Rozbil si mi moje sny a to sa neodpúšťa,
všetko tak zmyselné skončilo práve.
Nikdy si nepochopil čo pre mňa znamenáš,
už ani len príležitosť na to nemáš.

Viac ako sen, viac ako realita
viac ako láska, viac ako nenávisť.
Znamenáš to, čo nikto iný nebude
a predsa si nevážiš, čo spolu nemáme.

Slnko zapadlo a nastala noc,
no však aj tá ma veľmi silnú moc.
Hviezdy sa nakláňajú pozerajú dole,
objímajú to celé zore.


Vychádza mesiac a ukrýva žiaľ
teraz uvidíme, kto je tu pán.
Pri ohni sedím a pozerám vdiaľ,
už nikdy nezostanem sám.

Sme jak skala
pevná no nie malá.
Sme jak kvet,
sme tu keď iného niet.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár