„Ahoj Kate, to je Marek, hľadá nejaký byt. Cenovo výhodný a však to poznáš. Čo najlepšie výhody.“ Hovorila mladej slečne s ryšavými krátkymi vlasmi a pehami na nose. Postavu mala primeranú aj keď bola veľmi nízka, takmer žiadne prsia. Nič také do čoho by som sa vedel bezhlavo zamilovať.
„Ahoj, Marek.“ Predstavil som sa a podal som jej ruku.
„Kate.“ Jej hlas bol hrubý. Takmer ako mužský.
„Teší ma.“
„Takže Marek, akú máte predstavu o byte? Jedno – dvojizbový? V centre mesta alebo na okraji. Na dedine?“
„Myslím, že taký jednoizbový byt v centre mesta by mi mohol stačiť.“ Hovoril som
Prechádzali sme postupne rôzne byty, no žiadny nebol podľa mojich predstáv. Napokon sa Kate začala prehrabávať v katalógu.
„Prepáč, ale už nemám v ponuke iné byty.“
„Môžem si to pozrieť?“ spýtal som sa a ona mi ochotne predložila hrubý katalóg, kde som si prezrel byty v ktorých som už bol ale nepáčili sa mi. Na konci bol jeden rodinný dom s veľkou záhradou. Patrila k nemu garáž a betónový bazén.
„Mohli by sme sa ísť pozrieť sem?“ spýtal som sa a videl som, že sa páči aj Sabíne.
„Samozrejme, ale hovorili ste, že chcete byt a v meste. Toto je rodinný dom a je na dedine.“ Hovorila Kate podráždeným tónom. Napokon sa však upokojila. Províziu dostala tak či tak. Zaviedla nás do vedľajšej dediny. Hneď som sa do toho domu zamiloval. Veľký priestranný a okolo nikto. Žiadny susedia. Bol to dom situovaný na samote v lese, blízko prírody.
„Tak čo páči sa ti?“ bol som zvedavý na názor Sabíny.
„Je úžasný, ale je príliš drahý.“
„Nezáleží na peniazoch.“ Povedal som
„Chcete sa ísť pozrieť dnu?“ povedala Kate a otvorila dvere. Prešli sme všetky izby. Kúpeľne boli moderne zariadené, krásne voľné izby spálňa dokonca aj herňa. Bol to dom mojich snov.
„Veľmi sa mi páči.“ Povedal som a chytil ju za ruku. Usmiala sa a neodtiahla. Mal som radosť. Tešil som sa na nový život.
„Je to posledná ponuka. Viac ich momentálne nie je. Museli by ste počkať kým sa zasa niečo uvoľní.“ Hovorila Kate
„Beriem ho.“ Povedal som, vytiahol šekovú knižku a vypísal cenu za dom.
„V poriadku. Zajtra sa sem môžete presťahovať.“ Povedala mi Kate a dala mi podpísať ešte pár papierov.
„Nedalo by sa to urýchliť? Chcel by som sem ísť hneď.“ Chvíľu na mňa prekvapene pozerala, potom kúsok odkráčala dakomu zavolala a napokon súhlasila. Kate nás zaviezla na miesto, kde sme sa predtým stretli a ja som musel ísť k Luce pre svoje veci.
„Pôjdeš so mnou?“
„Kam?!“ prekvapene sa na mňa pozrela Sabína aj keď očami som svoju otázku nesmeroval na ňu.
„So mnou k Luce pre veci. Nechcem tam ísť sám.“ Vedel som, že Luce je ochotná otvoriť mi len v sexy spodnom prádle a ja by som sa neudržal. Chcel som nejakú podporu, ale nemohol som jej to vysvetliť takto.
„Dobre.“ Nebola nadšená, ale aj tak súhlasila. Nasadli sme do môjho auta až sme dorazili k nej. Sabína zostala sedieť v aute a ja som sa vydal pre svoje veci. Veril som, že nebude problém ich dostať späť.
„Ahoj Marek.“ Povedala Luce, ktorá mi samozrejme otvorila v ľahkom bledoružovom saténovom župane.
„Prišiel som si len po veci.“ Oznámil som a snažil som sa pozerať niekam za ňu.
„Nech sa páči.“ Povedala a ako sa pohla vykuklo jej nahé telo.
„Prosím ťa. Obleč sa. Nie je to správne.“
„Čo nie je správne?“ hovorila a približovala sa ku mne. Zacítil som jej dych. Neovládol som sa a dal som ju rovno na podlahe v chodbe zatiaľ čo Sabína sedela v aute. Priznávam sa, som sexuálne nezdržanlivý človek. Vyšiel som do kedysi našej izby, zobral si čo mi patrí a bez slova som vyšiel vonku. Nastúpil som do auta a nepovedal ani slovo. Cítil som sa trápne.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa ma Sabína no nemal som odvahu jej to rozpovedať. Naštartoval som a pridal plyn. Zatlačila sa do sedadla a zatvorila oči.
„Máš strach?“
„Nie, v pohode.“ Odpovedala a tak som pridal ešte viac. Zastavili sme až pod jednou horou. Chcel som sa ísť prejsť, chcel som sa uvoľniť.
„Poď!“ vystúpil som z auta a zamieril k tečúcemu potôčiku, ktorý tadiaľ šiel.
„Prosím, tu nie.“ Povedala Sabína pri tom ako vystupovala z auta.
„Prečo nie?“
„Chodili sme tu s Markom.“
„Spomienky?“ nahodil som úsmev a šiel k nej. Zobral som ju za ruku a odtiahol ju k vode.
„Čo ste tu robili?“ mal som priveľa energie a pevne som ju držal za ruku.
„Pusť ma prosím.“ Snažila sa uvoľniť moje zovretie.
„Hovor!“ kričal som a kráčal s ňou do rieky.
„Prosím.“ Povedala a z očí jej začali padať slzy.
„Čo zasa reveš, nič ti nerobím.“
„Pusť ma.“ Opakovala no ja som ju nepočúval. Prešli sme spolu až na druhú stranu. Tam zastavila, rozhliadla sa okolo seba a klesla k zemi. Vtedy som ju pustil. Zrazu mi jej prišlo ľúto.
„Čo sa stalo?“
„Vidíš to?“ rozhliadol som sa okolo no nevidel som nič neobvyklé. Pekná lúka, pár stromov ale nič viac.
„Nie nevidím. Čo myslíš?“
„Pozri sa tam.“ Ukázala mi prstom približne do stredu lúky.
„No, áno, lúka.“
„Bývala tam rezervácia. Žil tam Haku.“ Rozplakala sa. Objal som ju. Vedel som aké to je pre ňu ťažké.
„Prepáč, že som ťa sem zobral. Nevedel som. Povieš mi ako ste sa s ním spoznali?“ utrela si slzy a sadla si na neďaleký kameň.
„Bolo to dávno, ešte som bola mladá.“
„Veď nie si stará.“ Usmial som sa a utrel som jej rukou slzy z tváre.
„Keď som bola mladšia. Patrila som do skautského spolku. Chodili sme na dva týždne raz cez leto na tábory. Hrali sme sa, mali sme rôzne pokladovky. Ja som ale bola veľmi zvedavé a tiež neposlušné dieťa a vlastne nebola som až taká malá. Mala som už okolo pätnásť. Nepamätám si to presne. Večer, keď sa všetci ukladali k spánku, umyli si zuby a tak, nemohol nikto vedieť kde som a tak som si chodila zapáliť.“
„Fajčila si už taká mladá?“
„Hej. Ale len niekedy. Jednu krabičku som mala aj na dva tri mesiace. Väčšinou to bolo z nudy.“
„Dobre.“ Usmial som sa a dal som jej pusu na čelo.
„No a jeden večer keď som sa takto prechádzala po lese som začula kone. Milujem zvieratá a tak som šla za ich hlasom. Napokon som sa dostala do rezervácie. Nevošla som hneď k nim, len som sa pozerala. Potom ku mne pribehol čierny kôň. Zamilovala som sa do neho. Okamžite sme si padli do oka. Hladkala som ho a on sa nechal. Zrazu sa objavil jeho majiteľ.“
„Haku.“
„Správne. Prišiel Haku a zobral ma zo sebou previezť sa. Každý večer som k nim chodila. Naučil ma jazdiť, naučil ma rôzne uzly a ako prežiť v lese. Ukázal mi ako sa zbiera rosa. Bol so mnou stále. Potom som sa dozvedela, že je náčelníkov syn a napokon sa naše tábory zrušili a ja som s ním stratila kontakt. Po čase ma našiel na sociálnej sieti ale to už bol vo Francúzsku. A potom keď začalo to s tým Maxom, celá rezervácia sa presťahovala sem.“
„Tiež by som chcel mať takého kamaráta.“ Uvedomil som si, že ja som nikdy nemal takého priateľa s ktorým by som mal taký dobrý vzťah. Nikto mi neukazoval prírodu a nikdy som nebol na žiadnom kopci.
„Aj ja by som ho chcela späť.“
„A s Markom si sem prečo chodila?“
„Len sme sa chodievali prejsť, sem tam sme si tu niečo opiekli. On mal rád bylinky a tak mi niekedy ukázal na čo je niektorá z tráv aj keď miloval len jednu.“
„Dala si si niekedy s ním?“
„S ním nie.“
„Takže sama?“
„Ani sama nie.“
„A mala si to už niekedy?“
„Samozrejme.“ Povedala a usmiala sa .
„S kým?“ zasmial som sa. Bolo mi to celkom jedno, len som chcel odľahčiť situáciu.
„Keď sme kedysi chodievali na chaty a vlastne, prvý krát som to mala až so spolužiačkou na vysokej.“
„Dala si sa nahovoriť?“
„Nemusela ma nahovárať. Chcela som sama ale nepýtala som to od nej. Len mi to ponúkla a ja som chcela skúsiť aké to je.“
„A aké to bolo? Ako si sa cítila?“ spýtal som sa
„Nijako. Nemala som pocit, že mi z toho niečo je. Neviem čo na tom tí ľudia čo to berú stále vidia.“
„Ako Mark?“
„Áno, ako Mark. Nebolo mi z toho ani dobre ani zle. Nemala som žiadny pocit.“
„Skúšala si to len ten jeden krát?“
„Nie. Vždy keď som bola so spolužiačkou som si to s ňou dala. Potom už aj s babami na chate, ale nikdy mi to nič nerobilo. Nechápala som tomu a potom som prestala do toho vŕtať. Jednoducho ak idem von so spolužiačkou a ona chce tak si dám. Nevidím na tom nič zlé ak je to takto. Už keď je človek závislý, už je to iné.“
„Ako Mark.“
„Presne, ako Mark.“
„Milovala si ho?“
„Áno, milovala som ho. Dal mi niečo, čo som u iných nenašla. Dal mi oporu, lásku, rozumel mi. Keď sa so mnou rozprával, vedela som, že nemusím pred ním nič tajiť. Jednoducho to bolo také moje slnko medzi tmou v ktorej som žila.“
„Nechápem, prečo ťa opustil.“
„Ja to tiež neviem. Hovoril, že to nezvládol a že potreboval pomoc ale nemohol ju odo mňa prijať.“
„Ako to myslíš?“
„Ja neviem. Keď mi to povedal cítila som sa. Čo som ja kostná dreň aby som musela čakať na prijatie? Nechápala som to a do dnešného dňa tomu nerozumiem. Ale veď ty si ma tiež nechal. Takže asi je na mne niečo zlé prečo so mnou ľudia nemôžu byť.“
„Ale nie. Ja som odišiel za kariérou.“
„Viem, že si s ňou spal.“ Povedala a otočila odo mňa tvár.
„Áno, keď som u nej býval spávali sme spolu.“ Úprimne som odpovedal.
„Nemyslím vtedy keď si u nej býval, myslím teraz.“ Nevedel som čo tým chce povedať.
„Ako to myslíš?“
„Teraz, keď sme boli u nej si s ňou spal.“
„Prečo si to myslíš?“ ako mohla na to prísť? Nemohla to na mne vidieť. To predsa nie je možné aby bolo na mne tak veľmi vidieť či som mal sex alebo nie. Žeby čítala myšlienky? Túto možnosť som tiež veľmi rýchlo vylúčil. Nežijeme predsa v nejakom sci –fi filme, aby to dokázala.
„Bolo vás počuť až neviem kam. Mohli ste byť aspoň po tichu. Vedel si, že som v aute.“
„Neplač zlatko.“ Utrel som jej slzu z tváre. „Bolo to posledný krát. Sľubujem.“ Povedal som, no sám so si nebol istý či je to naozaj tak.
„Neverím ti.“ Povedala a objala ma. Pobozkal som ju do vlasov. Voňali ako jahody.
„Chcem ti niečo navrhnúť.“ Začal som zľahka
„Áno?“ spýtala sa ma
„Bojím sa, ale že nebudeš s tým súhlasiť.“
„No tak hovor.“ Nabádala ma
„Chcel by som, aby si v tom dome bývala so mnou. Preto bol pre mňa dôležitý tvoj názor, chcel som vedieť či sa ti tam páči, či by si tam dokázala byť šťastná. So mnou. Pochopím, ak s tým nebudeš súhlasiť. Ublížil som ti a veľmi ja viem, ale chcel by som stráviť zvyšok svojho života po tvojom boku. Milovať ťa a ráno sa zobúdzať vedľa teba. Česať ti vlasy, dýchať tvoju vôňu, starať sa o teba a dať ti všetko po čom by si len túžila.“ Nepozrel som sa na ňu. Nemal som dosť sily na to aby som zniesol odmietnutie a preto som nechcel vedieť ako sa tvári.
„Mám ísť s tebou bývať do tvojho nového domu?“ spýtala sa ma ešte raz
„Áno. Bol by som rád, keby si so mnou bola v mojom novom dome. Predsa je tam veľa miesta a sám by som sa cítil opustený.“
„Chceš aby som tam šla bývať len preto, lebo by si bol sám.“ Smutne mi povedala
„Nie, chcem aby si tam šla so mnou bývať, pretože ťa milujem a chcem aby sme boli spolu.“ Pobozkal som ju na pery. Robili sme to už veľa krát, ale teraz to bolo o niečo silnejšie.
„Áno.“ Povedala so slzami v očiach. Zaradoval som sa a zodvihol som ju do náručia. Splnila mi moje prianie aj po tom všetkom. Potom som ju položil opäť na zem no nedalo mi nespýtať sa na to, čo ma najviac zaujímalo.
„Zlatko?“
„Áno?“
„Povieš mi prosím ako prebiehal tvoj vzťah s Markom? Viem, že ťa to bolí ale je to taká choroba z povolania. Vnútorne ma to žerie keď neviem čo sa deje.“
„Nepôjdeme sa prejsť?“ navrhla
„Samozrejme.“ Odpovedal som a vykročili sme na lúku kde bola kedysi rezervácia a potom sme zamierili na kopec ktorý som odtiaľ zbadal.
„No. Stretli sme sa, zamilovali sa. On sa zamiloval prvý. Začali sme sa sem tam stretávať, zo začiatku bol veľmi.. chcel prevažne odo mňa sex. Aj som si myslela chvíľku, že chodí za mnou len kvôli tomu, avšak neskôr som si uvedomila, že by len tak kvôli mne nevstával ráno aby ma videl. Zamilovala som sa aj ja.“
„Veľmi?“ spýtal som sa
„Áno, veľmi. Dala by som mu všetko. Po treťom stretnutí už spal u mňa doma. Nechcela som, aby odišiel, chcela som ho cítiť pri sebe. Jeho dotyky, spávali sme v objatí. Pozerali sme filmy. Zohnala som neskutočne veľa filmov. Vedela som, že sa mu páčia psychologické filmy a tak som mu také našla. Prevážala som sa autom po neho, zavážala naspäť. V noci, keď som nemohla spávať, celý čas som sa na neho pozerala, dávala som na neho pozor, keď mu padla ruka dole z postele zodvihla som mu ju aby mu nestŕpla, keď chrápal, škrabkala som ho po chrbte a on prestal. Fungovalo to, mne to stačilo ale jemu očividne nie. Chcel asi niečo, čo som mu nedokázala dať a ja som nikdy neprišla na to, čo to bolo. Vážila som si každú chvíľku s ním, no on...“ padali jej slzy dole tvárou. Videl som, že sú to slzy ľútosti, nie smútku.
„Čo on?“
„Keď spal so mnou potom, už ma neobjímal. Spal na svojej strane postele, začal sa ku mne správať inak. Keď som chcela ísť von, on už nechcel. Pochopila som, že ma nenávidí a nechce ma viac vidieť, len som nikdy nevedela prečo. Neviem čo som spravila.“
„Ty si nič nespravila maličká.“ Usmial som sa a dúfal som, že jej to aspoň trošku pomôže.
„Ďakujem, že si ma vypočul.“ Prekvapilo ma to. Za čo mi má ona ďakovať? Veď som ju k tomu napokon donútil ja.
„Milujem ťa. Poďme domov. K nám domov.“ Usmial som sa a potiahol ju za ruku smerom k autu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár