Noc, tma, ticho, chlad... pocity ktoré ťa vždy ťažili no nepreniesol si ich do svojho reálneho života. Bola to vždy len tvoja pochmúrna fikcia, ktorú si nikdy nechcel ukázať svetu.

Vždy si nosil tričká s dlhými rukávmi, aj keď bolo leto, cítil si sa chránený. Hovoril si, že ti je zima no nebola to pravda. Chcel si sa len skryť pred ostatnými , nechcel si im ukázať čo je v tebe.

A tak žiješ realitu , ktorá je virtuálna, ktorá nie je skutočná. Máš tu svojich priateľov, ktorý by virtuálne dali za teba aj svoj vlastný život ale to všetko je klam.

Donútila ťa, aby si jej dal všetko, donútila ťa aby si si ublížil, len pre to aby si jej urobil radosť. Miloval si ju tak ako si najviac vedel, bol si ochotný dať pre ňu svoj život a napokon si jej ho aj dal. Veď ty si ho nepotreboval a ona po ňom túžila, tak prečo by si to pre ňu nespravil.

Chodí teraz k tebe ? Nechodí. Usmieva sa na teba? Nie.

Bola to len fikcia, nebola to osoba ktorá ťa mala rada. Zabudla na teba a ty si sa pre ňu obetoval. Načo to bolo ? Bolo to zbytočné a aj tak si to spravil.

Teraz tu chýbaš, necítime k tebe lásku, spravil si to sám, no chýbaš nám.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár