Keď chcete niekoho, koho nemôžete.

Viem, že by som nemala.
Nemala by som si s ním písať o takých veciach.
Nemala by som sa škeriť na monitor vždy vtedy, keď napíše niečo neskutočne milé, čo dokáže len on.
Ako aj teraz. Hnusoba jedna. Trdlo. Hmm.. Hej. Trdlo.
Presne ten jeden jediný dôvod. A možno je aj ďalší.
Neviem.

Vždy mám na tvári úsmev, keď s ním som. Vždy. A keď nie, tak sa o to zaručene postará.

Pomôže mi ako najlepší priateľ.
Mudruje ako Sokrates - to na ňom zbožňujem.
Do riti, to som čo za slovo použila?
Nemôžem! Nie!
Takéto slovo sa jednoducho nehodí.
Nepatrí do nepísaného kamarátskeho kódexu.

Nemôže to byť pravda.
Len si to nahováram.
Lebo mám jednoducho potrebu mať niekoho radšej.


Už som sa úplne zbláznila.
Totálne.
Na sračky.
Najviac.

Ešte včera som rozmýšľala o niekom úplnom inom.

Ale toto je záchrana.
Utópia?
Neviem.
Možno.

Tá moja neschopnosť.
Alebo skôr debilná schopnosť.

Vždy sa zaujímať o niekoho, kto...
(pokračovanie si nechám pre seba)

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu