„To nedám.“ Hovorila a zaborila hlavu do kníh
„Ale prestaň. Keď som to dal ja, dáš to aj ty. Už to máš posledný ročník. Spravíš toto a budeš pani s titulom.“ Usmial som sa
„Slečna.“ Povedala a úsmev mi opätovala.
„A nechcela by si byť pani?“ vypadlo to zo mňa samo a už som to nevedel vrátiť späť.
„To bola žiadosť o ruku?“ prekvapene na mňa pozrela.
„Ak by som odpovedal áno, aká by bola tvoja odpoveď?“
„Nepoviem.“ Zasmiala sa. Poobzeral som sa okolo seba a na poličke som našiel kúsok červenej vlny. Zobral som ju, zviazal ju do kruhu a podišiel som k Sabíne. Kľakol som si na jedno koleno, prehrabal si vlasy prstami a povedal.
„Vezmeš si ma?“
„Myslíš to vážne?“
„Áno maličká.“ Povedal som. Chvíľku premýšľala a mne po chrbte začal behať mráz. Bál som sa jej odpovede. Pred malou chvíľou som si bol istý že povie áno ale teraz som bol na vážkach. Ak povie nie, spravil som zo seba úplného paka.
„Milujem ťa.“ Povedala napokon
„Mám to brať ako áno?“ jemne sa pousmiala no stále som si nebol istý. Nahla sa ku mne, chytila ma za ruku a pomaly sa nakláňala až k môjmu uchu. Srdce sa mi silno roztĺklo, cítil som jej dych, bol jemný a pokojný naopak môj sa veľmi zrýchľoval.
„Áno.“ Zašepkala mi jemne až ma striaslo. Odtiahla sa a tak som jej zobral ruku a navliekol kúsok nitky na prst.
„Ľúbim ťa.“ Vykríkol som a objal ju. Potom sme opäť pustili do učenia. Neskôr som jej kúpil originálny snubný prsteň s veľkým diamantovým očkom v tvare srdca. Sabína napokon spravila všetky skúšky aj keď nie na A- čka a konečne dostala svoj vysnívaný titul a mňa napadlo, keďže máme spoločné zameranie, že by sme si mohli otvoriť spoločnú ordináciu v dome a tak sa aj stalo. Sabína mi robila sestričku a prichádzalo k nám veľa ľudí riešiť svoje problémy. Pomáhal som im a po tom som vždy túžil a napokon som mal pri sebe aj človeka, ktorého som miloval a on miloval mňa. Tešil som sa na deň keď si povieme svoje áno, ale najskôr sme si chceli spoločne užiť vecí, po ktorých sme túžili. Zobral som ju na miesta, kde nikdy nebola a túžila ísť, plnil som jej každý sen o ktorom mi povedala. Miloval som ju nadovšetko a stále milujem. Je to moje slnko, ktoré ma previedlo tmou, moje lano, ktoré po držalo v priepasti, moje krídla, ktoré ma preniesli krajinou. Teraz žijeme spokojný život na dedine vo veľkom dome bez Luce, bez problémov, bez minulosti. Začali sme nový život, ktorý sme mohli začať len spoločne.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár