..Okrem písomky z renesančnej filozofie bol dnešný pobyt v škole založený výlučne na smiechu a smiechomtvoriacich sa slzách. Situačný humor, čo vám budem hovoriť.
Prednedávnom som ale vypústila do luftu vetu, ktorá otriasla záujmom mojej vernej školskej spoločnice - slečny Sekundyovej.
Vyriekla som totižto: ,,Každoročne sa tam KONÁVA.."
Konáva, konáva, konáva.. Existuje vôbec takýto tvar? Viete hádam, čo mám na mysli. Ako keď od slova "jesť" vytvoríte tvar "jedáva sa", alebo od slova "robiť" tvar "robieva sa". Keď je možné vytvoriť takýto záhadný jav z týchto slovies, tak prečo nie aj zo slovesa KONAŤ, aj napriek tomu, že KONÁVA SA znie hlúpo? Žiaľ, profesorka slovenčiny nám to dnes ani nepotvrdila, ani nevyvrátila. Dokonca na otázku:,,A ako sa volá takýto tvar?" odpovedala prosto:,,No, nejaké príčastie." No kto by sa nezasmial?
Tak, či onak. Konáva sa!
Po škole sme so spolužiačkami nastúpili celé roztatárené do mestskej hromadnej dopravy, oplieskali sa o steny autobusu, keď si šofér dnešnú jazdu pomýlil s Rally Paríž - Dakar ( prípadne Gymnázium * - Staničné námeste ). No nič, ajtak sme sa smiali ako zdivené. So slečnou Sekundyovou sme ladne vystúpili z tohto pekelného stroja. Podišla som k okienku a zakývala spolužiačkam, ktoré tam ostali. Tie majú totiž vyššie ciele, neuspokoja sa len tak s niečím ( vystupujú takmer na konečnej ). Otočila som sa a zbadala som, ako sa slečna Sekundyová rehní a jej oslnivý úsmev pojedá všetku hmlu dnešného sychravého piatka. Otočila som sa späť a tie nezbedníčky mi poza môj chrbát vystrkovali prostredníčky. Ako pravá dáma som to nenechala bez povšimnutia a spŕšku "fakerov" som im opätovala. Nik mi však nepoklepal po ramene a neriekol:,,Hej, slečna, tam ale stojí mníška, to sa nepatrí." NIK! Tak som sa búrlivo oháňala prostredníkmi, spolužiačky sa spoza okna MHD usmievali a mníška si určite myslela svoje.
Ale to som prekúsla. Ako si však tak so slečnou Sekundyovou kráčame na autobusovú stanicu, prihovoril sa mi čudesný, postarší pán veľmi príjemným, chrapľavým a zrejme podguráženým tónom:,,Čo ti stojí..pi*a?" Túto otázku môžem bezpochyby zaradiť do kategórie Moje poprvé. Odpovedala som stručne:,,Hej, Tebe." (Viem, zas sa prejavilo moje nežné JA). Slečna Sekundyová popri mne cupkala a rozpačito sa usmievala, na čo som dodala:,,Dilino jedno sfetované, či spité." Nato okolo práve prechádzal taxík. Taxikár sa vyklonil z okienka, povedal mi:,,Spitý." a týmto razantným výrokom objasnil všetko, čomu som dovtedy nerozumela. Vďaka, ujo taxikár!
To by asi tak bolo všetko, čo som dnes zažila.
Á, jasné! Ešte som poobede žehlila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mimochodom rada by som spoznala slečnu Sekundyovú...