„Prečo tvoji rodičia nevychádzajú z izby keď sme doma? Prečo sa s tebou, s nami nerozprávajú?“
„Ja neviem. Vždy to tak bolo. Keď som sa snažila s nimi rozprávať tak ma jednoducho odignorovali. V izbe som bývala ja a oni mali celý dom pre seba no teraz keď si prišiel ty sa to zmenilo. Oni zostávajú v izbe a my bývame v dome, ale oni väčšinou ani nie sú doma keď si myslíš. Máme chatu na Cypre a väčšinu času trávia tam. Nikdy sa nerozlúčia ani nepovedia že idú, len zrazu zmiznú.“ Hovorila, no nebolo jej to vôbec ľúto.
„Nevšímajú si ťa? A čo keď si bola malá?“
„Starali sa o mňa, ja nehovorím, že mám zlých rodičov. Dali mi čo som potrebovala okrem nejakej prevyšujúcej lásky. Dávali mi peniaze, keď som chcela ísť na pizzu, alebo keď som chcela ísť vonku tak som si vypýtala a oni nemali problém aby ma založili aj keď som im to musela časom vrátiť.
„Chýbala ti láska?“
„Samozrejme, že mi chýbala láska. Nenašla som ju doma, tak som sa ju snažila nájsť inde a napokon som ju našla u Haku a Maxa, avšak obaja sú zrazu preč a ja som zasa sama.“
„Nie si sama, som s tebou.“ Povedal som. Neprestávali sme kráčať.
„S tebou?!“ prekvapene sa spýtala a zrazu zastavila. Pozrela sa mi do očí a ja som začal mať pocit, že som spravil niečo zlé.
„Áno, veď stojím pri tebe.“
„Stojíš pri komkoľvek.“ Odpovedala nahnevane a rozbehla sa odo mňa preč.
„Počkaj ma.“ Zakričal som a rozbehol sa za ňou. Zrazu som začul jej smiech. Dobehol som ju a ako som sa ju snažil chytiť spadli sme a spoločne sa kotúľali dole kopcom do náručia tmy. Napokon sme zastavili. Ona ležala na tráve a ja som pristál na nej. Smiali sme sa, no napokon sme obaja stíchli. Naklonil som sa k nej a pobozkal ju. Nechal som sa viesť vášňou, bozkával som jej krk a ona ma hladkala po chrbte. Zobral som jej ruky a pridal ich za jej hlavou. Chcel som ju mať len pre seba. Nakoniec sme podľahli a po prvý krát sme splynuli duševne aj fyzicky. Ležali sme vedľa seba nahý, prikrytý len rúškom noci. Studená tráva ma hladkala po koži a ja som si užíval túto chvíľku. Bolo to omnoho krajšie ako doteraz. Ak by som to mal porovnať s tým, čo som zažil predtým toto bolo o vášni, príťažlivosti a to predtým bolo väčšinou len o potrebe.
„Ľúbim ťa.“ Počul som tichý hlas, ktorý sa niesol vzduchom. Otočil som sa k nej, chytil ju za ruku a pobozkal ju.
„Aj ja teba.“ Odpovedal som. Ešte chvíľku sme si užívali spoločné chvíle až napokon spoza hôr vyšlo slnko. Jeho lúče nás hladili a ja som vedel, že teraz som dostal svoje svetlo do života.
„Pôjdeme domov?“ navrhol som. Obliekli sme sa a odišli.
„Sabi?“
„Áno?“
„Predtým ako sme sa spolu vyspali, bola si panna?“ nebolo to pre mňa podstatné, ale chcel som to vedieť. Usmiala sa na mňa a odkráčala do inej miestnosti.
„Veď mi to povedz.“ Prosil som no nereagovala na mňa a tak som sa rozhodol, že sa vykašlem na to. Zobral som si bundu pod ktorou som si všimol list adresovaný mne. Otvoril som ho.
Drahý Marek,
Nechcela som ti volať, bolo to také neosobné. Chýbaš mi, viem, že máš nejaké problémy a musíš bývať u Sabíny. Chcela som ti navrhnúť podľa mňa výhodnú ponuku.
Presťahuješ sa ku mne a ja ti dám prácu v sanatóriu. Budeš pracovať ako psychológ a opäť bude všetko v starých kolajách. Zabudneme na všetko čo sa stalo, na to ako si mi vynadal ako si odišiel do Anglicka za prácou, na to ako si ma poslal preč pred tvojou mamou. Jediná moja podmienka je, že sa presťahuješ ku mne.
Viem, chýbala by ti tá tvoja... nechcem ju za nič označovať a tak som sa rozhodla, že ju môžeš navštevovať dva krát do týždňa a ak by sa opäť dostala do sanatória, bude pridelená tebe.
Súhlasíš? Ak áno, v piatok príď ku mne. Posteľ bude pripravená.
S pozdravom Luce
Nevedel som, čo mám robiť. Mám si vybrať lásku alebo kariéru. List som našiel neskoro, bol piatok a ja som sa musel okamžite rozhodnúť.
„Sabi, ty si vedela o tomto liste?“
„Čo je to za list?“
„Bol pod mojou bundou.“
„Ja neviem kde sa tam zobral. Dávam poštu na stolík a vlastne ani nikto nevie že si tu, nemáš tu trvalý pobyt, takže pošta ti tu nechodí.“ Rozhovorila sa
„Aha.“ Na viac som sa nezmohol
„Čo je to z a list?“ spýtala sa a odpila si z pripraveného pohára, kvapka vody jej stekala po brade až do výstrihu. Pozorne som sledoval celú jej cestu.
„Ale nič. Vieš, budem sa sťahovať.“ Oznámil som jej. Pohár jej vypadol z rúk a roztrieštil sa na zemi. Malé kúsočky skla skákali po podlahe a narážali do seba.
„Kam?“ hanbil som sa jej odpovedať ale nemal som na výber
„K Luce.“
„Prosím? To čo sa medzi nami stalo pre teba nič neznamená?“ bolo mi jej ľúto, no chcel som sa opäť dostať na vrchol.
„Prepáč Sabi, ale dala mi výhodnú ponuku.“
„A čo moja ponuka? A čo ja? Čo bude s nami?“ jej otázky ma boleli pri srdci
„Prepáč Sabi, ale ja tu nemôžem zostať. Luce mi dá späť moju prácu.“ Snažil som sa byť úprimný.
„Prečo nie? Do práce môžeš chodiť aj odo mňa.“
„Pretože ťa neľúbim. Po veci si prídem.“ Povedal som, otočil sa jej chrbtom a vykročil vonku.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár