Zase len sedím. Čumím doblba a rozmýšľam, kedy mi to konečne dojde.
Viem, že to nemá zmysel.
Nikdy to zmysel nemalo.
Nikdy to zmysel mať ani nebude.
Nikdy nebude mať zmysel trápiť sa nad niekým, kto o tom ani netuší.
A už vôbec nebude mať nikdy zmysel trápiť sa nad niekým, kto o to nestojí.
A to je asi to najhoršie.
Keď si človek uvedomí, že sa trápi pre niečo, čo aj tak nezmení. Pre niečo, s čím nemôže nič urobiť. Pre niečo, čo nemá zmysel.
Hovoríme o láske alebo hovoríme len o tom pocite, o ktorom si myslíme, že je láskou? Je láska láskou, aj keď nie je opätovaná? Je to tá skutočná láska? Skutočná možno. Pravá určite nie.
A preto sa pýtam: Načo strácame čas niekým, kto ho nechce tráviť s nami? Načo sa trápime kvôli niekomu, kto si to nezaslúži? Načo je to všetko dobré?
Ževraj všetko má svoj dôvod. Tak dúfam, že naň prídem čo najskôr. Pretože už mi dochádza trpezlivosť. Aj energia.
Jediné, čo mi stále ešte nedochádza je to, že ON mi za to nestojí.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
vraj všetko zlé je na niečo dobré, ale v tom som si nie istá