počúvaš tichý vzlyk tajomnej samoty.
Teraz už chápeš, že všetko skončilo,
čo všetko ma natoľko ranilo.
Už je to márne, už je ten čas,
hovorila som ti, že to príde raz.
Že cesta k cieľu nie je tak ďaleko,
že pravá vlna vedie tadiaľto.
Pozeráš na mňa, na telo bez duše,
Hľadáš niekoho, kto ti pomôže.
Už je však neskoro, všetko si stratil
viacej už nevstanem, čas sa mi skrátil.
Srdce ti puká, cítiš ten žiaľ,
moja malá duša už odchádza vdiaľ.
Môj príbeh povedia už len steny,
zatiaľ čo telo na prach sa mení.
Počuješ pukot, no ja už to nie som,
hľadáš ma sám, keď prechádzaš lesom.
Spomínaš na časy, keď šli sme ta spolu,
nikto tam nie je, vidíš len smolu.
Teraz chceš vrátiť tie slová späť,
teraz chceš hovoriť no nikoho niet.
Tichúčko po líci slzy sa rynú,
nikdy už nenájdeš takúto inú.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár