Tak hlboko.
Nie fyzicky.
Duševne. Psychicky. Emocionálne.
Nepatríš medzi tých, ktorí len tak prídu a odídu.
Za dva týždne.
Nie.
Veď sa poznáme už koľko?
X rokov?
Celkom slušná doba, nie?
A ja zrazu neviem, čo sa so mnou deje...
Či sa len chránim pred ostatnými
alebo je to tak.
Normálne vážne som sa do Teba zaľúbila?
...ako malá školáčka.
Viem.
Postaral by si sa o mňa.
Najlepšie ako by si vedel.
Najlepšie spomedzi tých všetkých...
Lenže ja to začínam myslieť vážne.
Všetko.
Vieš?
Bez kamarátskych srandičiek.
Bez nezmyselných narážok.
Je to ťažké
...mať stále čistú hlavu.
Viem, viem.
Nemôžem.
Nemala by som.
Myslieť na Teba tak,
ako myslím.
Tým spôsobom,
ktorý je tak odlišný od toho
kamarátskeho.
Minulého.
Predchádzajúceho.
A hlavne normálneho.
Dávaš mi nádej.
Vždy.
Podporíš ma
...aj keď urobím tú najväčšiu hlúposť.
Nehneváš sa na mňa ako všetci ostatní.
Jednoducho vždy sa na všetko pozeráš s nadhľadom.
(To je to, čo obdivujem.
Možno zbožňujem.
Možno milujem.)
Otvoríš mi oči vždy,
keď ich pred svetom zatváram.
Neviem.
(Možno) Ťa mám rada
(viacej ako by to bolo vhodné)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Napíš svoj komentár
Tak hlboko.
Nie fyzicky.
Duševne. Psychicky. Emocionálne.
a ostáva otázka prečo by to nebolo vhodné...?.