dvere na kúpeľni.
Neznášam, keď dojde káva práve vtedy, keď som tak strašne rozbitá.
Neznášam, keď nájdem na raňajky jogurt po záruke.
Neznášam, keď sa mi rozmaže ceruzka, pretože sa ponáhľam.
Neznášam svoju chorobu, keď minimálne desaťkrát skontrolujem, či som zamkla.
Neznášam, keď utekám na autobus, lebo zase raz nestíham.
Neznášam tých debilných vodičov, ktorí vám zatvoria dvere rovno pred nosom a vy musíte čakať ďalších minimálne desať minút, aj keď je vonku hurikán a Sibír.

Neznášam, keď prídem neskoro do školy, nestihnem sa prezuť a môj profesor po mne začne húkať, že ničím školský majetok.
Neznášam, keď nám tresnú neohlásenú písomku.
Neznášam, keď som strašne nervózna a je jeden z tých dní, keď nemôžem ísť cez prestávku fajčiť, lebo riaditeľ má zase maniere a záchvat kontroly študentov.
Neznášam, keď si cestou zo školy nemôžem zapáliť.

Neznášam, keď prídem domov a vidím bordel ako v tanku...


Neznášam tak strašne veľa vecí, a pritom ich svojim spôsobom predsa tak zbožňujem.


Presne ako Teba.

 Blog
Komentuj
 fotka
michaeldevega  16. 2. 2012 22:08
Ale to nemuselo byť
Napíš svoj komentár