Je piatok a vačšina mladých ľudí, prevažne študentov, si po škole vyrazí do mesta. Niektorí na pivo, iní zas na bagetu, no nájdu sa aj takí, ktorí zavítajú do príjemnej kaviarne, v ktorej už síce boli nespočetne veľakrát. A to bol práve moj prípad.. Moj a taktiež mojich spolužiačok. Každý piatok -> smer G*****R ( reklama na tomto portáli nie je vítaná, i keď ja by som to veľmi rada urobila). Ale vlastne, keď nad tým tak teraz premýšľam, ani nie.
Predstavte si takúto situáciu:
Máte obľúbený podnik, dá sa povedať, že najobľúbenejší v meste. Chodíte tam tak radi, ako degeši v čase vyplácania podpory, dokonca ešte radšej. Šetríte si financie len preto, aby ste si kúpili svoju obľúbenú teplú hustú, podotýkam HUSTÚ, čokoládu s príchuťou jahody, melóna, či mandle. No najviac sa tešíte zrejme z obsluhy sympatického metrosexuála Radka. Nie, on nie je epicentrom nášho ošiaľu. Stredobodom nášho záujmu je predsa strávenie spoločných chvíľ pri šálke čokolády na princípe pudingu, pričom sa uskutočňuje skupinová degustácia skrz celý stol, ktorú sprevádzajú vraždiace pohľady medzi zúčastnenými tohto nesmierne hygienického aktu potešenia chuťových kanálikov.
, , Gebra, daj mi ochutnať.."
, , Ozaj, tvoju som ešte nemala.."
, , Možem ešte? "
Každý vrelo pritakáva, no myslí si , , čo ti drbe? tak veľa? veď mi nič neostane.."
Toto všetko bolo sprevádzané ezoterickým prostredím, tlmeným svetlom, zaujímavou arómou a hlavne príjemnou hudbou. Fotenie priblblých fotiek a nasledovné rehotanie sa v tomto slušnom podniku preukazovali našu mentalitu, ktorú sme podčiarkli aj komentárom do návštevnej knihy, po prečítaní ktorého ani jedno oko nezostalo suché a každá bránica nezostala len tak nevinne stáť.
Až kým..
Dnes som do našej mekky čokoládového opojenia prišla po pármesiacoch ( predtým akosi nebol čas)..
Neprítomnosť Radka ma hneď mrzela, ale kedže tam už nepracuje, tak čo. Budiš. Usadili sme sa na naše obvyklé miesto. No keď k nám prišla obsluha, moj žiaľ za Radkom opať klopal na dvere ako besný. Predo mnou stála temná žena s reťazou na nohaviciach, čiernym líčením a miernym závanom cigariet. Žiaden Radko. ( možno vám Radko v tomto blogu pripadá ako Chuck Norris, ale nie je to pravda. Radko neprišiel o panictvo skor, ako jeho otec).
Po dlhom výbere sme si objednali a boli sme zmierení s tým, že horšie to už nebude...
Čakali sme asi tak dlho, ako na zájazde do Poľska v rade na kuracie prsia. Ale potom sme sa predsa len dočkali! Šľahačka navrchu posypaná pestrofarebnými guličkami sa liala priam vodka na ruskej oslave, ale vyzeralo to celkom schopne.. To sa však nedalo povedať o našej túžobne očakávanej čokoláde. Tá sa liala ešte viac, bola riedka, slabá, s malým množstvom príchute..
, , Čokoláda Pellini biela s príchuťou čerešne.." - viete komu hovorte!
Aj z automatu v našej socialistickej škole dostávame lepšie. A to k tomu bez šľahačky!
K tomu si ešte tá milá slečna, evidentne dosť štýlovo odlišná od prostredia tohoto podniku, zapálila len pár metrov od nás, čo dotváralo neskutočne príjemný pocit..

Každopádne, bola som sklamaná.. Kniha návštev - nevoláš sa tak len zo srandy, ešte ťa navštívime, neboj..

 Záchod
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
lucy92  28. 11. 2009 22:53
v bombone je taka neboli ste tam?? :
2 
fotka
gebrica  28. 11. 2009 23:46
raz a mala som deficit peňazí ešte dva týždne
3 
fotka
newgeneration  22. 1. 2010 11:58
nuž aj motyka občas vystrelí nesprávnym smerom
Napíš svoj komentár