Počuť také slová.
Z Jeho úst.
...A keď patria Jej.
Tej najúžasnejšej na svete.
Slzy. Smútok.
Strach z nového.
Neznámeho.
Nie je mi Ho ľúto. A možno trochu. Niekde ďaleko ďaleko za horami aj dolami, aj siedmimi, aj ôsmimi.
Len preto, lebo bude mať skazený život na konci ktorého ešte aj skape. S pocitom viny.
Môže si za to sám.
Nikto mu nekázal chovať sa ako najväčší chudák a pekne povedané KOKOT.
Najviac ma trápi Ona. A On - ten druhý On. Tak podobný Jemu.
Sú pre mňa všetkým.
Nikdy nikto nebude viac.
Nikdy.
Nikto.
Preto im utriem slzy a budem sa tváriť, že Ja som v pohode.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár